streda, 17. októbra 2007

Streda je, streda

Stredy som nikdy nemal rád. V stredu som sa narodil a odvtedy veru aj ostatné stredy stáli za hovno. V stredy sa tak nejak všetky moje zlé vlastnosti a neurózy silnejšie prejavujú, úzkosti akcentujú, a apatia, ak je to vôbec možné, stupňuje. V stredu som permanentne unavený a je úplne jedno, že som možno ani nevstal z postele. Ani by to nemalo zmysel, lebo v stredu som sprostejší než funkcionár SNS. Stavím sa, že v nejakú stredu aj umriem. Fuj. Ľudia majú čierne dni, modré pondelky, ale pre moje stredy ani nie je farba v spektre. Seriem to, teraz už ma aj hlava bolí. Tento post nemá žiadnu pointu, je bez zmyslu a účelu. Čo by ste aj odo mňa v stredu čakali.

Zajtra idem do Prahy, som zvedavý ako sa ešte dnes dokopem k zbaleniu.

Toto musela byť očividne tiež streda.

Žiadne komentáre: