Kartinki

"Kurník, musím si ísť kúpiť nový sprej..." (Zvolen)

Masovka, aneb A Case in Point (Artfórum, BA)

This way. (London)

Yep. (Vauxhall, London)

Cher Guevara (Saatchi, London)

Harrier (Tate Britain, London)

(Antikvariát neďaleko Leicester Square, London)

Boris

Väčšinu času je celkom triviálne a zbytočné zapodievať sa výsledkami volieb v iných krajinách, ale napriek tomu mi tieto z času na čas robia radosť. Možno tým, že nie som fanúšikom žiadnych športových podujatí si takto kompenzujem svoje atavistické tribalisticko-kolektivistické inštinkty (huh) – skrátka ma poteší keď vyhrajú moji ľudia, resp. 'môj človek'. Môj človek je však veľmi zriedkavý jav, často sa musím uspokojiť len s náhražkami, ale práve prebehnuvšie voľby starostu v Londýne mali všetky správne ingrediencie. Na jednej strane stál súčasný starosta, odpudivý červený slizoň, ktorý robil ťap-ťap-ťapušky s anti-semitskými islamistami ako aj neo-bolševickými populistami z Latinskej Ameriky. Červený Ken. Proste fuj.

Proti nemu stála pravicová bonmotérska modrá krv – Tory zo starej školy v novom veku, ktorý akoby vypadol zo stránok P.G. Wodehousa: Boris Johnson. Blonďava metla na hlave, konzervatívny politik, ktorý možno viac než v riadiacej funkcii pôsobí istejšie v televíznej besede, kde môže vynikať svojimi hláškami. Osobne pre mňa najkrajšie na ňom je, do akých nepríčetných výšok vytáča isté segmenty britskej ľavice. Boris Johnson stelesňuje všetko, čo nenávidia. Je to high society šašo s politicky nekorektnými vyhláseniami, ktorí navštevoval Eton a má stále tú drzosť byť 'reakcionárom'.

Ešte predvolebné reakcie v Guardiane na možnosť zvolenia Borisa sú rozkošné (radia: Be Very Afraid!). Takú Vivienne Westwoodovú napríklad predstava Borisa ako starostu primäla zápasiť so samotným konceptom demokracie:

Vivienne Westwood
Fashion designer
"Boris as mayor? Unthinkable. It just exposes democracy as a sham, especially if people don't vote for Ken - he's the best thing in politics. Unthinkable."

Ale cenu za emocionálnu nevyrovnanosť vyhráva:

Arabella Weir
Actor and writer
"I will go on hunger strike and throw myself in front of the next horse at Ascot if he wins... "

Na toto už sa celkom teším, keďže podľa BBC, Boris Johnson s bezpečným náskokom porazil Kena Livingstona a bude starostovať Londýnu. O frabjous day! Callooh! Callay!

Update:
Boris Johnson:

- On Islam: "The most viciously sectarian of all religions in its heartlessness towards unbelievers." - The Spectator, 2005
- On obesity: "Nothing but their own fat fault."

Och, zlý, zlý, hnusný, bakaný Boris.

Mediálny zločin proti Slovenskosti

Došlo mojej pozornosti, že vraj sme tu všetci na Slovensku rozhorčení, ponížení a urazení (zase raz), kvôli prezentácii našej krajiny v zahraničných médiách (teda ja som okrem jedného blog-zafňukania nič nezaregistroval, ale povedzme). Vrchným zločincom proti Slovenskosti tentoraz nie je nik iný, ako Michael Palin, herec, humorista, scenárista a profesionálny globetrotter, ktorý sa mal nedávno svojou reláciou pre BBC 'New Europe' zapojiť k takým ohyzdám ľudskosti ako Eli Roth, CNN alebo vlastne ktokoľvek, kto nás nevynáša na nebesia.

Ale pŕŕ, pŕŕ, ešte než vytiahnete svoje kolekcie Monty-Pythonovských DVD-čiek a poberiete sa urobiť flambovačku pred britské veľvyslanectvo, pozrime sa na obžalobu. Michael Palin vtrhol do Tatier z Poľska, pobudol u nejakých slovenských Goralov, podieľal sa na zabíjačke a po pár minútach hajde cez Trenčín do Brna do školy mímov rozvíjať stereotypy o Čechoch - komediantoch. Slovákov v relácii vraj zobrazili ako 'jednoduchých'. Neviem, ale ako sa tak človek obzrie, nie je to nepresné. Pohostinní blbečkovia, tak sme predsa vyšli aj z tých seba-karikatúr pre EÚ, kde sme ako jediný národ nepochopili celý koncept. A nechcite, aby som sa vyjadril o voličských zvyklostiach tunajšieho kraja.

Isteže aj mňa mrzí, že sa Slovensku nevenovali viacej, ale zas čo už je u nás zaujímavého? Hrady, zámky, skanzeny, jaskyne, hory, rokliny, to majú aj inde a v prezentovateľnejšom stave. Čo iného, okrem podivných indivíduí kdesi na vidieku, môže zaujať britského cudzinca a diváka? Čo sme im mali ukázať? Továreň KIA? Rovnú daň? Či nebodaj Slotu? Fica? Božeuchovaj.

Trochu britskej komédie

Písanie listu manažérovi banky:

The Young Ones - 'Cash' (Season 2, episode 2)

Grime time

V Prahe pri ceste metrom ma invariantne prepadávala akási urbánnna nálada, na čo som spravidla reagoval zapnutím Lady Sovereign v mp3 prehrávači. Je to prekvapivo dobré, nech vás neodradí, že je to britská rapperka, je to nápaditá hudba a navyše nesmierne vtipná. Mal som čo robiť, aby som sa pri skladbách ako My England nerehotal, veď pri takom texte:

We ain't all posh like the queen, we ain't all squeaky clean,
Now do the Tony Blair, throw your hands in the air now everytwhere,

No čo, veď aj hudba robotníckej triedy môže mať niečo do seba. A navyše by som si dokonca dovolil tvrdiť, že jej cover-verzia Pretty Vancant je lepšia než originál od Sex Pistols. Žalujte ma.

Never mind all that. Pekne späť k Mahlerovi.

Výrok dňa, týždňa, mesiaca, éry

"Kategoricky popierame, že by sme v oblasti vypustili ľudožravé jazvece." –- hovorca britskej armády Major Mike Shearer

Obyvatelia Basry však vedia svoje. Ich medové reči križiakov neošália. Všetko je to komplot britských vojakov s cieľom vyvolať paniku. Tak panikária.

Nová biologická zbraň britskej armády. Vraždiace králiky už sa minuli.

(Via Samizdata)

Salman pochybnosti*

Salman Rushdie už pár dni nie je žiaden hejtytam, ale Sir, i keď je pravda, že tento titul už v Británii pridelili skoro každému hejtytamovi (Bono, Elton John, viac asi netreba hovoriť) a sú na tom podobne ako v tej Satinského slávnej hláške z Prerušenej piesne o ľuďoch, čo ešte nie sú ministrami... napriek tomu mnoho ľudí, ktorí si radi mýlia fatwu s literárno-kritickým žánrom, bolo rozhorčených a aj v Británii tak vyvstala otázka, či takéto titulovanie Rushdieho náhodou "nebolo urážkou Islamu". V nalsedujúcom klipe na túto otázku okrem jednej baronetky, ktorú by mali vyváľať v dechte a perí a vyhnať z mesta ako obyčajného pygmeja, odpovedali aj bratia Hitchensovci (Christopher je známy aj u nás z občasného článku v SME Fórum), alebo Boris Johnson, britská plebejskejšia obdoba Františka Mikloška s bujnou blonďavou hrivou. Stojí za vzhliadnutie:

(* veľký potlesk pre toho, kto odhalí túto obskúrnu zašifrovanú literárnu referenciu, ak to tak smiem nazvať.)