V Líbyi strieľajú do davov, ale nie o tom bude reč. Ani prahpusté vraždenie nevinných ma nedokázalo tak vytočiť ako tento kus chujoviny IT žurnalistiky. Také čosi hlúpe, kverulantské, ludditské, a dôvtipu-prázdne zároveň, to je určite na nejakú cenu. Po poradí.
1.
"Boli naše ruky stvorené pre stískanie gombíkov a objímanie myši?" -- Nie, to nie, každý predsa vie, že len vďaka písaniu, umeniu držať v ruke pero a vtláčať esteticky precízne Y, L, H a K medzi riadky sme dokázali prežiť ako druh a vyvinúť sa do dnešnej podoby. Nie nadarmo písal Darwin o "survival of the ornate".
1.
"Boli naše ruky stvorené pre stískanie gombíkov a objímanie myši?" -- Nie, to nie, každý predsa vie, že len vďaka písaniu, umeniu držať v ruke pero a vtláčať esteticky precízne Y, L, H a K medzi riadky sme dokázali prežiť ako druh a vyvinúť sa do dnešnej podoby. Nie nadarmo písal Darwin o "survival of the ornate".
Ale aby ste neškodovali, tu máte záber na stránku môjho moleskinu. Povedal by som, že oproti ZŠ je badateľný istý pokrok.
2.
"S mobilom vo vrecku a internetom v počítači si nemusíme pamätať nič." -- Nie, určite, veď preto aj boli debilníčky, notesy a adresáre úplne stratový nápad, ktorý nemal šancu na trhu nikdy preraziť. Dnes si vďaka počítaču už nemusím pamätať ani kde bývam. I keď tú informaciu som mal aj na OP. Never mind.
3.
"Čas" -- OK, áno, treba uznať, moderné technológie umožňujú kdejakému trubirohovi písať do novín nezmysly, s ktorými tu teraz strácam čas. Point taken.
4.
"Oprášte zemepisný atlas, vytiahnite spod sedadla zabudnuté automapy a vydajte sa na prehliadku neznámeho mesta bez počítačovej techniky." -- Presne, načo používať najnovšie dáta, satelitné snímky, GPS a podobné rárohy. Oprášme autoatlasy z prvej ČSR republiky, to bola predsa kvalitná práca. A hurá na túru. Nemáte, nevadí, tie z pred 30-40 rokov poslúžia tiež. Nie všetko z čias socíku musí byť predsa zlé. Stretneme sa na Buďonného ulici, alebo pri Stalinovom námestí? Až sa stratíte vy alebo vám blízky, nezabudnite adresu SME a sťažnosti posielajte na korešpondenčných lístkoch.
5.
"Internetu na rozdiel od kníh v knižnici priveľmi veriť nemožno." Presne tak, každý predsa vie, že v knihách sa píše konečná a úplná pravda, zatiaľ čo vety na webe píše kdejaký pes alebo šimpanz. Potom sa tie náhodné zhluky slov dadaisticky pozliepajú a voilà, nový článok na SME je na svete. Ale do Gigelovho sveta odriekania priveľmi škodlivého vplyvu technológie prenikneme naplno až keď sa vrátime ku knihám na papyruse. A žiaden Kindle, hlinené tabuľky nám treba nosiť všade, to bude teprv ten pravý vintidž.
6.
"Z dnešného bontónu sa vytratilo ahoj, ako sa máš a prosím. Ľudia ignorujú pravidlá slušnosti, právo na súkromie a oddych." -- Nehovoriac, že už nikto dnes nevraví česť práci súdruh. To sú móresy. To veru za našich čias nebývalo, pred to tými internetmi, to bolo slušnosť všade, ľudia sa zdravili, slušní boli aj si navzájom pokoja dopriali. By som tie internety všetky asi zakázal. Aj telefóny. Čo majú ľudia čo komu volať. Keď je to dôležité, môžu napísať list, ak nie, nech to nechajú tak. Taľafatky. A vôbec. V Lýbii mali technológie tiež a čom im to pomohlo.
"S mobilom vo vrecku a internetom v počítači si nemusíme pamätať nič." -- Nie, určite, veď preto aj boli debilníčky, notesy a adresáre úplne stratový nápad, ktorý nemal šancu na trhu nikdy preraziť. Dnes si vďaka počítaču už nemusím pamätať ani kde bývam. I keď tú informaciu som mal aj na OP. Never mind.
3.
"Čas" -- OK, áno, treba uznať, moderné technológie umožňujú kdejakému trubirohovi písať do novín nezmysly, s ktorými tu teraz strácam čas. Point taken.
4.
"Oprášte zemepisný atlas, vytiahnite spod sedadla zabudnuté automapy a vydajte sa na prehliadku neznámeho mesta bez počítačovej techniky." -- Presne, načo používať najnovšie dáta, satelitné snímky, GPS a podobné rárohy. Oprášme autoatlasy z prvej ČSR republiky, to bola predsa kvalitná práca. A hurá na túru. Nemáte, nevadí, tie z pred 30-40 rokov poslúžia tiež. Nie všetko z čias socíku musí byť predsa zlé. Stretneme sa na Buďonného ulici, alebo pri Stalinovom námestí? Až sa stratíte vy alebo vám blízky, nezabudnite adresu SME a sťažnosti posielajte na korešpondenčných lístkoch.
5.
"Internetu na rozdiel od kníh v knižnici priveľmi veriť nemožno." Presne tak, každý predsa vie, že v knihách sa píše konečná a úplná pravda, zatiaľ čo vety na webe píše kdejaký pes alebo šimpanz. Potom sa tie náhodné zhluky slov dadaisticky pozliepajú a voilà, nový článok na SME je na svete. Ale do Gigelovho sveta odriekania priveľmi škodlivého vplyvu technológie prenikneme naplno až keď sa vrátime ku knihám na papyruse. A žiaden Kindle, hlinené tabuľky nám treba nosiť všade, to bude teprv ten pravý vintidž.
6.
"Z dnešného bontónu sa vytratilo ahoj, ako sa máš a prosím. Ľudia ignorujú pravidlá slušnosti, právo na súkromie a oddych." -- Nehovoriac, že už nikto dnes nevraví česť práci súdruh. To sú móresy. To veru za našich čias nebývalo, pred to tými internetmi, to bolo slušnosť všade, ľudia sa zdravili, slušní boli aj si navzájom pokoja dopriali. By som tie internety všetky asi zakázal. Aj telefóny. Čo majú ľudia čo komu volať. Keď je to dôležité, môžu napísať list, ak nie, nech to nechajú tak. Taľafatky. A vôbec. V Lýbii mali technológie tiež a čom im to pomohlo.
