Zobrazujú sa príspevky s označením rasizmus. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením rasizmus. Zobraziť všetky príspevky

utorok 24. januára 2012

KDH na starém bělidle

Keď už je reč o amaterizme, nedá mi ešte poukázať na nedávno spustenú kampaň KDH, podľa ktorej sa chystajú vybieliť Slovensko. KDH sú prekvapení, šokovaní, urazení, že by to niekto mohol vnímať ako rasizmus. Veď oni len chcú čistotu. A novú farbu pre stranu. To volebný štáb vymyslel a je to vraj aj odkaz na nejaký výrok Andreja Hlinku (?).

Neviem, čo je horšie, že by v KDH boli natoľko cynicky vypočítaví, že chcú využiť rasistické konotácie svojho sloganu a udržať si zdanie korektnosti – alebo sú tam natoľko nekompetentní, neschopní amatéri, ktorí nemajú ani len poňatie o tom aké možné sú konotácie fráz o "bielení" Slovenska. Oboznámení s Hanlonovou britvou (Nepripisuj zlovôli, čo možno vysvetliť hlúposťou) budú vedieť, že pravdepodobná je skôr druhá verzia. Ale ešte aj tie výhovorky má KDH podobné ako Kotleba pred 6 rokmi. Keď Kotleba v rozhlase prehlásil, že chcú "biele Slovensko", dodal, že ho chcú "očistiť" od "vplyvu  komunistov,  socialistov  a  liberálov". Aké ušlachtilé, no veď s tým by hádam nemal problém ani Hlinka.
KDH môže argumentovať Hlinkom a historickým kontextom. Problém je, že do historického kontextu nepatrí len rok 1920, ale aj posledných dvadsať rokov, počas ktorých sme tu nemali núdzu o ľudí, ktorí tento pojem požívali úplne inak ako Hlinka.
Tak ako si normálni ľudia nekupujú oblečenie Thor Steinar, tak skrátka patrí k minimálnej citlivosti nepoužívať pojem, ktorý používajú skinhedi a pospolitosť. Aj hákový kríž mal pôvodne iný význam.
Keby Tomáš Gális napísal len toto, nemal by som čo dodať. On ale žiaľ pokračoval:
Tak ako by sme mali zachovávať citlivosť a súdnosť v prípade bieleho Slovenska, podobne by mohli súdnosť prejavovať aj tí, ktorí KDH okamžite odsúdili za rasizmus.
Problémom je, že toto pôvodne silné slovo vďaka ľahkému narábaniu už dlho stráca na váhe. Rasizmus totiž už dlho neoznačuje len iracionálny a nenávistný postoj k iným, ale často sa ujde človeku len za to, že zastáva postoje, ktoré sa hodnotiteľovi skrátka nepáčia.
Ak však s rasizmom budeme narábať takto voľne, časom ho nikto nebude brať vážne. A ako potom označíme ľudí, ktorí sú skutoční rasisti a nie len ignoranti?
Falošná ekvivalencia, komentátor chcel byť zrejme vyvážený, tak tu hodil vinu na KDH-ákov aj ich kritikov. Lenže poznamenať, že slogan KDH je nevhodný a má rasistické konotácie neznamená hneď povedať, že KDH sú plnokrvní rasisti. A aké postoje sa to kritikom KDH nepáčia? Žeby tie trošku páchnuce? A ako si vlastne Gális predstavuje, že by sa na prešľap KDH upozornilo so súdnosťou? Ako by sa asi dalo na ten ich prešľap upozorniť bez toho, aby sa slovko rasizmus neobjavilo? Ale, a čo je najdôležitejšie, naozaj si Gális myslí, že rasizmus a ignorantstvo sú navzájom vylúčené? To si máme slovo rasista rezervovať len na autentických novoľudákov? Mnoho ľudí ma rasistické poznámky, predstavy a názory nie preto, že by ich Kotleba intelektuálne presvedčil – mnohým, ako by ich možno aj Gális nazval, slušným ľuďom sa aj môže Kotleba hnusiť – a napriek tomu sú svojimi činmi a názormi rasistami práve skrze svoje ignorantstvo. Jeho výčitka tak ostáva jalovou a hlúpou.

piatok 8. apríla 2011

.riešiteľ Lukáš

Lukáš Krivošík rád prízvukuje, že treba veci nazývať pravým menom. V tom má jednoznačne našu podporu, a tak sa hádam ani nemôže uraziť, keď ho nazveme rasistom. Pamätáme si ešte jeho fantazírovanie o Baffinovom ostrove, ktoré snáď tromfuje aj SNS, ktoré si vo svojich rasistických riešeniach zatiaľ dovolilo len o "rezerváciách" snívať. (Snáď, ale nie sme dopodrobna oboznámení s celým oeuvre SNS, čiže nevieme, či sa už neprekonali.) Baffinov ostrov mu už ale asi ako "riešenie" nestačí, a tak ponúkol toto.

"Hasiť požiare tonami politických deklarácií, prípadne hektolitrami kávy, prepitými na nekonečných zasadaniach výborov - aj to sú riešenia Bruselu. No existuje aj iný prístup."
Toto je ako výrok z domácej ulohy v učebnici fašistickej rétoriky. Dekadentná demokracia, je neschopná, ne-akčná, zlyháva. Ale jestvuje priame, jednoduché riešenie! To je veru na včeličku.

Krivošík si na krytie svojho "liberálneho" riešenia berie profesora ekonómie Boettkeho - Krivošíkova úvaha sa odpichuje od nasledovného Boettkeho (údajného) výroku:
Predstavte si, že by neexistoval žiadny sociálny systém. Rómovia by si mohli robiť čo chcú, ale nemali by žiadne právo požadovať podporu v podobe vašich daní. A to ani keby tvorili desať alebo dvadsať percent obyvateľstva. Čiže my nemáme právo hovoriť im ako majú žiť, ale oni nemajú právo na prístup k našim peniazom. Teda pokiaľ by neexistoval žiadny sociálny systém, Rómovia by sa museli buď asimilovať alebo žiť oddelene od ostatných vo svojich vlastných izolovaných oveľa biednejších spoločenstvách. No ak chcú Rómovia koristiť na danom obyvateľstve a zakladať si na sociálnom systém potom tu vzniká veľký politický problém...
Nevieme, či je Boettke citovaný doslova, alebo parafrázovaný, transkript k dispozícií nemáme, účastní sme neboli, ale z citovaného je zrejmé len jedno. Boettke predostrel myšlienkový experiment, v ktorom sa zamyslel nad zrušením sociálneho systému. Na rozdiel od Krivošíka, Boettke má aspoň punc liberála, resp. libertariána, a môžeme sa domnievať, že verí, že zrušením sociálnych dávok (spolu s komplexnou de-etatizáciou) sa situácia nezhorší, ba možno naopak, dáko sama porieši nejakým všeobecne blahodarným spôsobom. Túto tézu tu riešiť teraz netreba. Za pozornosť ale stojí táto veta:
"Teda pokiaľ by neexistoval žiadny sociálny systém, Rómovia by sa museli buď asimilovať alebo žiť oddelene od ostatných vo svojich vlastných izolovaných oveľa biednejších spoločenstvách."
Nuž a v čom je tento opis odlišný od dnešnej skutočnosti? Vari dnes mnohí Rómovia nežijú v izolovaných biednych spoločenstvách? Boettke tu vôbec nerieši možnosť štrukturálnej nerovnosti, kde je skupina ľudí systematicky vytláčaná na okraj spoločnosti, znevažovaná a opohŕdaná. Možno sa nazdáva, že práve údajný sociálny parazitizmus je príčinou tohto neutešeného stavu, no aj tak nezvolil šťastlivé slová v našom, slovenskom kontexte. Slovensko je hlboko rasistickou spoločnosťou. Na Rómov sa bežne nazerá ako na menejcenných ľudí. Sú izolovaní, ekonomicky znevýhodňovaní a sociálne deprimovaní, zbavení rovnosti v slobodách, ktorým sa teší väčšinové obyvateľstvo. Úprimne pochybujem, že by v americkom kontexte Boettke použil rovnaké slová, ale Rómov zamenil za Afro-Američanov. Kontext, slušná výchova a minulé skrivodlivosti ako aj pretrvávajúca prítomnosť rasizmu v Amerike by mu to nedovolili.

Kým Boettkeho možno na základe citovaného obviniť maximálne z neznalosti kontextu, Krivošíkovi ten krátky výrok stačil, aby začal spriadať svoju rasistickú fantazmagóriu. Navrhuje zrušiť sociálne dávky, ozbrojiť obyvateľstvo a tvrdo obhajovať majetkové práva. Vo svojej podstate to možno zhrnúť nasledovne: Výborne, poďme to narafičiť tak, že bez zločinu neprežijú, no a potom ich môžeme konečne postrieľať.

Nuž keď už teda Krivošík kádruje pravých a nepravých liberálov, jeho pozícia je z akejkoľvek a akokoľvek liberálne vyloženej liberálnej doktríny neprijateľná. Ťažko možno pod liberalizmom rozumieť čokoľvek, čo by umožňovalo segregovať, degradovať a dehumanizovať niektorých jednotlivcov, či už na základe pleti, etnicity, náboženstva alebo sociálneho statusu.

Ťažko možno liberalizmom nazývať pozíciu, ktorá otvorene sníva o dni, keď bude možné beztrestne strieľať spoluobčanov. A ťažko možno nazývať liberalizmom pozíciu, ktorá považuje ozbrojenie obyvateľstva a strieľanie iných ľudí za "riešenie". Ako by povedal Mencken, na každý komplexný problém existuje riešenie, ktoré je jednoduché, jasné a nesprávne.

Krivošík má tiež problém, že ochráncovia rovnoprávnosti Rómov a libertarián Boettke ponúkajú odlišné riešenia:
Ak obe strany hlásajú diametrálne odlišné prístupy k riešeniu problému s neprispôsobivými, potom to znamená, že buď nie je liberálom Boettke alebo naši ochrancovia.
Možno nik neposlal súdruhovi Krivošíkovi memo a neprezradil, že neexistuje žiadna Libinterna a žiaden generálny a všeobecne platný a uznávaný program deklarujúci riešenie každého problému liberáli skrátka nemajú. Liberalizmus je dostatočne široký ideologický dáždnik, aby sa podeň zmestili Boettke aj ochrancovia práv Rómov. Krivošík sa ale vybral na miesta, kde už ho kryjú celkom iné dáždniky, konkrétne začínajúce na písmení F, alebo R. V mantineloch liberálnej demokracie sú jeho "riešenia" jednoducho nerealizovateľné.

Darmo sa aj škrupulózne vyjadruje o Rómoch a o "neprispôsobivých"* občanoch, rasistickú podstatu jeho riešení to nemení.

Najsmutnejšie možno je, že Krivošík úplne ignoruje bohatú tradíciu liberalizmu – nebráni sa ňou oháňať, ale inšpiráciu z nej nečerpá. Nehľadá krivdy a nezaujímajú ho nepopulárne kauzy, neobhajuje utláčaných a opovrhovaných, nebráni nerovnostiam a neslobodám, ale pachtí po najnižších pudoch a podlieza sa masovému vkusu rasizmom. Vonkoncom mu nejde o princípy liberalizmu, ktoré by mohli mať nepopulárne dôsledky. Jeho jediným princípom je jeho sloboda vravieť si, čo len chce. Má na to právo, ale, na čo právo nemá, je nazývať svoju pozíciu liberálnou.

Krivošík sa už skrátka nevie dočkať, kedy si bude môcť zaobstarať pušku a ísť sa postaviť do kapusty. Na stráž.

-- lemuel & GvZ


*Z Malého výkladového slovníka slovenskej politickej rozpravy citujeme:

-
neprispôsobiví - prídavné meno, eufemizmus; Tí, čo sa nechcú prispôsobiť očakávaniam väčšiny, ktoré typicky zahŕňajú nerovnoprávnu a podradnú rolu. Singulár je veľmi zriedkavý, a v písanej forme je zvyčajne výsledkom slabých pravopisných schopnosti pisateľa. Používa sa temer výlučne na označenie Rómov, zvyčajne v kontextoch, kde otvorenejší rasizmus nesie isté riziko postihu, alebo v prípade rozohrávania diskurzívnej hry delenia príslušníkov menšín na 'dobrých' (tzn. tých ktorí môžu zostať zametať ulice) a 'zlých' (tzn. tých, ktorých treba "riešiť"). Pri používaní pozor, nie je synonymom výrazu "nedodržujúci zákony", ktorý sa vzťahuje na majoritu. Pozri tiež: Spoluobčania; Osadníci.

streda 1. septembra 2010

Contra Batrfláj: o rasistoch a zmätených pojmoch

Tak venovali sme sa tu nedávno homofóbii, rasizmu, môžeme sa vrátiť aj k pôvodnému pranierovaniu malomeštiackeho kokotizmu v jeho rôznych podobách. Článok "Sloboda zvierat a ostatní rasisti" na humno.sk sa venuje téme rasizmu a v náznakoch zrejme naráža aj na článok na tomto blogu. Adam Batrfláj odmieta, že nedávno medializovaná kampaň Slobody Zvierat má rasistické prvky, a taktiež kritizuje niektorých nemenovaných odporcov rasizmu. Je trochu zaražajúce, že taký úderný a nebojácny autor opomenul trochu konkrétnejšie uviesť, koho to kritizuje. Bez ohľadu na to, či reaguje aj na tento blog, si zasluhuje komentár.

Nebudeme sa tu snažiť slovnou ekvilibristikou a zmätenými metaforami súťažiť s autorom, kto tu má dlhší zips na nohaviciach. Stroho a stručne len zhrnieme: Btrfláj prejavil značnú mierou pojmovej zmätenosti a neporozumenia myšlienkam, na ktoré reaguje a jeho argumentácia má zásadné nedostatky v konzistentnosti a koherentnosti.

1 Absurdita
Podla Batrflája obvinenie organizácie Sloboda Zvierat (SZ) z rasizmu pôsobí absurdne, lebo SZ je vraj posledná inštitúcia, kde by sme očakávali rasistov, a je absurdné lebo členovia SZ nikomu nechceli ublížiť kvôli jeho etnicite. Po prvé, slovo 'absurdne' znamená 'nezmyselne'. Batrflájov ale hovorí nie o nezmyslenosti, ale o ne-intuitívnosti obvinenia. Naozaj, málokto by očakával od SZ rasizmus, avšak to, že nejaká myšlienka je v rozpore s niekoho intuíciami, nie je dôkazom jej nezmyselnosti ani nepravdivosti. Po druhé, úmysel nie je nevyhnutný a rasistických výrokov sa možno poľahky dopustiť aj neúmyselne.

2 Jazyk
Kritici SZ podla Batrflaja odmietajú "písanie normálne po slovensky" a presadzujú eufemizovanie a "newspeakové patvary." Tým jasne ukazuje, že nerozumie ani cieľom odporcov rasizmu ako sme my, ani dôvodom, pre ktoré ich presadzujú.

Batrfláj pod “písať normálne po slovensky” má zrejme na mysli vyjadrovať sa podľa zaužívaných vzorcov. Odporcom rasizmu však nejde iba o vzorce vyjadrovania, ale v prvom rade o vzorce myslenia.

Áno, niektoré tieto medzi slovensky hovoriacimi zaužívané vzorce odporcovia rasizmu odmietajú a presadzujú ich nahradenie inými. Táto agenda však žiadnym spôsobom nezahŕňa eufemizovanie. Eufemizovanie znamená pomenovávanie nepríjemných javov zmäkčujúcimi výrazmi. Teda napríklad výrok "Rómovia jedia psy" sa dá eufemizovať napríklad takto: "Rómovia papajú psie mäsko". Takéto niečo tento blog, ani iní kritici nepresadzovali a nepresadzujú.

Batrfláj sa ďalej domnieva, že odporcovia rasizmu presadzujú newspeak. Newspeak je jazyk so silne zúženou slovnou zásobou a zjednodušenou gramatikou, ktorý v Orwellovom 1984 presadzuje vládnúci režim s cieľom zabrániť obyvateľom Oceánie myslieť alternatívne voči režimu. Kritici rasizmu naozaj presadzujú zmenu v spôsoboch, akým sa o ľuďoch rôznych kolektívnych príslušností vyjadruje a rozmýšľa. Tieto zmeny sa netýkajú gramatiky a slovnú zásobu skôr obohacujú, keďže ju obmedzujú iba v prípadoch hanlivých výrazov.

Pokiaľ má Batrfláj problém s prijatím takéhoto ‘zúženia’ slovníka, radi mu pomôžeme príkladom. Môže dôjsť k tomu, že Batrflája niekto na základe jeho písačiek označí ako “toho premúdreleho pička z humna”. Kusé informácie dostupné internetovej verejnosti môžu nejedného čitateľa viesť, bez hlbšieho kontaktu s obsahom humna, že za “premúdrelých pičkov z humna” sumárne označí všetkých autorov humna. Následne môže toto označenie použiť vo svojej práci napríklad policajta, vlakového sprievodcu, či poslanca NR SR a prispieť k jeho rozšíreniu a všeobecnej akceptácii. Iste ale uznáte, že takéto paušalizovanie nie je celkom žiadúce, rovnako ako paušalizovanie rasistické.

Aj keď sú zmeny slovníka ich najviditeľnejšou zložkou zmien presadzovaných odporcami rasizmu, ani zďaleka nie sú ich podstatou. Tou sú zmeny vzorcov myslenia. Cieľom je nahradiť vzorce myslenia, ktoré sú logicky nesprávne, empiricky vyvrátené, alebo empiricky neoveriteľné. Vzorce, ktoré tvoria jadro rasizmu takými sú, a to je dôvod, prečo ich odmietame. Pokiaľ niekto odmieta kritérium logickej správnosti a empirické testovanie, nemôže argumentovať a viesť diskusiu; zostáva mu iba arbitrárnosť. A práve na arbitrárnosti je postavený skutočný newspeak. Nechceme tu polemizovať, či Batrflaj vôbec čítal 1984. Iba zhrnieme, že výraz nerovná sa pojem a čítať nerovná sa rozumieť.

3 Rasizmus a Fašizmus
Btrfláj jasne demonštruje, že má problém pochopiť ústredný pojem tejto diskusie: rasizmus. Pod rasizmom rozumieme, keď sa nejakej osobe na základe nejakých jeho povrchných biologických znakov spájaných s nejakou sociálnou skupinou, alebo na základe jeho príslušnosti k nejakej kultúrnej, etnickej alebo lingvistickej skupine pripisujú vlastnosti a znaky, ktoré sa s takouto skupinou v mysli pozorovateľa (rasistu) asociujú. Väčšinou teda ide o geneticky nevýznamné ale fenotypicky markantné znaky ako je farba kože, vlasov, výška či výzor, ale môže ísť aj o členstvo v nejakej etnickej, sociálnej či kultúrnej skupine, spravidla menšine. Vynášanie odsudkov nad osobami a paušalizovanie na základe ich príslušnosti k nejakej skupine je rasistické.

V prípade SZ možno povedať, že vo svojom briefingu takto paušalizovali a navyše implicitne predkladali, že skončiť v cigánskom hrnci je pre túlavého psa nejak obzvlášť krutý osud (v porovnaní s inými neradostnými osudmi, ako napríklad smrť pod kolesami, besnota a iné choroby, hlad, fašiangy vo Valasskej): stavali na existujúcich predsudkoch voči Rómom, a priživovali ich za účelom vlastnej medializácie a fundraisingu. Samotný fakt, že niekde nejakí Rómovia možno naozaj ukradli a zjedli psa je irelevantný. Z analytického hľadiska nie je žiaden súvis medzi tým, že je niekto Róm, alebo trebárs aj blond, hrbatý, bisexuál, či luterán a tým, že spácha dáky zločin. Ak by ste tam nejaký súvis videli, resp. ak sa nazdávate, že príslušnosť k nejakej skupine definuje a predeterminuje charakter nejakej osoby, tak potom sa naozaj nemôžete uraziť, ak za rasistu budete po práve označený.

Samozrejme nejde nevyhnutne len o negatívne stereotypy, rovnako je rasistom aj ten, čo sa nazdáva, že černosi vedia vysoko skákať a aziati skvelo počítať, židia podnikať a cigáni muzicírovať.

Ďalším dôležitým pojmom, ktorému má Batrfláj problém porozumieť, je fašizmus. Fašizmus nie je nejakou silnejšou formou rasizmu, ako sa Batrflaj mylne domnieva. Jadrom fašizmu sú isté predstavy o organizácii štátu, a je možné byť extrémnym rasistom aj bez ich prijatia. Obvinenie z rasizmu teda samo o sebe žiadnym spôsobom neimplikuje obvinenie z fašizmu.

4 Stereotypizovanie a kategorizovanie
Ďalším dôvodom, pre ktorý Batrfláj odmieta kritiku SZ je, že podľa neho táto kritika kladie “znamienko rovnosti medzi dievčinku v zafúľanej flanelovej košeli, čo sa dobrovoľne stará o opustené psíky a agresívneho študenta učilišta, a celkom bez akejkoľvek nádeje na úspech v živote, ktorý vo fešnej bundičke od arabskej firmy Thor Steinar a v okovaných botách s partiou podobne diagnostifikovaných potmehúdov hajluje po potemnelých uliciach slovenských miest a obcí”. Po prvé, pohlavie a dosiahnuté vzdelanie človeka sú irelevantné pre vyhodnotenie toho, či jeho vyjadrenia sú rasistické. Tvrdiť opak znamená zaujať sexistickú alebo triedne-šovinistickú pozíciu. Tie zdieľajú všetky nami uvedené zásadné nedostatky rasistickej pozície. Po druhé, tento dôvod je rovnaký ako odmietať označiť motocykel za motorové vozidlo, lebo by sa tým kládlo znamienko rovnosti medzi JAWA 50 Pionýr a Hummer H1. Batrfláj nechápe, že rasistických vyjadrení a skutkov je široké spektrum, a líšia sa značne aj svojou závažnosťou.

Podľa Batrflája, ten kto “nevidí rozdiely medzi Kotlebom, Vladimírom Palkom, Slobodou zvierat” zrejme potrebuje psychofarmaká. Samozrejme, rozdiely tu sú aj bez tabletiek, len, žial, v jednom parametri tu zdá sa existuje zhoda - a hoc aj možno nemusí byť rovnakej intenzity - jestvuje tu závažne podozrenie na paušalizovanie a problematizáciu istého etnika. A o to tu presne ide; je úplne jedno, či ste Kotleba, Palko alebo slečinka zo SZ, ak máte “problém” s istým etnikom tak ste rasista, bez ohľadu na slovník, ktorý zvolíte, bez ohľadu na veľkosť vašej detskej izby, farbu podkolienok a stav vášho účtu.

Môžete ale tiež naraziť na slušného rasistu, ktorý povie, že jemu nevadia všetci Rómovia, ale ‘len tí neprispôsobiví’. To je selekcia podobná antisemitovi, ktorý by vám povedal, že nenenávidí všetkých židov, ale len tých bohatých. Druhým, už zamlčaným, myšlienkovým pochodom tu často je, že “takých je väčšina” (lebo, ako nás naučil aj Cartman, všetci židia majú na krku zavesené vrecko so svojím zlatom). Buď vás trápi nezákonnosť, slabá vymáhateľnosť práva a zneužívanie sociálneho systému vo vzťahu ku všetkým občanom, alebo len tieto pohodlne zneužívate pre ukojenie alebo ospravedlnenie vlastných predsudkov.

5 Invektívy
Batrfláj sa ďalej pokúša doložiť nesprávnosť protirasistických argumentov tým, že tieto argumenty prisudzuje rôznym invektívami charakterizovaným skupinám ako “bruselskí eurozmrdi”, “zdivočelí pionieri politickej korektnosti”, či “z pokútnych grantov žijúci povaľači”, ktorým ide o “vlastné bezbolestné prežitie”. Evidentne nechápe, že bez ohľadu na to, či takéto skupiny naozaj existujú a zverejňujú protirasistické argumenty, nemá to vplyv na správnosť alebo nesprávnosť týchto argumentov. Rovnako ako takýto vplyv nemá to, čo ich údajní alebo skutoční nositelia “od revolúcie dosiahli”.

Skúsime mu pomôcť ďalším jednoduchým príkladom: Podobne by sme tiež mohli prisúdiť Batrflájove argumenty “premúdrelým pičkom”, “provinčným malomeštiackym kokotkom”, či “polovzdelaným duševným onanistom”. Batrflájove argumenty sú však nesprávne bez ohľadu na to, akokoľvek sú pravdivé tvrdenia, že tieto skupiny existujú a prijímajú tieto argumenty a obvinenia voči nim v týchto invektívnych pomenovaniach obsiahnuté. Batrflájove argumenty sú nesprávne, lebo sú postavené na pojmovej zmätenosti a neporozumení myšlienkam, na ktoré reagujú, a majú zásadné nedostatky v konzistentnosti a koherentnosti.

6 Účinky boja proti rasizmu
Úplne nepochopiteľným je potom Batrflájov argument, že upozorňovanie na rasizmus je akosi kontra-produktívne. Keď niekoho upozorníte na gramatickú chybu a on sa urazí, v chybe zotrvá a začne dokonca spisovať elaboráty za zrušenie ypsilonu, môžete si pomyslieť všeličo, ale sotva by ste mali viniť seba. Vy ste z neho iracionálneho ignoranta nespravili. Rasizmus ostáva rasizmom bez ohľadu na to, či naň upozorníte, ale len upriamením pozornosti, snahou o poučenie a možno aj zahanbením môže dôjsť k nejakej tej náprave. Spisovanie urazených kazuistík mentálne nevyspelými jedincami je riziko, ktoré je nutné podstúpiť.

Batrflaj tiež podsúva, že upozorňovanie na rasizmus a snaha o korekciu vnímania a myslenia o Rómoch v intenciách liberálnej demokracie a rovných si občanov vôbec neprispelo a neprispieva k riešeniu rómskej problematiky. Tu asi bude aj jadro toho nezjedeného pudla, že sa na Rómov nazerá ako na problém, ktorý treba riešiť. V konečnom dôsledku rómsky problém neexistuje viac než napr. problém židovský. Existujú lokalizované aj rozptýlené, sociálne aj kriminálne problémy, ktoré sa vo veľkej miere týkajú aj Rómov. To ale nie je rómsky problém, to je problém Slovenskej republiky.

7 Kokotizmus
Batrfláj na záver vyzýva “ostatných”, medzi ktorých sa aj on chce zaradiť, k ignorovaniu proti-rasistických argumentov, keďže ich proponentov “môžu mať na háku”.

Pokiaľ uznáme, že niečo ako rasizmus existuje, potrebujeme kritériá, na základe ktorých ho môžeme identifikovať. Batrfláj kritériá sformulované odporcami rasizmu odmieta, zrejme ako príliš prísne alebo namáhavé sledovať, a ako alternatívu ponúka svoje vlastné predsudky, pre ktoré nemá platné dôvody, a podopiera ich iba rekurziou k ďalším predsudkom. Jeho “ostatnými” sú tí, čo tieto predsudky zdieľajú. Na háku odporcov rasizmu Batrfláj mať môže, avšak iba ak na svoje postoje odmietne uplatniť požiadavky logickej konzistentnosti a zhody so skutočnosťou. Podobne si môže myslieť, že je dobrým a rozvážnym komentátorom, keď však odmieta (alebo jednoducho nedokáže) svoje argumenty podriadiť základným podmienkam pre argumentáciu, iba pestuje kokotizmus. A bude na tom ako ten, čo si sadne na cestu brumkajúc, a veriac, že sa vezie autom, bude nadávať okoloidúcim, ktorí ho presviedčajú o tom, že sa autom nevezie, ale iba sedí na ceste.

-- gvz & lemuel*

*Pozn. o autorstve: Iniciátorom ako aj zásadným formovateľom tohto článku je gvz, môj kolega z Lóže, známy to už miestny spoluautor, ktorý, hoci má aj senioritu, sa osobne podujal napísať aj podstatnú (tj. tú lepšiu) časť argumentov, kým som sa ja flákal po londýnskych galériách.

sobota 14. augusta 2010

Sloboda zvierat - Sloboda rasistov

Náš ctený kamarát GvZ nám posunul tento článok s dovetkom o "slizkom malomeštiackom rasizme" a "hnuse". A má teda recht. Ak by ste náhodou potrebovali (n-tý) dôkaz o tom ako hlboko je zakorenený a nakoľko je tolerovaný rasizmus v slovenskej spoločnosti, tu ho máte -- Sloboda zvierat: Túlavé psy končia v hrncoch Rómov z Krompách. Tu sú rasistické stereotypy a mýty predkladané ako fakty nie nejakými mládencami s vyholeným kšticami v nevkusných čiernych košeliach, ale pracovníkmi Slobody zvierat, a preberané novinárom bez akejkoľvek kritickej reflexie. Veď všetci vieme, že.
Obce sa podľa inšpektorky Slobody zvierat Romany Březinovej v prípade výskytu túlavých zvierat obrátia na šarhov, ktorí svoju činnosť robia na živnosť. Podľa Březinovej však starostovia neoverujú, či odchytené zvieratá ponechávajú v 60 dennej karanténe. "Osud tých zvierat sa už potom nedá zistiť, ale podľa našich informácií je veľmi krutý a ich vraždenie je brutálne," povedala Březinová.
Osud sa nedá zistiť, ale oni ho zistili. Nič o tom nevieme, ale aj tak vieme, lebo sa nám donieslo. A my tomu radi uveríme, lebo však čo iné sa aj od tých Rómov dá čakať. Len krutosť a brutalita, že áno.
[Březinová] tvrdí, že šarhovia zvieratá odvážajú do Krompách. "Tam je taká rómska časť a psy, brutálne zavraždené, končia Rómom v hrncoch," povedala.
Nuž pristavme sa pri tom slovku 'vražda', ktoré znamená "úmyselné zabitie človeka". 'Zavraždený pes' je nezmysel, antropomorfizácia tolerovateľná snáď u škôlkára. Pracovníčka Slobody zvierat to má veľmi pomýlené, keď sa o psoch vyjadruje ako o osobách a Rómoch akoby to ani neboli ľudia.

Nespomínam si, že by Sloboda zvierat niekedy podnikla nejaké aktivity ohľadom psích klobás vo Valaskej (rázovitej to síce obce, kde ale psy pojedalo väčšinové obyvateľstvo) -- teda ak ich naozaj trápi údajné pojedanie psov, a nie, čo sa zdá byť skutočným dôvodom: zviesť sa v rámci fundraisingu na vlne rasistických predsudkov. Čo tam po ľudskej dôstojnosti, keď ide o nemé tváre, čo?

Ale ak sa vám stále máli dôkazov o rozmachu rasizmu, tuná je jednovetný dôkaz:
Slovné spojenie „asociálni cigánski paraziti“ slovenská polícia nepovažuje za rasistické.
QED. Keď toto nie je rasizmuz, potom nič také ako rasizmus ani nejestvuje.