Zobrazujú sa príspevky s označením postrehy. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením postrehy. Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 23. augusta 2012

Parergon k 'Spoznaj svojho sociopata'

Ešte postreh k môjmu včerajšiemu článku. Ale najprv citát z Kotskovej knihy:
"Bryan Cranston’s character in Breaking Bad, for example, chooses to become a meth producer upon learning that his disappointing life is going to end with a random case of lung cancer. The official explanation is that he wants to “provide for his family,” although obviously his family would never have asked him to become a criminal and his wife (Anna Gunn) is horrified when she finds out. The deeper explanation becomes clear as the story unfolds: he has simply reached a breaking point and his diagnosis provides him with an excuse to assert himself after a lifetime of pathetic submission. These two explanations aren’t contradictory, however, because “being a man”—being proud, making his own way in the world, answering to no one, etc.—is intimately tied up with “providing for his family.” In fact, even after he has already made more money than his family could ever need and even after his wife has threatened him with divorce, a fellow criminal convinces him to stay in the game because “a man provides for his family.” After watching Breaking Bad and hearing Bryan Cranston’s continual evocations of “this family,” it is difficult for me to hear the word “family” without also hearing sinister overtones. Far from undermining sociopathy, then, family ties often prove to be the justification for sociopathic behavior."
Nedávno som opäť začal sledovať Breaking Bad, momentálne som kdesi v tretej sérii a uvažoval som, prečo som BB pred 4 rokmi počas druhej série vlastne prestal sledovať. Myslel som, že ma to nejak prestalo baviť, nakopili sa iné veci a moja pozornosť sa odpútala. Po prečítaní Kotskovej knihy a pri opätovnom pozeraní som asi presne identifikoval nielen presný moment, kde som BB prestal sledovať ale aj presný dôvod. Od začiatku som hlavného hrdinu bral ako kladnú postavu, stotožňoval som sa s jeho údelom, sympatizoval som s jeho konaním. Lenže to začalo byť čoraz ťažšie a zlomový moment prišiel v druhej sérií [SPOILER], keď Walter nepriamo zapríčinil smrť Jesseho priateľky a keď sa dusila vlastnými zvratkami, nepomohol jej, len sa prizeral. Ó, áno, mal slzy v očiach, ale jej smrť mu ušetrila zbytočné komplikácie. Pohodlné a napospol sociopatické. Podvedome mi to bolo nesmierne nepohodlné, ale miesto toho, aby som si plne uvedomil, čo jeho čin znamenal, som sám seba presvedčil, že už ma to až tak nebaví. Teraz, sledujúc seriál nanovo, som sa dokázal viac odosobniť a ešte aj pred prečítaním Kotskovej knihy sledoval dianie s klinickejším odstupom. A je to fascinujúce a mrazivé.

utorok 5. apríla 2011

Innocent abroad

Po 4 hodinách letu, niekde juhovýchodne od Grónska, vo výške 11 kilometrov vám to konečne dôjde naplno. Sedím na stoličke v oblakoch. Sedím. Na stoličke. V oblakoch. Okolo ľudia s výrazmi v ksichtoch aké by ste čakali v lokálke do Hronského Beňadiku a nie v hliníkovej trúbke hviždiacej 900 kilometrovou rýchlosťou, smer Atlanta.

Dvaja postarší Fíni sediaci vedľa mňa na to, zdá sa, išli zo správneho konca. Jedno brandy, 5 gintonikov a dve vína neskôr spokojne driemali. Predtým ale veľmi nefínsky tliachali a mleli. A behali na záchod, prostatici jedni. Nevadí, palubný entertainment ponúka In Bruges, záznam z koncertu Mahlerovej Druhej a Master & Commander. Slúchadlá nasadiť. Ak sa medzi Fínmi ustáli slovné spojenie tichý/uzavretý ako Slovák, viete komu ďakovať.

Keď som v strese, treba ma odfotiť a dať do slovníka ako vysvetlivku k slovku taciturn.

A v strese som aj pred akýmkoľvek verejným vystúpením, to azda netreba dodávať. Raison d'être pre konferencie je socializácia. Ale ako sa má človek socializovať, keď je v strese. Môj paper bol na programe posledného dňa, posledný panel, posledný v poradí. 3 dni v strese a jetlagu. Potrebujete nakresliť graf? Moje jediné dva 'socializačné' rozhovory ("yeah, write me an email") sa odohrali v krátkom intermezze medzi mojím výstupom a mojím útekom na letisko na ďalšie kolo stoličiek v oblakoch.

Čím menej napíšeme o mojom výstupe samotnom, tým lepšie.

Pri príprave prezentácie k bodu o vzťahu politickej moci a vedy uvažujete nad použitím jedného citátu z Hobbesa:
For I doubt not, but if it had been a thing contrary to any mans right of dominion, or to the interest of men that have dominion, That The Three Angles Of A Triangle Should Be Equall To Two Angles Of A Square; that doctrine should have been, if not disputed, yet by the burning of all books of Geometry, suppressed, as farre as he whom it concerned was able.
Je to pekný postreh, ale trochu dlhý a možno nie ľahko zrozumiteľný. Hm. No a potom opening speaker, známa to politická filozofka (is that a word?) ho použije hneď v úvode svojej reči. Dilema vyriešená.

Jaj, že čo to bolo za konferenciu? Tunáka si pozrite.

V Atlante, imigračná kontrola. - What’s the purpose of your visit, sir? - A conference. - What sort of a conference? - A philosophy conference. On science, knowledge and democracy. Reakcia okamžitá, svetlo v očiach zamrelo, sklený pohľad, len zdvorilosť mu zrejme zahryzla do jazyka a zabránila okamžite vykríknuť „next!“. Podáva pas a slušne sa lúči. Next!

Columbia, SC. Univerzitný campus nádherný. Mesto, not so much. Nitra roztiahnutá na desaťnásobnú plochu. Pred 9 ráno človek kráča tri bloky z Hiltonu (kde okrem biblie v šuflíku nájdete aj paperback Connieho Hiltona Be my guest) ku campusu, ani nohy, občas auto. A to sme downtown, v hlavnom meste štátu, cesta vedie okolo malého kapitolčeka. Tu a tam nejaká kockatá brutalistická federálna alebo štátna budova (Silas N. Pearman Building, si nevymýšľam), medzi nimi nízke barabizne a parkoviská. Volné plochy, pumpy, fast-foody, palacinkárne a sendvičiarne. Skutočná, pravá Amerika. Nemôžem povedať, že by sa mi páčila. Keď miestne kníhkupectvo slúži aj ako predajňa športových potrieb a oblečenia s insígniami miestnych športových tímov, viac mi netreba. Go Gamecocks! Indeed.

Toto asi nebude ten Downtown, čo o ňom spievala tá Petuľa.

Ale nech nefrflem, konferencia bola super, inšpiratívna, skvelí, chytrí ľudia. A tak. Veľa si nepamätám, ale mám poznámky. A campus nádherný, neo-klasicistické budovy a moderné stavby zapadali k sebe a strácali sa v záľahe krásnych, starých, kvitnúcich stromov. Televízia neklame. Americké (malo-)mestá sú v seriáloch ohavné, campusy nádherné, lebo také sú aj naozaj.

A aha aké fajné špeky majú v univerzitnej knižnici vystavené.

V taxíku na letisko mi aspoň 70-ročný starý pán všetko vysvetlí za desať minút. Život, vesmír, šport a vôbec. A že je z Charlestonu, že Američania potrebujú ropu, že krízu tušil už v 2006, že guvernérka je mladá a robí čo môže, a že miestny štadión (80 000 miest) idú rozširovať. A mnoho iného, čo už som aj zabudol. Trochu južanského šarmu na záver.

Mimochodom, viete ako zistíte, že ste na letisku pridlho? Z nudy alebo zábudlivosti vojdete do obchodu, kde už ste raz boli a po polhodine browsingu kupujete žuvačky a predavač vás víta s úsmevom "You are still here?". Yep.

Informovať o leteckých katastrofách a ukazovať trosky lietadiel by malo byť na letiskách zakázané. Môj libertarianizmus siaha len odtiaľ potiaľ.

Najviac ma ale mrzí, že sa mi cestou späť na lete Atlanta-Amsterdam nepodarilo imitovať Fínov, stačilo jedno víno a celý Papillon so Stevom McQueenom a bol som v limbe. Anticipatory jet-lag is a bitch.

pondelok 21. februára 2011

Snár: Doktorát z LSE, devalvovať

Mimochodom, Saif Al-Islam Alqadhafi, vlastný syn to Muamarov, ktorý sa včera prekrásne blamoval v televízii - v priamom prenose urobil Jakešov 'kôl v plote' a Ceausescovo rečnenie na tribúne v jednom a zintenzívnil tak silu protestov v Tripolise (okrem iného tvrdil, že protestujúci sú sfetovaní diverzanti a média len zveličujú množstvo obeti a podobné od reality odtrhnuté veci) - je, resp. bol všeobecne považovaný za rozumného, a nadôvažok má prosímpekne aj PhD z London School of Economics. Ajhľa dizertácia. Nadpis? "THE ROLE OF CIVIL SOCIETY IN THE DEMOCRATISATION OF GLOBAL GOVERNANCE INSTITUTIONS: From ‘Soft Power’ to Collective Decision-Making?"*

Realita 1 : Irónia 0
či
Irónia 1 : Realita 0?

Športové metafory mi nikdy nešli. Každopádne gól.

Každopádne, to ja len aby sme tu teda nejako náhodou neglorifikovali ľudí s PhD. Obzvlášť tých z politickej filozofie.

* [Pripravuje tiež: "Ancien Regime and Armed Insurrection Suppression: A Field Guide", forthcoming from Oxford UP, 2013; "Media Communication Strategies for Autocrats both Young and Old", forthcoming from the "... for Dummies" series, 2014]

Ako si baťko redaktor nad technológiami povzdychol

V Líbyi strieľajú do davov, ale nie o tom bude reč. Ani prahpusté vraždenie nevinných ma nedokázalo tak vytočiť ako tento kus chujoviny IT žurnalistiky. Také čosi hlúpe, kverulantské, ludditské, a dôvtipu-prázdne zároveň, to je určite na nejakú cenu. Po poradí.

1.
"Boli naše ruky stvorené pre stískanie gombíkov a objímanie myši?" -- Nie, to nie, každý predsa vie, že len vďaka písaniu, umeniu držať v ruke pero a vtláčať esteticky precízne Y, L, H a K medzi riadky sme dokázali prežiť ako druh a vyvinúť sa do dnešnej podoby. Nie nadarmo písal Darwin o "survival of the ornate".

Ale aby ste neškodovali, tu máte záber na stránku môjho moleskinu. Povedal by som, že oproti ZŠ je badateľný istý pokrok.


2.
"S mobilom vo vrecku a internetom v počítači si nemusíme pamätať nič." -- Nie, určite, veď preto aj boli debilníčky, notesy a adresáre úplne stratový nápad, ktorý nemal šancu na trhu nikdy preraziť. Dnes si vďaka počítaču už nemusím pamätať ani kde bývam. I keď tú informaciu som mal aj na OP. Never mind.

3.
"Čas" -- OK, áno, treba uznať, moderné technológie umožňujú kdejakému trubirohovi písať do novín nezmysly, s ktorými tu teraz strácam čas. Point taken.

4.
"Oprášte zemepisný atlas, vytiahnite spod sedadla zabudnuté automapy a vydajte sa na prehliadku neznámeho mesta bez počítačovej techniky." -- Presne, načo používať najnovšie dáta, satelitné snímky, GPS a podobné rárohy. Oprášme autoatlasy z prvej ČSR republiky, to bola predsa kvalitná práca. A hurá na túru. Nemáte, nevadí, tie z pred 30-40 rokov poslúžia tiež. Nie všetko z čias socíku musí byť predsa zlé. Stretneme sa na Buďonného ulici, alebo pri Stalinovom námestí? Až sa stratíte vy alebo vám blízky, nezabudnite adresu SME a sťažnosti posielajte na korešpondenčných lístkoch.

5.
"Internetu na rozdiel od kníh v knižnici priveľmi veriť nemožno." Presne tak, každý predsa vie, že v knihách sa píše konečná a úplná pravda, zatiaľ čo vety na webe píše kdejaký pes alebo šimpanz. Potom sa tie náhodné zhluky slov dadaisticky pozliepajú a voilà, nový článok na SME je na svete. Ale do Gigelovho sveta odriekania priveľmi škodlivého vplyvu technológie prenikneme naplno až keď sa vrátime ku knihám na papyruse. A žiaden Kindle, hlinené tabuľky nám treba nosiť všade, to bude teprv ten pravý vintidž.

6.
"Z dnešného bontónu sa vytratilo ahoj, ako sa máš a prosím. Ľudia ignorujú pravidlá slušnosti, právo na súkromie a oddych." -- Nehovoriac, že už nikto dnes nevraví česť práci súdruh. To sú móresy. To veru za našich čias nebývalo, pred to tými internetmi, to bolo slušnosť všade, ľudia sa zdravili, slušní boli aj si navzájom pokoja dopriali. By som tie internety všetky asi zakázal. Aj telefóny. Čo majú ľudia čo komu volať. Keď je to dôležité, môžu napísať list, ak nie, nech to nechajú tak. Taľafatky. A vôbec. V Lýbii mali technológie tiež a čom im to pomohlo.

sobota 1. januára 2011

Whisper me sweet nothings

Páprdu-in-Chief na Nový Rok už radšej nesledujem, ale predsa len, čo ak odznelo nejaké zásadné posolstvo? Wordle to the rescue!


Tak tu to máte, v skratke.

(Odstránil som slová: som, sme, je.)

utorok 28. septembra 2010

Ku kauze hayekovcov

Kolega spísal pekný článok a bol natoľko gentlemanský, že mi okrem pár pripomienok na moje naliehanie dovolil pripojiť aj môj podpis.

Kauzu 'hayekovcov' som sledoval len zbežne, vyhýbal sa detailom, lebo mi po pravde bolo tak trochu mdlo. Mlčanie z liberálnych kruhov, ktoré chce tento článok prerušiť, nasvedčuje, že asi nebudem sám. A nielen preto, že sa tu bralo meno Hayeka nadarmo.

Nebudem sa radšej ani pozastavovať nad mierou kognitívnej disonancie liberálov, ktorí vstupujú do pochybných obchodov za štátne peniaze. Ani, že potom s bohorovným kľudom vstúpili do politiky, a čo možno ani nečakali, napokon aj do vlády.

Nepoznám pozadie, a netuším ani mieru do akej šlo o správanie korupčné. Smrdí to, ale to nie je hlavný dôvod môjho rozhorčenia. Toto totižto nemôžeme brať len v rovine politickej, ale aj v rovine akejsi bazálnej intelektuálnej a morálnej integrity. Veľké slová a chceli by aj veľké činy, činy ktoré by liberálov dokázali dištancovať od zatuchnutej bažiny predchadzajúcej garnitúry. Nestačí byť menej slizký, viac uhladený. Od liberálov očakávame rozdiel kvalitatívny, nie kvantitatívny. V momente odôvodneného podozrenia mali ponúkať funkcie k dispozícií a vysvetlovať, vysvetlovať. Pretože v službe verejnosti neexistuje prezumpcia neviny a nič by nepozdvihlo politickú úroveň ako prosté gesto pokory. Navyše odchod z funkcie nie je (napriek úzu a perverzitám naších politických tradícií) priznanie viny a nik by po uspokojivom objasnení (ak je teda také možné) nebránil návratu do funckie.

Lenže to u nás, zdá sa, nejde. A napokon sa to liberálne povedomie, čo roky budovali, nenapraviteľne poškvrnilo. A čia je to smola, čia, čia?

streda 1. septembra 2010

Contra Batrfláj: o rasistoch a zmätených pojmoch

Tak venovali sme sa tu nedávno homofóbii, rasizmu, môžeme sa vrátiť aj k pôvodnému pranierovaniu malomeštiackeho kokotizmu v jeho rôznych podobách. Článok "Sloboda zvierat a ostatní rasisti" na humno.sk sa venuje téme rasizmu a v náznakoch zrejme naráža aj na článok na tomto blogu. Adam Batrfláj odmieta, že nedávno medializovaná kampaň Slobody Zvierat má rasistické prvky, a taktiež kritizuje niektorých nemenovaných odporcov rasizmu. Je trochu zaražajúce, že taký úderný a nebojácny autor opomenul trochu konkrétnejšie uviesť, koho to kritizuje. Bez ohľadu na to, či reaguje aj na tento blog, si zasluhuje komentár.

Nebudeme sa tu snažiť slovnou ekvilibristikou a zmätenými metaforami súťažiť s autorom, kto tu má dlhší zips na nohaviciach. Stroho a stručne len zhrnieme: Btrfláj prejavil značnú mierou pojmovej zmätenosti a neporozumenia myšlienkam, na ktoré reaguje a jeho argumentácia má zásadné nedostatky v konzistentnosti a koherentnosti.

1 Absurdita
Podla Batrflája obvinenie organizácie Sloboda Zvierat (SZ) z rasizmu pôsobí absurdne, lebo SZ je vraj posledná inštitúcia, kde by sme očakávali rasistov, a je absurdné lebo členovia SZ nikomu nechceli ublížiť kvôli jeho etnicite. Po prvé, slovo 'absurdne' znamená 'nezmyselne'. Batrflájov ale hovorí nie o nezmyslenosti, ale o ne-intuitívnosti obvinenia. Naozaj, málokto by očakával od SZ rasizmus, avšak to, že nejaká myšlienka je v rozpore s niekoho intuíciami, nie je dôkazom jej nezmyselnosti ani nepravdivosti. Po druhé, úmysel nie je nevyhnutný a rasistických výrokov sa možno poľahky dopustiť aj neúmyselne.

2 Jazyk
Kritici SZ podla Batrflaja odmietajú "písanie normálne po slovensky" a presadzujú eufemizovanie a "newspeakové patvary." Tým jasne ukazuje, že nerozumie ani cieľom odporcov rasizmu ako sme my, ani dôvodom, pre ktoré ich presadzujú.

Batrfláj pod “písať normálne po slovensky” má zrejme na mysli vyjadrovať sa podľa zaužívaných vzorcov. Odporcom rasizmu však nejde iba o vzorce vyjadrovania, ale v prvom rade o vzorce myslenia.

Áno, niektoré tieto medzi slovensky hovoriacimi zaužívané vzorce odporcovia rasizmu odmietajú a presadzujú ich nahradenie inými. Táto agenda však žiadnym spôsobom nezahŕňa eufemizovanie. Eufemizovanie znamená pomenovávanie nepríjemných javov zmäkčujúcimi výrazmi. Teda napríklad výrok "Rómovia jedia psy" sa dá eufemizovať napríklad takto: "Rómovia papajú psie mäsko". Takéto niečo tento blog, ani iní kritici nepresadzovali a nepresadzujú.

Batrfláj sa ďalej domnieva, že odporcovia rasizmu presadzujú newspeak. Newspeak je jazyk so silne zúženou slovnou zásobou a zjednodušenou gramatikou, ktorý v Orwellovom 1984 presadzuje vládnúci režim s cieľom zabrániť obyvateľom Oceánie myslieť alternatívne voči režimu. Kritici rasizmu naozaj presadzujú zmenu v spôsoboch, akým sa o ľuďoch rôznych kolektívnych príslušností vyjadruje a rozmýšľa. Tieto zmeny sa netýkajú gramatiky a slovnú zásobu skôr obohacujú, keďže ju obmedzujú iba v prípadoch hanlivých výrazov.

Pokiaľ má Batrfláj problém s prijatím takéhoto ‘zúženia’ slovníka, radi mu pomôžeme príkladom. Môže dôjsť k tomu, že Batrflája niekto na základe jeho písačiek označí ako “toho premúdreleho pička z humna”. Kusé informácie dostupné internetovej verejnosti môžu nejedného čitateľa viesť, bez hlbšieho kontaktu s obsahom humna, že za “premúdrelých pičkov z humna” sumárne označí všetkých autorov humna. Následne môže toto označenie použiť vo svojej práci napríklad policajta, vlakového sprievodcu, či poslanca NR SR a prispieť k jeho rozšíreniu a všeobecnej akceptácii. Iste ale uznáte, že takéto paušalizovanie nie je celkom žiadúce, rovnako ako paušalizovanie rasistické.

Aj keď sú zmeny slovníka ich najviditeľnejšou zložkou zmien presadzovaných odporcami rasizmu, ani zďaleka nie sú ich podstatou. Tou sú zmeny vzorcov myslenia. Cieľom je nahradiť vzorce myslenia, ktoré sú logicky nesprávne, empiricky vyvrátené, alebo empiricky neoveriteľné. Vzorce, ktoré tvoria jadro rasizmu takými sú, a to je dôvod, prečo ich odmietame. Pokiaľ niekto odmieta kritérium logickej správnosti a empirické testovanie, nemôže argumentovať a viesť diskusiu; zostáva mu iba arbitrárnosť. A práve na arbitrárnosti je postavený skutočný newspeak. Nechceme tu polemizovať, či Batrflaj vôbec čítal 1984. Iba zhrnieme, že výraz nerovná sa pojem a čítať nerovná sa rozumieť.

3 Rasizmus a Fašizmus
Btrfláj jasne demonštruje, že má problém pochopiť ústredný pojem tejto diskusie: rasizmus. Pod rasizmom rozumieme, keď sa nejakej osobe na základe nejakých jeho povrchných biologických znakov spájaných s nejakou sociálnou skupinou, alebo na základe jeho príslušnosti k nejakej kultúrnej, etnickej alebo lingvistickej skupine pripisujú vlastnosti a znaky, ktoré sa s takouto skupinou v mysli pozorovateľa (rasistu) asociujú. Väčšinou teda ide o geneticky nevýznamné ale fenotypicky markantné znaky ako je farba kože, vlasov, výška či výzor, ale môže ísť aj o členstvo v nejakej etnickej, sociálnej či kultúrnej skupine, spravidla menšine. Vynášanie odsudkov nad osobami a paušalizovanie na základe ich príslušnosti k nejakej skupine je rasistické.

V prípade SZ možno povedať, že vo svojom briefingu takto paušalizovali a navyše implicitne predkladali, že skončiť v cigánskom hrnci je pre túlavého psa nejak obzvlášť krutý osud (v porovnaní s inými neradostnými osudmi, ako napríklad smrť pod kolesami, besnota a iné choroby, hlad, fašiangy vo Valasskej): stavali na existujúcich predsudkoch voči Rómom, a priživovali ich za účelom vlastnej medializácie a fundraisingu. Samotný fakt, že niekde nejakí Rómovia možno naozaj ukradli a zjedli psa je irelevantný. Z analytického hľadiska nie je žiaden súvis medzi tým, že je niekto Róm, alebo trebárs aj blond, hrbatý, bisexuál, či luterán a tým, že spácha dáky zločin. Ak by ste tam nejaký súvis videli, resp. ak sa nazdávate, že príslušnosť k nejakej skupine definuje a predeterminuje charakter nejakej osoby, tak potom sa naozaj nemôžete uraziť, ak za rasistu budete po práve označený.

Samozrejme nejde nevyhnutne len o negatívne stereotypy, rovnako je rasistom aj ten, čo sa nazdáva, že černosi vedia vysoko skákať a aziati skvelo počítať, židia podnikať a cigáni muzicírovať.

Ďalším dôležitým pojmom, ktorému má Batrfláj problém porozumieť, je fašizmus. Fašizmus nie je nejakou silnejšou formou rasizmu, ako sa Batrflaj mylne domnieva. Jadrom fašizmu sú isté predstavy o organizácii štátu, a je možné byť extrémnym rasistom aj bez ich prijatia. Obvinenie z rasizmu teda samo o sebe žiadnym spôsobom neimplikuje obvinenie z fašizmu.

4 Stereotypizovanie a kategorizovanie
Ďalším dôvodom, pre ktorý Batrfláj odmieta kritiku SZ je, že podľa neho táto kritika kladie “znamienko rovnosti medzi dievčinku v zafúľanej flanelovej košeli, čo sa dobrovoľne stará o opustené psíky a agresívneho študenta učilišta, a celkom bez akejkoľvek nádeje na úspech v živote, ktorý vo fešnej bundičke od arabskej firmy Thor Steinar a v okovaných botách s partiou podobne diagnostifikovaných potmehúdov hajluje po potemnelých uliciach slovenských miest a obcí”. Po prvé, pohlavie a dosiahnuté vzdelanie človeka sú irelevantné pre vyhodnotenie toho, či jeho vyjadrenia sú rasistické. Tvrdiť opak znamená zaujať sexistickú alebo triedne-šovinistickú pozíciu. Tie zdieľajú všetky nami uvedené zásadné nedostatky rasistickej pozície. Po druhé, tento dôvod je rovnaký ako odmietať označiť motocykel za motorové vozidlo, lebo by sa tým kládlo znamienko rovnosti medzi JAWA 50 Pionýr a Hummer H1. Batrfláj nechápe, že rasistických vyjadrení a skutkov je široké spektrum, a líšia sa značne aj svojou závažnosťou.

Podľa Batrflája, ten kto “nevidí rozdiely medzi Kotlebom, Vladimírom Palkom, Slobodou zvierat” zrejme potrebuje psychofarmaká. Samozrejme, rozdiely tu sú aj bez tabletiek, len, žial, v jednom parametri tu zdá sa existuje zhoda - a hoc aj možno nemusí byť rovnakej intenzity - jestvuje tu závažne podozrenie na paušalizovanie a problematizáciu istého etnika. A o to tu presne ide; je úplne jedno, či ste Kotleba, Palko alebo slečinka zo SZ, ak máte “problém” s istým etnikom tak ste rasista, bez ohľadu na slovník, ktorý zvolíte, bez ohľadu na veľkosť vašej detskej izby, farbu podkolienok a stav vášho účtu.

Môžete ale tiež naraziť na slušného rasistu, ktorý povie, že jemu nevadia všetci Rómovia, ale ‘len tí neprispôsobiví’. To je selekcia podobná antisemitovi, ktorý by vám povedal, že nenenávidí všetkých židov, ale len tých bohatých. Druhým, už zamlčaným, myšlienkovým pochodom tu často je, že “takých je väčšina” (lebo, ako nás naučil aj Cartman, všetci židia majú na krku zavesené vrecko so svojím zlatom). Buď vás trápi nezákonnosť, slabá vymáhateľnosť práva a zneužívanie sociálneho systému vo vzťahu ku všetkým občanom, alebo len tieto pohodlne zneužívate pre ukojenie alebo ospravedlnenie vlastných predsudkov.

5 Invektívy
Batrfláj sa ďalej pokúša doložiť nesprávnosť protirasistických argumentov tým, že tieto argumenty prisudzuje rôznym invektívami charakterizovaným skupinám ako “bruselskí eurozmrdi”, “zdivočelí pionieri politickej korektnosti”, či “z pokútnych grantov žijúci povaľači”, ktorým ide o “vlastné bezbolestné prežitie”. Evidentne nechápe, že bez ohľadu na to, či takéto skupiny naozaj existujú a zverejňujú protirasistické argumenty, nemá to vplyv na správnosť alebo nesprávnosť týchto argumentov. Rovnako ako takýto vplyv nemá to, čo ich údajní alebo skutoční nositelia “od revolúcie dosiahli”.

Skúsime mu pomôcť ďalším jednoduchým príkladom: Podobne by sme tiež mohli prisúdiť Batrflájove argumenty “premúdrelým pičkom”, “provinčným malomeštiackym kokotkom”, či “polovzdelaným duševným onanistom”. Batrflájove argumenty sú však nesprávne bez ohľadu na to, akokoľvek sú pravdivé tvrdenia, že tieto skupiny existujú a prijímajú tieto argumenty a obvinenia voči nim v týchto invektívnych pomenovaniach obsiahnuté. Batrflájove argumenty sú nesprávne, lebo sú postavené na pojmovej zmätenosti a neporozumení myšlienkam, na ktoré reagujú, a majú zásadné nedostatky v konzistentnosti a koherentnosti.

6 Účinky boja proti rasizmu
Úplne nepochopiteľným je potom Batrflájov argument, že upozorňovanie na rasizmus je akosi kontra-produktívne. Keď niekoho upozorníte na gramatickú chybu a on sa urazí, v chybe zotrvá a začne dokonca spisovať elaboráty za zrušenie ypsilonu, môžete si pomyslieť všeličo, ale sotva by ste mali viniť seba. Vy ste z neho iracionálneho ignoranta nespravili. Rasizmus ostáva rasizmom bez ohľadu na to, či naň upozorníte, ale len upriamením pozornosti, snahou o poučenie a možno aj zahanbením môže dôjsť k nejakej tej náprave. Spisovanie urazených kazuistík mentálne nevyspelými jedincami je riziko, ktoré je nutné podstúpiť.

Batrflaj tiež podsúva, že upozorňovanie na rasizmus a snaha o korekciu vnímania a myslenia o Rómoch v intenciách liberálnej demokracie a rovných si občanov vôbec neprispelo a neprispieva k riešeniu rómskej problematiky. Tu asi bude aj jadro toho nezjedeného pudla, že sa na Rómov nazerá ako na problém, ktorý treba riešiť. V konečnom dôsledku rómsky problém neexistuje viac než napr. problém židovský. Existujú lokalizované aj rozptýlené, sociálne aj kriminálne problémy, ktoré sa vo veľkej miere týkajú aj Rómov. To ale nie je rómsky problém, to je problém Slovenskej republiky.

7 Kokotizmus
Batrfláj na záver vyzýva “ostatných”, medzi ktorých sa aj on chce zaradiť, k ignorovaniu proti-rasistických argumentov, keďže ich proponentov “môžu mať na háku”.

Pokiaľ uznáme, že niečo ako rasizmus existuje, potrebujeme kritériá, na základe ktorých ho môžeme identifikovať. Batrfláj kritériá sformulované odporcami rasizmu odmieta, zrejme ako príliš prísne alebo namáhavé sledovať, a ako alternatívu ponúka svoje vlastné predsudky, pre ktoré nemá platné dôvody, a podopiera ich iba rekurziou k ďalším predsudkom. Jeho “ostatnými” sú tí, čo tieto predsudky zdieľajú. Na háku odporcov rasizmu Batrfláj mať môže, avšak iba ak na svoje postoje odmietne uplatniť požiadavky logickej konzistentnosti a zhody so skutočnosťou. Podobne si môže myslieť, že je dobrým a rozvážnym komentátorom, keď však odmieta (alebo jednoducho nedokáže) svoje argumenty podriadiť základným podmienkam pre argumentáciu, iba pestuje kokotizmus. A bude na tom ako ten, čo si sadne na cestu brumkajúc, a veriac, že sa vezie autom, bude nadávať okoloidúcim, ktorí ho presviedčajú o tom, že sa autom nevezie, ale iba sedí na ceste.

-- gvz & lemuel*

*Pozn. o autorstve: Iniciátorom ako aj zásadným formovateľom tohto článku je gvz, môj kolega z Lóže, známy to už miestny spoluautor, ktorý, hoci má aj senioritu, sa osobne podujal napísať aj podstatnú (tj. tú lepšiu) časť argumentov, kým som sa ja flákal po londýnskych galériách.

utorok 31. augusta 2010

Kartinki

"Kurník, musím si ísť kúpiť nový sprej..." (Zvolen)


Masovka, aneb A Case in Point (Artfórum, BA)


This way. (London)


Yep. (Vauxhall, London)


Cher Guevara (Saatchi, London)


Harrier (Tate Britain, London)

(Antikvariát neďaleko Leicester Square, London)

utorok 3. augusta 2010

Nová doba, staré sprostosti

Tak už sa triezvie. Nový minister zdravotníctva chce regulovať počet lekární, 'lebo je ich veľa'. Tak donebavolajúca sprostosť už si vyslúžila všeobecnú kritiku aj parodovanie. Akoby isté oblasti pozbavili ľudí súdnosti; zdravotníctvo ostáva zakliate. Takýto zjavný anti-sociálny a úzkou skupinou vylobbovaný návrh by inde neopustil fantáziu do verejného priestoru.

Medzitým, sa v Martina chystá akt nekrofilného nacionalizmu, keď na 'Národný cintorín' (kde, akoby ste sa možno mylne nazdávali, nie je pochovaný žiaden 'národ') prevezú a slávnostne uložia ostatky dákeho zaslúžilého gardistu.
Samotná Matica slovenská Stanislava Mečiara obhajuje. „Koľko komunistov po roku 1945 bolo v rokoch 1939 - 1945 vernými zástancami Hlinkovej gardy? Koľko komunistov po roku 1989 sa stalo najväčšími oporami našej demokracie? A to, že kritizoval Povstanie, je trestné?" pýta sa za Maticu Tomáš Winkler.
Zvláštna logika. Ako poznamenal kamarát, ktorý si nechce zriadiť twitter, Matica nám vraví: 'No a čo, že bol kurva, iní boli tiež kurvy a potom ešte aj kradli'. Šup s ním teda na narodný cmiter, panteón kam pôjdu len Veľké Kurvy. Samozrejme, sotva to môže prekvapiť, vieme, čo sú matičiari zač, už sme si od tých slizoňov zvykli na všeličo. Že sa na takú provokáciu vôbec podujali, svedčí, že asi správne odhadli odhodlanie súčasnej garnitúry bojovať proti neo-ľudáctvu ako nulové. Veď nemajú ani odvahy zrušiť vlastenecký a jazykový zákon.

Poznamenania hodný je aj zostup Lukáša Krivošíka, ktorý svojou ostatnou epištolou potvrdil, že homofóbne články asi neboli úletom. Teraz sa zaoberá myšlienkou relokácie neprispôsobyvých Rómov na Baffinov ostrov kdesi za kanadský polárny kruh. Mohol rovno cross-postovať aj na blogu pospolitosti, či prope. Pri čítaní jeho článkov by človek mohol niekedy nadobudnúť dojem, že v živote prečítal 4 knihy: Starý Zákon, Cestu do Otroctva, 1984 a Johnsonovo 20. storočie. Teraz sa mi zdá, že by mu nezaškodilo dať si pauzu v písaní, knižky si oprášiť a prelistovať znovu. Najvyšší čas.
"Rómov je však už toľko, že v osadách by mohli vyrábať jednoduché tovary a poskytovať služby aj sebe navzájom."
Potom by postúpili na prvotnopospoľné spoločnosti, utvorili by kmene, mestské štáty, porazia Peržanov... uhm, never mind.

sobota 24. júla 2010

Slané oriešky homofóbie

"Ani červíka v jablku nevidíte, ak ho zbadáte v jednej postupne hnijúcej časti a neodstránite ju včas, viete, čo sa s jablkom stane!"

Takto uzatvára svoj pridlhý článok z žánru katolíckej homofobiky istý Ľubomír Jančok, predseda Mladých KDS. Mladí KDS majú byť podľa vlastných slov "jemní v manieroch". Skutočne, článok sa logickej argumentácii priblížil len jemne. Len v náznakoch vlastne hovorí, o slaných orieškoch, po ktorých musíte piť a chcete viac, salámovej metóde, 'homotaktike', ktorou sa homosexuáli napokon môžu raz konečne dopracovať k zrovnoprávneniu. A *potom* nastane ten nejaký bližšie neurčený rozvrat, chaos, rozklad, hniloba a tak. Ani nemôžem povedať, že je to logická chyba (i.e., slippery slope), lebo samotný mechanizmus, cez ktorý po 'ústupkoch' homosexuálom nastane tá kataklyzma ostáva zahalený hmlou, chaosom a zmätkom v autorovej hlave.

Autor si myslí, že "je dôstojné nehaniť homosexuálne orientovaných ľudí", čo je ale jediný slaný oriešok - snáď sa mu nestane osudovým - ktorý si povolil. Tam to skončí, pretože "kritizovať správanie áno", to je už OK.
"[A]k vidím kradnúť piesok u suseda v záhrade, správanie je choré, rozkladá spoločnosť, ubližuje všetkým. A je tu jedno, či zlodejom je Moslim (náboženská orientácia), homosexuál (sexuálna orientácia), alebo Žid (rasová orientácia). Odsudzujem čin, nie osobu a jej príslušnosť. A prirodzene takýto čin hodnotím preto, lebo rúca komplexne overený hodnotový systém. A tak v projekte gejov je situácia podobná. Vedie k experimentácii na deťoch [...]"
Think of the children! Tiež pekný manéver, ako sa vyhnúť argumentácii. Zlodej piesku rúca systém (Whaat?), preto ho odsudzujeme, bez ohľadu na to, ku ktorej podozrivej skupine patrí (uterák, nosáč, buzík). Ako ale teda rúcajú homosexuáli aký systém? A kde, ktorým činom v tom svojom projekte? Ak máme brať vážne (heh) autorov argument s orieškami, čo je teda prvotným hýbateľom týchto zákerných zlodejov piesku, ktorý povedie ku Koncu Sveta Ako Ho Poznáme? Vieme, že orientácia je ok. Zdá sa ale, že homosexuálne správanie je tým bodom, kde začína problém. No veď však lebo sa oddáte pokušeniu, hej? Potom sa oddáte vzťahu, a potom sa chcete rovno oddať a adoptovať deti. Bum, koniec sveta. Lepšie teda sa homosexuálne nesprávať, poprieť svoju sexualitu a zvoliť celibát. A šup do seminára.

Osobne si myslím, že je dôstojné nehaniť katolícky orientovaných ľudí. Kritizovať správanie áno, nie však príslušnosť osoby. Ak vidím katolíka, ako pácha logické prehrešky, šíri bludy a opakuje nezmysly, že zverenie výchovy detí homosexuálom je nebezpečný "experiment", tak takýto čin odsudzujem. Odsudzujem aj osobu, lebo ona spáchala ten čin, nesie zaň zodpovednosť. A prirodzene takýto čin hodnotím preto, lebo rúca komplexne overený systém uvažovania (logiku) a prieči sa faktom. Osobu hodnotím, lebo ako katolík by mal milovať blížneho svojho, ale miesto toho sa obsedantne stará do (nielen sexuálneho) života iných ľudí a chce im diktovať, ako majú žiť.

Vráťme sa ale k prvému citátu. V tej jednej záverečnej vete nám pán Jančok totiž bez obalu v skratke predstavil, ako vidí homosexualitu (červíci), čo robia (spôsobujú hnilobu) a naznačuje, čo s nimi treba urobiť (vyrezať). To je asi tá druhá časť sloganu Mladých KDS: "silní v činoch". Len keby vedeli, čo činia.

...
Pozri tiež: Proti homofóbii

Strašne ma serú v SME. Nadpisy

Vážne. Príšerne. Ma. Serú.

Určite ste ich zaregistrovali, posledných niekoľko mesiacov sa rozšíril tento otrasný manierizmus. Dať bodku a dokončiť nadpis. V ďalšej vete.

Len z poslednej doby. Vyberám. Napríklad:

Učil evolúciu. Porušil štátny zákon
Hľadali veľrybu. Našli dávnu praopicu
Vojny sú fajn. Ak ste šimpanz
Solárne lietadlo pristálo. Lietalo aj v noci
Neptún objavil rýchlo. Stačilo otvoriť list

Myslel som, že to snáď jeden človek pácha, a keď som našiel podozrivého, už som chcel napísať: "Študoval logiku a píše nadpisy. Ako debil". Lenže. On v tom nie je sám. Aha:

V investíciách je Slovensko piate. Od konca
Figeľ odvolal šéfov Pošty aj Carga. Faxom
Úver Grékom nechcú. Val možno
Chcú odvodové prázdniny. Odbory varujú

Tiež:
Hokejový Lev lobuje za Poprad. Čaká na stanoviská

Alebo:
V polícii necítili oporu. Zavolali si Kotlebu
Miestni politici majú konflikty s podsvetím. Nielen v Hurbanove

Alebo:
Tučné zmluvy chce štát utajiť. Neúspešne
Prodigy skúsili prekričať PKO. Úspešne
Štátu hrozí žaloba. Zase za rezort dopravy
Štát klame. Tají zmluvu sám

Nehľadal som systematicky, vybral som námatkovo, na ilustráciu problému. To sú nadpisy prevažne z posledných pár dní.

Netvrdím, že snáď nesmie nadpis takto vyzerať, môže nastať situácia, keď takéto zdôraznenie má svoje opodstatnenie. Napríklad, chce autor poukázať na nejaký paradox, niečo nečakané, šokujúce, kontra-intuitívne. Lenže takýmto vyslovene umelým nadužívaním sa úplne vytráca opodstatnenie, je z toho čistý manierizmus a sprosté klišé. Nesmierne iritujúce. Oblbujúce. Znečisťujúce verejný priestor.

Kedysi človek na zdvihnutie ranného tlaku potreboval prečítať celé články, dnes už stačí nadpis. Zase raz forma vyhrala nad obsahom. Pokrok.

pondelok 14. júna 2010



Juch!

Tak pomaly už triezvieme, teda ja napríklad doslova. Bolo to treba zapiť.

Každopádne toto je veru veľmi pekná metafora celého nášho povolebného opojenia. Držíme balónik a čakáme. Čo už teraz, že Iveta Radičová si v kampani plietla slušnosť s pokorou, že SaS je ANO 2.0 (menej hlásateliek, viac bloggerov), že KDH pre K nezvykne vidieť zvyšok abecedy a že Most-Híd vznikol asi len aby spájal prebendy (ale aspoň že vrátil OKS kam patrí).

Držíme a čakáme, napätí, pripravení byť sklamaní.

utorok 25. mája 2010

Proti homofóbii

Priznám sa, už toho mám plné zuby. Mimoriadne ma vytočili nedávne články o gay pride plné homofóbnych nezmyslov. Bol by som zareagoval skôr, ale tento víkend sme tu v Pešti na CEU veľa hýrili a kuli proti-slovenské pikle, nuž som sa trochu v zlosti pozdržal.

Tie články ale aspoň prečistili spektrum názorov a viem o trochu bezpečnejšie, kto sú skutoční priatelia slobody a ktorí ľudia sa kvôli predsudkom, strachu či už čomu, sú schopní zaradiť k rasistom, segregacionistom, šovinistom, fašistom a iným z hanebného sledu odporcov ľudskej rovnosti.

Symptomatické sú písačky Vlada Palka. Nielenže nedokázal prekročiť svoj tieň (ostatne ako takmer celá redakcia časopisu .týždeň), on ešte hupom skočil do žaburiny toho najhoršieho homofobizmu: Tu sa zabáram, nemôžem inak. Čo je ale šialené, on má tú drzosť svoje predsudky a odpor baliť do pláštika akéhosi boja za slobodu. Vraj nám pochodmi homosexuálov hrozí akási tyrania.

Och, kiežby! Odzvonilo sandálom s ponožkami: 'utekajme, ide fashion police!' Budú previerkové komisie, za zlý šatník do basy. If you want a picture of the future, imagine a Gucci shoe stamping on a human face — forever.

Ale vážne.

Akýsi sexuológ/kresťan mal problém radiť homosexuálnym párom. To sa ale vážne minul povolaním. A čo s tým má preboha jeho kresťanstvo? Veď Ježiš hlásal lásku k blížnemu, a homosexualita nie je v nevyhnutnom rozpore s kresťanstvom. Reku nech svoju homofóbiu neskrýva za vieru.

Ale iné než tyrania zdravého rozumu Palka kvári:
Ak totiž spoločnosť prijme zákon o registrovaných partnerstvách či manželstvách gayov, to znamená, že ich vzťah tá spoločnosť nielen toleruje, ale ho aj zvláštnym spôsobom má v úcte.
A čo je zlé na uctení si vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa majú radi? Toto nech mi už niekto zmysluplne vysvetlí bez odvolávok na prvotnopospolné spoločnosti, sväté texty a ľudové povedačky.
A táto povinnosť uctiť si homosexuálny životný štýl potom občas pripadá v niektorých životných situáciách i konkrétnym občanom. A to aj takým, ktorí homosexuálne vzťahy schvaľovať nechcú. Títo občania sú potom nútení ísť proti svojmu svedomiu.
Palko sa rád oháňa perverziou jazyka, ale čo už je to za perverziou jazyka, ktorá nenávisť a homofóbne nálady nazýva svedomím? Ako nazveme čašníka, čo neobslúži černocha? Rasista, či len muž s výhradou svedomia? Ako nazveme muža, čo popiera rovnosť pohlaví? Šovinista, či muž s výhradou svedomia?

Dalšou perverzitou Palkovho jazyka je fráza "homosexuálny životný štýl". Tě péro námorníku, to je čo? Áno, sú aj slušní chlapci, ktorí vedia nevytŕčať. Strýčkovia Tomovia, ktorí vedia 'nedráždiť' majoritnú spoločnosť. Lenže toto nie je o prezentovaní len nejakého názoru, alebo životného štýlu, niečo, čo by snáď bolo otázkou voľby jednotlivca. Sexuálna orientácia je atribút, s ktorým sa človek narodil, rovnako ako pohlavie, či farba kože.

Toto nie je len o nejakej tolerancii, tolerujeme iné názory a vierovyznania. Sexualita nie je životný štýl, hoc podobne ako farba kože, isté kultúrne vzorce sú pre ňu viac časté než iné. Lenže tak ako každého, kto má všetkých 5 pohromade dnes nemôže pohoršovať rap, rovnako nemá zmysel sa pozastavovať nad nejakým exhibicionizmom gay parades.

Ale to nie je hlavný problém. Keď niekoho pohoršujú verejné prejavy náklonnosti ľudí rovnakého pohlavia, a ak rovnakú nevôľu u neho nevzbudí aj ekvivalentné prejavy hetero-párika, tak skrátka je homofób. Bodka.

Sexuálna orientácia, podobne ako pohlavie a farba kože nesmie zohrávať žiadnu úlohu pri posudzovaní jednotlivca. To nie je žiadne homoideológia. Ak priznávame jedincom možnosť vstupovať do partnerských zväzkov alebo adopotvať deti, tak potom ak pri rozhodovaní vylúčime niekoho pre jeho orientáciou ide o diskrimináciou. Keď niekto hlása, že homosexuáli by nemali mať možnosť sobášiť sa, či adopotvať deti, musí aj uviesť dôvod, prečo sú v tomto ohľade menejcenní – z akého dôvodu sú im upreté rovnaké práva.

Jedno by mali všetci, ktorí sa označujú za liberálov a demokratov pochopiť. Otázka sexuálnej orientácie a priznanie plných práv ľuďom s ne-väčšinovou orientáciou je dnešným ekvivalentom boja za zrovnoprávnenie ľudí rôznych rás. Na ktorej strane chcú stáť? Na strane fašistov, alebo na strane liberálov a demokratov?

Martin Hanus si tiež vybral. Splieta čosi o nihilizme (ako pochod za práva homosexuálov stelesňuje nihilizmus nám ale neobjasnil), o "privilégiu manželstva" a podobne ako Palko straší príkladmi z GB. Rovnako, zdá sa, považuje homosexualitu za nejaký "životný štýl", niečo čo sa dá "propagovať" v školách, len tým, že sa o tom učí:
Pretože toto sa dnes britským deťom vtĺka do hláv – princovia v rozprávkach sa menia na gejov, aby detičky mohli híkať nad rozmanitosťou okolitého sveta. Lardner sa iba odvážil povedať, že mu to tak trochu vadí. Zároveň dodal, že homosexuáli majú požívať rovnaké práva ako ostatní ľudia, a on bude vždy obhajovať právo na spôsob života, aký si zvolia. „Tolerancia a porozumenie je jedna vec, ale štátna propagácia homosexuality je druhá vec.“ Nemal by s tým súhlasiť aj voľnomyšlienkársky liberál?
Nemal. Liberál môže súhlasiť s právom pána Lardnera hlásať, čo chce, ale musí jednoznačne odsúdiť narážky, že homosexualita je snáď životný štýl a že sa dá "propagovať" v školách. Ak niekomu homosexualita vadí a ak si niekto hore-uvedené myslí, nuž môže byť všeličím, ale liberálom sotva. Strašiť tu akousi tyraniou je vrcholne nemiestne a trápne. Náprava krivdy nie je tyraniou a urazené city homofóbov ma skutočne nedokážu rozcítiť.

Update: Celkom fajn editorial v SME.

pondelok 17. mája 2010

Impenetrability indicates profundity

Nadpis je mi momentálne heslom týchto dní. Než ale aby som vás obťažoval svojimi taľafatkami, radšej sa podelím o dlhší citát ztamtiež odkiaľ je aj ono bystré pozorovanie:
The writing of many philosophers, especially but not uniquely in the so-called continental tradition, is full of hard-to-understand passages where difficulty is presented as pertaining not to expression but to content itself, as being not a rhetorical device but a direct and unavoidable aspect of sophisticated thinking.
[...]
Faced with an inordinately recondite statement, readers have the choice between a negative judgment: the author had no good reason to be obscure, and a positive explanation: the author wanted to convey a thought too deep for plain and simple expression. With a prior high confidence in the intellectual worth of the author, negative judgment is almost ruled out and depth can be inferred, even if no satisfactory interpretation of the statement in question is ever arrived at. Prior appreciation of an author justifies a positive construal of difficult passage. So far, so good. Things may go wrong if, in a viciously circular manner, this construal is taken as further justification for the appreciation.

- Dan Sperber, The Guru Effect

nedeľa 2. augusta 2009

B

V rámci svojho čiteteľského augusta som včera prečítal Bernhardov Betón, opäť typická Bernhardiana, jedným dychom vychŕlená obžaloba sveta z úst chorľavého muzikológa ktorý už desať rokov nevie začať svoj spis o Mendelssohnvi-Barthodlym. Znamenité, len neodporúčam čítať v období, keď máte za úlohu vyprodukovať nejaký text. Táto spisovateľská nemohúcnosť je nákazlivá. Keby som to čítal pred troma mesiacmi, svoju MA Thesis neslávnu veru ani nedopíšem.

Aj som tak včera uvažoval, že by mohlo byť zaujímavé zasvätiť svoj život písmenu B. Konzumovať len diela majstrov na B. Mohol by som dopadnúť aj horšie než po zbytok života počúvať len veci od Beethovena, Brahmsa, Bacha (JS, JC i CPE), Berlioza, Brittena, Boccheriniho, Borodina, Bartoka, Brucknera, či Braunfelsa (neviem, či sa Bartholdy s tým svojím M kvalifikuje). To isté u spisovateľov, veď Beckett, Bernhard, Borges, Bulgakov, Broch, Bolano etc. A potom sú tam ešte aj Bergson, Brentano, Bolzano, lež o týchto viem ani trt. A tiež Bourdieu. Ale taký Badiou to už radšej ani nejdem uvažovať. Gah, never mind.

Keď už je reč o B, dnes čítam Beigbedera, Windows on the World. Tejto knižke som sa tak trochu vyhýbal, viac než sledovaním katastrofy v priamom prenose som sa témou 11. septembra emocionálne nezaoberal a táto kniha ide priamo do centra diania, do reštaurácie Windows on the World v severnej veži kde je hlavný hrdina so svojimi dvoma malými synmi na výlete. Kniha trvá od 8:30 do 10:28, každá minúta jedna kapitola. Lietadlo naráža do severnej veže o 8:46 a veža padá o 10:28. "There is therefore a time lag of exactly an hour and three-quarters. Hell lasts an hour and three quarters. As does this book." [s. 6] Takáto kniha predsa musí byť trápna a patetická, ale autorovi sa napriek všetkému podarilo namiešať koktail kde trápne a dojímavé, patetické a vtipné, bystré a hĺbavé spolu koexistujú a, čo je najdôležitejšie, dajú sa čítať.

štvrtok 4. júna 2009

Dilema eurovoľby

Pozorujem, že budú totie eurovoľby. Ani neviem presne kedy, vraj v sobotu. Minule som ich svedomito odignoroval a prispel tak historickém úspechu najnižšej účasti, na čo som aj náležite hrdý. Tohto roku ale váham a vajatám, predsa len, som za každú srandu. Ale koho?

Tuná v Pešti volia 7. júna. Viem, lebo v metre na mňa svietia plagáty Jobbiku, majú graffiti aj na plotoch a stenách a keď už by ste chceli zvracať, všimnete si, že nejaký dobrák ich meno šplechol aj na zem. Ale je aj strana, ktorú by som v týchto voľbách volil s radosťou. MDF, maďarský ekvivalent VPN a KDH v jednom, ktorý nejakým zázrakom stále žije/živorí, má po meste prosté, svetlo-zelené plagáty, na ktorých svietia len dve mená: BOKROS HABSBURG. Nič viac ani nie je treba dodať. Name recognition jak sviňa. Samozrejme, nemajú šancu.

Je veliká škoda, že SNS nepostavila na čelo kandidátky Jána Slotu. To by som ho s najväčším sebazaprením, a nebol by som sám, aj volil. Neexistuje totiž lepší spôsob, ako sa zbaviť chuja domáceho politika, než ho vyslať na dôchodok do Bruselu. 5 rokov pokoj. A že by ich tam z neho zrádnik chytal je už len milý bonus.

The next best thing, hoci na míle ďaleko, by podľa tohto princípu bolo jednoznačne voliť KDS-OKS. Veď čo už by bolo lepšie než zbaviť sa Vlada Palka na 5 rokov, nech si ide zamoralizovať trošku do Bruselu. Aj by som mu doprial. Fakt. A že by sa tam z neho stal federast naozaj nehrozí. A opäť, mali by tam z neho anafylaktické šoky každý deň. Jaj. Aj som uvažoval s týmto motívom spusiť web-roots kampaň, ale nejak nezvýšilo času. Teraz mi už len ostáva povedať, že to stojí za úvahu. Ale dopadnú asi ako to MDF, ba i horšie.

SaS? Ako vravia rumunskí kolegovia: Seriós? No nie, vážne, už zase všetci načisto rozum potratili? Ten onanistický projekt bloggerov a komentátorov? Si vážne myslia, že webový dav sa dá preložiť do volebného úspechu? Klikanosť a (z)voliteľnosť sú dve rozdielne veci. To už sa mohli rovno nazvať Strana 2.0. A ten zväzácky duch, čo z nich vanie. Mňamky. O týchto srandistoch snáď aj separátny článok neskôr.

Neviem. V SDKÚ aspoň správne pochopili princíp, že do Bruselu sa posiela na zaslúžený odpočinok a šupli na kandidátku Kukana. Snáď mu to vyjde, v 2004 mu to nevyšlo aj vďaka mne a nechce sa mi mu veľmo pomáhať ani teraz. Ale koho iného?

Aby som zas uvažoval nad pokorením rekordu v účasti.

streda 20. mája 2009

Nerozumiem

Akosi zase priveľa veciam nerozumiem dnes. Tak napríklad.

Špeciálny súd je protiústavný, no dobre, povedzme, že to nie je (a tu som sa zasekol, nevediac v rýchlosti odvodeninu ktorého sprostého slova použiť) úplná. Ale keď už sa hráme, že právo atď, vie mi niekto vysvetliť, ako môžu rozhodnutia nejakej protiústavnej inštitúcie ostať v platnosti?
Rozhodnutie nebude mať vplyv na procesy, ktoré Špeciálny súd uzavrel, uviedol Ústavný súd vo svojom verdikte. Prípady preto nebude možné obnoviť.
Keď už, tak pekne konzistentne, do dôsledkov, zrušiť všetko, vypustiť skrivodlivo protiústavne väznených etc. Či to už by bolo "príliš", to už v rámci politickej objednávky nebolo? Nechniapem.

A potom zase tomuto nerozumiem tiež:
Ak by Irán skutočne raketu vyrobil, protiraketový štít by ju aj tak nezachytil. Protiraketová obrana by mohla byť oklamaná hlavicami, ktoré slúžia iba ako návnada, a ďalšími jednoduchými prostriedkami, dodávajú experti. Podľa ich názoru by tiež štít mohol byť ľahko využitý proti Rusku, ktoré sa z tohto dôvodu údajne obáva o svoju bezpečnosť.
Takže proti Iránu nanič, ale Rusov ohrozí? Ako?

Ja sa ospravedlňujem, ak sú to samozrejmé veci, necítim sa dnes pri plnej duševnej sile. Predsa len, je streda.

Tiež nechápem, prečo vlastne nepíšem miesto tohto svoju thesis nešťastnú. Mno...


Dodatok (16:52): Tomuto tiež nechňapírujem:
Srbskí ultranacionalistickí poslanci v parlamente zavesili transparent, urážajúci viceprezidenta USA Joea Bidena. Silní zástancovia nezávislosti bývalej srbskej provincie Kosova vystavili nápis v stredu na zasadnutí parlamentu, ktoré sa konalo paralelne s Bidenovou návštevou Belehradu. "Biden, ty nacistická spodina, choď domov," stálo na transparente, ktorý v parlamente rozprestreli členovia opozičnej Radikálnej strany.
Ja som to vždy tušil, že tí nacionalisti tým Kosovčanom doprajú. Veď každý národ nech má vlastné, či?

piatok 3. apríla 2009

Morálne právo

No pekne to tí naši nacionální socialisti kádrujú. Iveta Radičová nemá 'morálne právo' byť prezidentkou SR, lebo bola proti rozpadu federácie. Haj hou. Len na pripomenutie, v septembri 1992 by podľa prieskumu za nezávislosť Slovenska v referende (ha!) hlasovalo 37% Slovákov (a 36% Čechov). Mno, temer dve tretiny občanov by tak vlastne podľa týchto kritérii nemali 'morálne právo' kandidovať. Ešteže tá jedna tretina vyprodukovala toľko morálne kvalitných jedincov. Kde by sme dnes bez nich boli, že.

streda 24. decembra 2008

Otázka doby

Náš známy GvZ, od ktorého radi kradnem postrehy, nedávno držal v rukách po dlhšom čase +7dní i spýtal sa túto otázku:
"Prečo slovenské celebrity vyzerajú ako talianski murári cez víkend?"
Hoc ani neviem, či to vlastne bola otázka alebo len povzdych, každopádne odpovede na pohľadniciach posielajte na obvyklú adresu.