Inde

V sobotnom SME bol z nepochopiteľných príčin zverejnený veľmi zlý článok Rada Ondřejíčka [Piano]. Je to podivný úlet, v ktorom nám predostrel víziu, aké by bolo fajn, kebyže niektorí ľudia nemajú volebné právo. Ak by som mal vysloviť od boku diagnózu, myslím, že autor si pletie ostrovtip s múdrosťou, cynizmus so sofistikovanosťou. Každopádne je to hlúposť, na ktorú je nutné reagovať, než sa z takýchto potrhlých a morálne odpudivých fantázií stanú spoločensky akceptovateľné názory.

V zajtrajšom SME je moja stručná rekacia. [Piano] Koštovka:

Keď John Stuart Mill navrhoval v 19. storočí zaviesť vedomostný cenzus, jeho úmysel bol na tie časy pokrokový a ašpiračný. Chcel motivovať ľudí k vzdelaniu, ktoré malo byť okrem vnútorného obohatenia aj cestou k politickej samospráve. Návrh Rada Ondřejíčka je opakom, chce odobrať volebné právo ľuďom, ktorí myslia, cítia a chápu veci trochu inak ako on. Jeho komentár tak paradoxne demonštruje presne tú bulvárnu neschopnosť domýšľať veci do dôsledkov, ktorú pranieroval u iných. Našťastie, jemu právo voliť nikto neodoberie.

KDH na starém bělidle

Keď už je reč o amaterizme, nedá mi ešte poukázať na nedávno spustenú kampaň KDH, podľa ktorej sa chystajú vybieliť Slovensko. KDH sú prekvapení, šokovaní, urazení, že by to niekto mohol vnímať ako rasizmus. Veď oni len chcú čistotu. A novú farbu pre stranu. To volebný štáb vymyslel a je to vraj aj odkaz na nejaký výrok Andreja Hlinku (?).

Neviem, čo je horšie, že by v KDH boli natoľko cynicky vypočítaví, že chcú využiť rasistické konotácie svojho sloganu a udržať si zdanie korektnosti – alebo sú tam natoľko nekompetentní, neschopní amatéri, ktorí nemajú ani len poňatie o tom aké možné sú konotácie fráz o "bielení" Slovenska. Oboznámení s Hanlonovou britvou (Nepripisuj zlovôli, čo možno vysvetliť hlúposťou) budú vedieť, že pravdepodobná je skôr druhá verzia. Ale ešte aj tie výhovorky má KDH podobné ako Kotleba pred 6 rokmi. Keď Kotleba v rozhlase prehlásil, že chcú "biele Slovensko", dodal, že ho chcú "očistiť" od "vplyvu  komunistov,  socialistov  a  liberálov". Aké ušlachtilé, no veď s tým by hádam nemal problém ani Hlinka.

Píše Tomáš Gális:

KDH môže argumentovať Hlinkom a historickým kontextom. Problém je, že do historického kontextu nepatrí len rok 1920, ale aj posledných dvadsať rokov, počas ktorých sme tu nemali núdzu o ľudí, ktorí tento pojem požívali úplne inak ako Hlinka.
Tak ako si normálni ľudia nekupujú oblečenie Thor Steinar, tak skrátka patrí k minimálnej citlivosti nepoužívať pojem, ktorý používajú skinhedi a pospolitosť. Aj hákový kríž mal pôvodne iný význam.

Keby Tomáš Gális napísal len toto, nemal by som čo dodať. On ale žiaľ pokračoval:

Tak ako by sme mali zachovávať citlivosť a súdnosť v prípade bieleho Slovenska, podobne by mohli súdnosť prejavovať aj tí, ktorí KDH okamžite odsúdili za rasizmus.
Problémom je, že toto pôvodne silné slovo vďaka ľahkému narábaniu už dlho stráca na váhe. Rasizmus totiž už dlho neoznačuje len iracionálny a nenávistný postoj k iným, ale často sa ujde človeku len za to, že zastáva postoje, ktoré sa hodnotiteľovi skrátka nepáčia.
Ak však s rasizmom budeme narábať takto voľne, časom ho nikto nebude brať vážne. A ako potom označíme ľudí, ktorí sú skutoční rasisti a nie len ignoranti?

Falošná ekvivalencia, komentátor chcel byť zrejme vyvážený, tak tu hodil vinu na KDH-ákov aj ich kritikov. Lenže poznamenať, že slogan KDH je nevhodný a má rasistické konotácie neznamená hneď povedať, že KDH sú plnokrvní rasisti. A aké postoje sa to kritikom KDH nepáčia? Žeby tie trošku páchnuce? A ako si vlastne Gális predstavuje, že by sa na prešľap KDH upozornilo so súdnosťou? Ako by sa asi dalo na ten ich prešľap upozorniť bez toho, aby sa slovko rasizmus neobjavilo? Ale, a čo je najdôležitejšie, naozaj si Gális myslí, že rasizmus a ignorantstvo sú navzájom vylúčené? To si máme slovo rasista rezervovať len na autentických novoľudákov? Mnoho ľudí ma rasistické poznámky, predstavy a názory nie preto, že by ich Kotleba intelektuálne presvedčil – mnohým, ako by ich možno aj Gális nazval, slušným ľuďom sa aj môže Kotleba hnusiť – a napriek tomu sú svojimi činmi a názormi rasistami práve skrze svoje ignorantstvo. Jeho výčitka tak ostáva jalovou a hlúpou.

Reakcia na reakciu reakcie

Ak si ešte spomínate, je tomu už poriadne dávno, snáď aj vyše dvojtýždňa, bol sa konal v Bratislave Pride a spolu s kolegom sme sa ako čestní členovia homolobby [pozn. jeden kamarát, rumunský gay, ma upozornil že LGBT je vlastne LGBTIA, kde I je Intersex a A sú Allies, čiže heterosexuálni spojenci], prirodzene pod vplyvom mrzkých Sorosových grošov, rozhodli vyrobiť silný mediálny tlak a pretláčať homoagendu ešte pred konaním Pridu. Presne tak, napísali sme krátky komentár do SME, ktorý je za paywallom. Bu! Tam sme predostreli šokujúci návrh, že aj homosexuáli si zaslúžia rovnosť pred zákonom, a že teda ak štát ponúka zväzky jedným párom musí aj druhým (pozri paragraf citovaný tu).

O týždeň neskôr SME uverejnilo reakciu slovutného pána Lettricha. Tá je taktiež za piano paywallom, ale môžete si ju pozrieť celú tu a to "nescenzurovanú". Pán Lettrich totiž editorské krátenie (ktoré nemení argumentačnú podstatu) považuje za cenzúru a rozhodol sa, že už to nestrpí a pekne tresol dverami aj na blogu SME. Comment thread tiež stojí za to.

Prirodzene som obratom napísal 'reakciu na reakciu'. V SME ale majú redakčnú zásadu, že reakcie na reakcie neuverejňujú. To aj dáva zmysel, po čase by v komentároch boli asi len reakcie na reakcie reakcií k reakciám o reakciách na reakcie, kde sa čitateľovi už pôvodný argument dávno vytratil a na nové články by ani nezostal priestor.

Ja mám ale tiež zásadu, volá sa 'Ani slovo nazmar!', a tak vám tu teraz, pre vaše pobavenie tú reakciu pripájam:

Ad: Lettrich Ad: Rovné právo na manželstvo (9.6.)

Náš pôvodný článok (1.6.) chcel dať do pozornosti fakt objektívnej diskriminácie homosexuálov, ktorým štát neumožňuje vstupovať do právneho zväzku rovnakej symbolickej váhy a rovnakého inštitucionalizovaného obsahu, akým je manželstvo heterosexuálov.
Dúhový Pride, ako pokojná manifestácia inakosti a tolerancie, podnietila veľmi žiaducu spoločenskú diskusiu, ktorá sa ale žiaľ aj naďalej nesie najmä v znamení predsudkov a zlých argumentov. Chybná je aj argumentácia pána Lettricha, ktorý v reakcii na náš článok tvrdí, že k žiadnej diskriminácii homosexuálov nedochádza, keďže v zákone o rodine je zakotvené, že manželstvo je „zväzok muža a ženy“.
V prvom rade, argumentovať citovaním zákona, ktorého diskriminačný charakter bol predmetom našej kritiky je nesmierne úsmevné. Tu nám ostáva len sa pána Lettricha spýtať, či by pred sto rokmi rovnako argumentoval zákonom, ktorý by definoval ako voliča len osobu mužského pohlavia. Ženám by sa tu právo voliť neupieralo, veď ho nemajú, nie je v zákone, a neexistuje ani definične. Každý predsa vie, že volič etymologicky je a vždy bol len muž.
Pán Lettrich tiež zdôrazňuje, že účelom manželstva je založenie rodiny a výchova detí. Dobre, ale pokiaľ nechce argumentovať aj nejakým primitívnym biologickým determinizmom, potom rovnako ako bezdetným neplodným heterosexuálom, ani homosexuálnemu páru de facto nič nebráni rodinu si založiť a deti vychovávať.
Zhodneme sa, že rodičovstvo je záslužné poslanie a rodina je nielen „bunkou spoločnosti“, ako zdôrazňuje pán Lettrich, ale aj zdrojom osobného naplnenia a šťastia. Ostáva nám teda len záhadou, prečo tá tvrdošijná snaha brániť niektorým párom tohto naplnenia dôjsť a stať sa aj oficiálne takou „bunkou spoločnosti“.
Právo na manželstvo prináleží každému, ale pán Lettrich sa obáva, že týmto sa dostávame na nebezpečnú šikmú plochu, kde by snáď toto právo mohli požadovať aj polygamisti. Na takýchto argumentoch šikmou plochou je najvtipnejšie, že fungujú oboma smermi. Môžeme teda zlomyseľne tvrdiť, že ak štát dnes diskriminuje homosexuálov, nič mu nebráni zajtra diskriminovať neplodných heterosexuálov, heterosexuálov vôbec a nakoniec aj zakázať jednotlivcovi oddať sa bohu a cirkvi. Pokiaľ je nám známe, na Slovensku nik polygamiu nepožaduje. Ak by ju ale žiadal, bola by tu samostatná otázka, či štát môže obmedziť právo na manželstvo, napríklad kvôli ochrane rovnosti pohlaví pred nerovnomernosťou takého zväzku.
Pán Lettrich neponúkol argumenty, ale len etymologicko-legalistický fetišizmus. Tvrdiť, že manželstvo je len zväzok muža a ženy diskusiu nikam neposúva. Nemôžeme sa zbaviť dojmu, že takéto etymologické argumenty sú len zbytočným ornamentom. Súhlasil by pán Lettrich s inštitucionalizovanými homosexuálnymi zväzkami, ak by sa volali inak než manželské? V konečnom dôsledku je totiž úplne irelevantné ako sa ten zväzok bude volať, pokiaľ to bude nielen symbolicky ale aj právne a obsahovo to isté ako manželstvo a naplní sa tak rovnosť pred zákonom.

Fekete-out

Určite ste už videli a počuli, že v Maďarsku je to dosť zlé. Nemúsime si nič navrávať, od podobných titulkov v zahraničí nás delia možno len jedny voľby, resp, sme sa im v júni vyhli len veľmi tesne. O to viac si slušní Maďari zaslúžia našu solidaritu, hoc ako symbolickú.
Preto:

Add it to your site:

<a href="http://blackout4hungary.net/" title="we support the blackout 4 hungary.net campaign for a free internet"><img src="http://blackout4hungary.net/en/blackout-052x003.gif" alt="we support the blackout 4 hungary.net campaign for a free internet" /></a><br/>

(via dusoft)

Proti homofóbii

Priznám sa, už toho mám plné zuby. Mimoriadne ma vytočili nedávne články o gay pride plné homofóbnych nezmyslov. Bol by som zareagoval skôr, ale tento víkend sme tu v Pešti na CEU veľa hýrili a kuli proti-slovenské pikle, nuž som sa trochu v zlosti pozdržal.

Tie články ale aspoň prečistili spektrum názorov a viem o trochu bezpečnejšie, kto sú skutoční priatelia slobody a ktorí ľudia sa kvôli predsudkom, strachu či už čomu, sú schopní zaradiť k rasistom, segregacionistom, šovinistom, fašistom a iným z hanebného sledu odporcov ľudskej rovnosti.

Symptomatické sú písačky Vlada Palka. Nielenže nedokázal prekročiť svoj tieň (ostatne ako takmer celá redakcia časopisu .týždeň), on ešte hupom skočil do žaburiny toho najhoršieho homofobizmu: Tu sa zabáram, nemôžem inak. Čo je ale šialené, on má tú drzosť svoje predsudky a odpor baliť do pláštika akéhosi boja za slobodu. Vraj nám pochodmi homosexuálov hrozí akási tyrania.

Och, kiežby! Odzvonilo sandálom s ponožkami: 'utekajme, ide fashion police!' Budú previerkové komisie, za zlý šatník do basy. If you want a picture of the future, imagine a Gucci shoe stamping on a human face — forever.

Ale vážne.

Akýsi sexuológ/kresťan mal problém radiť homosexuálnym párom. To sa ale vážne minul povolaním. A čo s tým má preboha jeho kresťanstvo? Veď Ježiš hlásal lásku k blížnemu, a homosexualita nie je v nevyhnutnom rozpore s kresťanstvom. Reku nech svoju homofóbiu neskrýva za vieru.

Ale iné než tyrania zdravého rozumu Palka kvári:

Ak totiž spoločnosť prijme zákon o registrovaných partnerstvách či manželstvách gayov, to znamená, že ich vzťah tá spoločnosť nielen toleruje, ale ho aj zvláštnym spôsobom má v úcte.

A čo je zlé na uctení si vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa majú radi? Toto nech mi už niekto zmysluplne vysvetlí bez odvolávok na prvotnopospolné spoločnosti, sväté texty a ľudové povedačky.

A táto povinnosť uctiť si homosexuálny životný štýl potom občas pripadá v niektorých životných situáciách i konkrétnym občanom. A to aj takým, ktorí homosexuálne vzťahy schvaľovať nechcú. Títo občania sú potom nútení ísť proti svojmu svedomiu.

Palko sa rád oháňa perverziou jazyka, ale čo už je to za perverziou jazyka, ktorá nenávisť a homofóbne nálady nazýva svedomím? Ako nazveme čašníka, čo neobslúži černocha? Rasista, či len muž s výhradou svedomia? Ako nazveme muža, čo popiera rovnosť pohlaví? Šovinista, či muž s výhradou svedomia?

Dalšou perverzitou Palkovho jazyka je fráza "homosexuálny životný štýl". Tě péro námorníku, to je čo? Áno, sú aj slušní chlapci, ktorí vedia nevytŕčať. Strýčkovia Tomovia, ktorí vedia 'nedráždiť' majoritnú spoločnosť. Lenže toto nie je o prezentovaní len nejakého názoru, alebo životného štýlu, niečo, čo by snáď bolo otázkou voľby jednotlivca. Sexuálna orientácia je atribút, s ktorým sa človek narodil, rovnako ako pohlavie, či farba kože.

Toto nie je len o nejakej tolerancii, tolerujeme iné názory a vierovyznania. Sexualita nie je životný štýl, hoc podobne ako farba kože, isté kultúrne vzorce sú pre ňu viac časté než iné. Lenže tak ako každého, kto má všetkých 5 pohromade dnes nemôže pohoršovať rap, rovnako nemá zmysel sa pozastavovať nad nejakým exhibicionizmom gay parades.

Ale to nie je hlavný problém. Keď niekoho pohoršujú verejné prejavy náklonnosti ľudí rovnakého pohlavia, a ak rovnakú nevôľu u neho nevzbudí aj ekvivalentné prejavy hetero-párika, tak skrátka je homofób. Bodka.

Sexuálna orientácia, podobne ako pohlavie a farba kože nesmie zohrávať žiadnu úlohu pri posudzovaní jednotlivca. To nie je žiadne homoideológia. Ak priznávame jedincom možnosť vstupovať do partnerských zväzkov alebo adopotvať deti, tak potom ak pri rozhodovaní vylúčime niekoho pre jeho orientáciou ide o diskrimináciou. Keď niekto hlása, že homosexuáli by nemali mať možnosť sobášiť sa, či adopotvať deti, musí aj uviesť dôvod, prečo sú v tomto ohľade menejcenní – z akého dôvodu sú im upreté rovnaké práva.

Jedno by mali všetci, ktorí sa označujú za liberálov a demokratov pochopiť. Otázka sexuálnej orientácie a priznanie plných práv ľuďom s ne-väčšinovou orientáciou je dnešným ekvivalentom boja za zrovnoprávnenie ľudí rôznych rás. Na ktorej strane chcú stáť? Na strane fašistov, alebo na strane liberálov a demokratov?

Martin Hanus si tiež vybral. Splieta čosi o nihilizme (ako pochod za práva homosexuálov stelesňuje nihilizmus nám ale neobjasnil), o "privilégiu manželstva" a podobne ako Palko straší príkladmi z GB. Rovnako, zdá sa, považuje homosexualitu za nejaký "životný štýl", niečo čo sa dá "propagovať" v školách, len tým, že sa o tom učí:

Pretože toto sa dnes britským deťom vtĺka do hláv – princovia v rozprávkach sa menia na gejov, aby detičky mohli híkať nad rozmanitosťou okolitého sveta. Lardner sa iba odvážil povedať, že mu to tak trochu vadí. Zároveň dodal, že homosexuáli majú požívať rovnaké práva ako ostatní ľudia, a on bude vždy obhajovať právo na spôsob života, aký si zvolia. „Tolerancia a porozumenie je jedna vec, ale štátna propagácia homosexuality je druhá vec.“ Nemal by s tým súhlasiť aj voľnomyšlienkársky liberál?

Nemal. Liberál môže súhlasiť s právom pána Lardnera hlásať, čo chce, ale musí jednoznačne odsúdiť narážky, že homosexualita je snáď životný štýl a že sa dá "propagovať" v školách. Ak niekomu homosexualita vadí a ak si niekto hore-uvedené myslí, nuž môže byť všeličím, ale liberálom sotva. Strašiť tu akousi tyraniou je vrcholne nemiestne a trápne. Náprava krivdy nie je tyraniou a urazené city homofóbov ma skutočne nedokážu rozcítiť.

Update: Celkom fajn editorial v SME.

Hodinka selaniek

Čiže, aby sme to zhrnuli:

"Vážený pán premiér, aké je vaše stanovisko na náhľad ohľadom vývoja názorov na zintenzívnenú koncentráciu štvavosti mediálnej kampane a nekonštruktívnej, jednostrannej kritiky negujúcej proti úspechom tejto vlády so znôškou klamstiev a výmyslov na jej adresu, ktoré nepravdivo a zavádzajúco informujú, napriek polke vládneho obdobia, kríze, Vietnamu, pilierom a Argentíne? V čom to vidíte, čo na to hovoríte, čo si o tom myslíte?"

Talenti excelujú. Obzvlášť podarená je Jarjabkova otázka 21. Chvíľu to už vyzeralo, že bude dávať zmysel, ale našťastie sa tomu tesne vyhol. Navyše, všimnite, kampaň je to protivládna posledná, nie ostatná. Taký majster slova by sa sotva pomýlil.

Kým v tichosti vraciate, ja si idem čítať Rawlsa.

Lamentácie sociálno-kultúrno-ludditské

Darmo sa tuná štrádujem, moje intelektuálne pozérstvo už dlhšiu dobu naráža na problém, ktorým nie je nič menšie než kompletná zmena paradigmy intelektuálneho pozérstva. Až teraz plne dochádza na slová baťka McLuhára "the medium is the message" a musel som sa o tom dočítať v NY Times, čo naozaj značí, že už starnem. David Brooks píše:

[T]he means of transmission replaced the content of culture as the center of historical excitement and as the marker of social status. Now the global thought-leader is defined less by what culture he enjoys than by the smartphone, social bookmarking site, social network and e-mail provider he uses to store and transmit it.

No môžem sa ja vytešovať nad svojou kultúrnou gramotnosťou takto, keď kdejaký holobriadok s iPhonom bude mať vyšší status, lebo z mobilu na net začviriká recenziu na film "Jokr rulz lol!"? Fuj. Aby som držal krok s chujovinkami, aplikáciami, mašinkami a neviemčím. Len pred troma dňami som si založil konto na Delicious.com a zabil som tam celý víkend daromne. Mobil mám ten istý už tri roky a nemienim ho meniť, počítač už 5 rokov, mail tri. Kindle mať nebudem asi nikdy. Facebook ma tiež serie, len aby som čumel na dovolenkové fotky ľudí, ktorých som vo väčšine prípadov 6 rokov nevidel. A blog, škoda reči, the medium is without a message.

Najhoršie ale je, že nemôžem povedať "dosť! ja sa nehrám! choďte s tým doriti" uchýliť sa do pustovne, naštartovať gramofón na kľuku a otvoriť zažltnutú knihu, to by zo mňa bol zasek voľajaký kontrarián, anti-pozérsky pozér. Ba čo viac, uplný luddita! A takí veru pôjdu prví k stene, až nastane tá Singularita.

Haj hou, pointy niet.

V mene republiky

Aj prostá malá reportáž o premenovaní ulice môže divákovi poskytnúť dôkaz dychberúcej stupidity (a bloggerovi malicherný námet).


Reportáž "V Bratislave bolo aj Hitlerovo námestie" z relácie Dnes, 30.07.2008 si môžete pozrieť tu; v jej závere v stand-upe na Hlavnom námestí redaktorka, ktorej meno som ani po opakovanom vypočutí nedokázal rozlúštiť, vysloví nasledovné:

"Toto námestie, ktoré pri prehliadke Bratislavy nevynechá žiadny turista, malo už minimálne sedem pomenovaní. Za prvej republiky sa dokonca volalo Hitlerovo. K svojmu pôvodnému názvu Hlavné sa vrátilo na začiatku 90-tych rokov."

Čoooo? Prečo by sa preboha za Masaryka alebo Beneša námestie v Bratislave volalo po Hitlerovi? A potom to človeku docvakne, zlovestnosť tej stupidity sa prejaví, keď si uvedomíme, že pani redaktorka prvou republikou zrejme myslela Slowakischer Staat. To má tá redaktorka naozaj dojem, že nelegitímny vojnový slovenský štát si zasluhuje byť vnímaný ako "prvá republika", niečo načo dnes naväzujeme? A bola to len jej nevzdelanosť, či prerieknutie, alebo si redakcii čítali Ďuricu? Či čo? Alebo som niečo zmeškal? Odkedy je košér hovoriť o "prvej republike"?

(H/t: Cadio)

Som Prop(er) fucked

Každý ostrieľanejší slovenský netovčan už mal zrejme tú smolu, že narazil na nezávislý internetový spravodaj tú žumpu neo-bolševizmu, antisemitizmu a ľudáckeho primitivizmu, server menom Prop.sk. Predstavte si moje zdesenie, keď som dnes poobede čírou náhodou (sledovaním search queries) zistil, že na ich stránkach visí časť môjho textu.

Tu sú printscreeny, aby ste tam ani náhodou nemuseli liezť:



Okamžite som začal písať mail, po chvíli uvažovania som z neho vyhádzal všetky vulgarizmy a zaslal ho v nasledovnom znení na kontakt uvedený na ich webe:

dobry den,

zaregistroval som, ze moj text* "prorocke logo" o napadnej podobe loga kds a istej vonnegutovej kresbicky visi na vasej stranke. nepamatam sa, ze by som vam dal suhlas na reprodukovanie mojho textu a tymto vas ziadam o jeho okamzite stiahnutie z vasich stranok.

s pozdravom,

lemuel kolkava

*http://nicmimoriadne.blogspot.com/2008/05/prorock-logo.html - to aby ste ho nahodou nehladali na neexistujucich strankach nicmimoriadne.sk, ktore farizejsky uvadzate ako zdroj

Na odpoveď som dlho nečakal:

mailer-demon to me

Failure notice:your message could not be delivered to the following address:
prop@prop.sk
This is the MTA program at as17-1l.us4.oncemail.com.
I'm afraid I wasn't able to deliver your message to the following addresses.
This is a permanent error; I've given up. Sorry it didn't work out.

Uhm, a o niečo neskôr:

Mon, Jul 7, 2008 at 3:36 PM
subject Re: nedovolene reprodukovanie textu

dobrý deň,

nejedná sa o identický ale upravený text.
S pozdravom
Roman

Upravený. Čiže prebral môj postreh a môj vtip, tupo text skrátil, nesprávne zazdrojoval a ešte si myslí, že je v práve. Mám aj chuť sa na to vysrať, ale zároveň sa cítim pošpinený a sprcha to nespraví.

Slová a veci

Vedenie televízie oficiálne Hlinického príchod nekomentuje. „Na personálne otázky nepovažujeme za vhodné odpovedať prostredníctvom médií,“ povedala hovorkyňa televízie Želmíra Habánová

...

[Podľa Pašku] niektorým médiám a opozičným poslancom záleží na tom, aby sa parlament stal miestom politického boja.

Čo, že tu už dlhšie nič nie je? NO A? Čo vlastne po mne chcete, aby som tu blogoval, či čo? Kde sme? Toto je blog vážení! Tuná sa žiadne nejapné písomné postrehy v pravidelnej* periodicite vyskytovať nebudú! Tak ako sa hovorkyňa televízie nemieni vyjadrovať pre média a ako ani parlament nie je miestom pre politický boj, tak ani ja nepovažujem za vhodné, aby sa na blogu písalo.

Tak. A vôbec dajte pokoj. Nechajte nás tak, neotravujte furt s niečím. Nabudúce ešte budete chcieť aby veci mali zmysel a napĺňali svoje definície. Pfui.

* Redundancia. Poznáte nepravideľnú periodicitu? [Ed]

Inzerát

"Slota okrem toho tvrdil, že novinári píšu proti vláde články za úplatky. "Vieme veľmi dobre, za koľko sa platí článok na objednávku. Niektorí mladí redaktori za 50.000 napíšu aj, neviem čo," vyhlásil."

Milí západní imperialisti, maďaróni, sionisti, bicyklisti, bankári, DSS-kári, monopolisti, ctené protislovenské živly. Máte už plné zuby drzých a predražených redaktoríkov zo slovenských médií? Nepreplácajte! My bloggeri sme tu pre Vás! Hovoria za nás skúsenosti s neomalenými invektívami a oddanosť vykorisťovateľskému veľkokapitálu; nie sme len prostoduchá, nedovyštudovaná námezdná sila, sme vzdelaní a oddaní protislovenskej myšlienke! Štvavý, protivládny a protislovenský článok, plný "aj neviem čoho", napíšeme aj za desatinu bežnej taxy! Ozvite sa nám, nesklameme. Zn. podlý judášsky groš.

Týždeň zlých nápadov

Tomanová aj s Bernátkom vytvorili hviezdny tandem blbých nápadov, človek ani nestíha sledovať všetky tie blbosti, pamflety, útoky na dedenie a podobne. Radšej ani nechcem.

Oveľa zábavnejší je koncept večného návratu v politike, ako sa niektoré hlúposti s železnou pravidelnosťou vracajú – tento týždeň tu máme opäť Vyšetrovacie výbory v parlamente. Áno, v niektorých krajinách existujú vyšetrovacie výbory, resp. výbory, ktoré majú možnosť usporiadať vypočúvania, plnia však predovšetkým úlohu kontroly exekutívy, alebo majú napomôcť legislatívcom dostať všetky možné informácie, ktoré potrebujú pre zodpovedné rozhodovanie v danej oblasti. Teda tak znie ideál. Nemusí mať človek diplom z politológie, aby mu bolo jasné, že hlavným účelom vzniku tzv. vyšetrovacích výborov v našom kultúrno-politickom okruhu by bolo len robiť pohon na triednych nepriateľov nepriateľov ľudu politických oponentov a získavať lacné politické body. Ak je páchaná trestná činnosť, tak na to sú tu legitímne orgány činné v trestnom konaní – ak majú politici pocit, že tieto nečinia svoju robotu, je to rozhodne dôvod na znepokojenie a úvahy ako situáciu napraviť. Zriaďovanie paralelných štruktúr na pôde parlamentu suplujúcich prácu polície, prokuratúry aj súdov v jednom asi nebude správna odpoveď. Skutočne posledné čo potrebujeme, aby nám tu začali vrieskať nejakí malí robespierríkovia a mccarthyovčíci.

Nižnanský za riaditeľa STV: zdá sa, že Hreha aj s jeho úžasnými pestrofarebnými sakami nebol pre túto vládu dostatočne kádrovo správne vyprofilovaný (t.j. dostatočne veľký kokot) a tak zvolili hentúto boľševickú onucu, ktorá má dojem, že zdrojom politických tlakov sú média. Zrejme dúfa, že sám čosi natlačí. Snáď to nebude príliš smrdieť. Našťastie STV už temer nik nesleduje.

Ale gólom týždňa nepochybne je navrhovaný zákaz mládeže do 18 rokov v barov, kluboch a diskotékach. Treba totiž mladých ľudí vyhnať z týchto legálnych, kontrolovateľných prostredí a zatlačiť ich niekam viac na perifériu legality, to bude pre ich zdravie a bezpečnosť určite lepšie. Ach bože, som to ja ale hlúpy cynik, veď keď sa schváli takýto zákon (a Úrad!), mladí ľudia hneď prestanú mať záujem o zábavu a omamné látky, vstúpia si do svedomia a ako dobrí pionieri zväzáci Európania sa budú oveľa viac pilne učiť a budovať totú šťastnú vedomostnú spoločnosť. Či čo.

To už radšej fakt len o hudbe a kultúre sa zmieňovať.

Tipujem Oscarov

Nemám ja veru veľa zvykov či rituálov, teda ak nerátame také zlozvyky ako jesť, spať etc. Jedným z mála je, že sledujem v TV odovzdávanie Oscarov. Naživo. Celé. Pro7. Aj s Werbungom. A tipujem výsledky, len tak, pre seba. A keďže viem, že vás to tu určite všetkých náramne zaujíma, podelím sa s vami tohto roku o moje tipy. No čo, aj inší, onakvejší a inteligentnejší ľudia to robia. Tu sú nominovaní. A tu sú moje kydy:

Naj film
Vyhrá: No Country for Old Men.
Tento film som ospevoval už pred mesiacom, odvtedy som síce videl aj Atonement, Juno aj Michaela Claytona, ale z nominovaných, hoc všetko solídnych filmov, NCFOM stále čnie najvyššie.

Naj herec v hlavnej úlohe
Vyhrá: Daniel-Day Lewis, There Will Be Blood.
Daniel-Day Lewisa, ktorý to má temer isté, som jediného nevidel, ale ani hociktorý zo zvyšných 4 by nikoho nemal uraziť, ak vyhrá. Obzvlášť Tommy Lee Jones, čoby otec vojaka, ktorý bol zavraždený krátko po návrate z Iraku v In the Valley of Elah a George Clooney ako Michael Clayton v eponymnom filme o právnikovi sa mi veľmi páčili.

Naj herečka v hlavnej úlohe
Vyhrá: Julie Christie
Opäť som nevidel. Moja veleobľúbená Cate Blanchett ako Alžbeta bola super, ale zas s takým slabým scenárom toho veľa narobiť nemohla. A Ellen Page mali nominovať už za Hard Candy.
Mala vyhrať (alebo byť aspoň nominovaná): Keira Knightley, Atonement.

Naj herec vo vedľajšej úlohe
Vyhrá: Javier Bardem
Nenie o čom.

Naj herečka vo vedľajšej úlohe
Vyhrá: Cate Blanchett
Hádam najťažší tip. Ale Cate Blanchett stelesnila manierizmy Boba Dylana dokonale. Ale ak nie ona tak potom buď Tilda Swinton (dúfam) alebo Amy Ryan (dúfam, že nie).

Réžia
Vyhrá(jú): Coenovci, NCFOM. Ak nevyhrajú, tož sa hádam aj naseriem.

Pôvodný scenár
Vyhrá: Diablo Cody, Juno
Striptérka, blogerka, scenáristka, si po sošku docupitá v milionových topánkach. Ach. Len keby tie dialógy neboli miestami také, hm, neviem, až príliš ... príliš. "That ain't no Etch-A-Sketch. This is one doodle that can't be un-did, Homeskillet." Ugh. "Silencio, old man!" ...vyčačkané.

Adaptovaný scenár
Vyhrá(jú): Coenovci (Jedine, že by Akadémia chcela za niečo odmeniť aj PT Andersona)
Mali by vyhrať: Coenovci. Duh!

Kamera
Vyhrá: Roger Deakins, len neviem za čo, najskôr za NCFOM.

Strih
Vyhrajú: Coenovci.
Tuším im z toho robím festival, ale aj Bourne Ultimatum by tu mohol byť dobrým kandidátom.

Hudba:
Vyhrá: Dario Marianelli, tie písacie stroje si z Atonement zapamätá každý.
Mal by vyhrať: James Newton Howard za hudbu k filmu Michael Clayton.

Neanglický film: Katyn (Wajda); Malo vyhrať: Tá rumunská depresia o potrate.

Zvyšok v skratke: Animovaný film: Ratatouille; Výprava: Sweeney Todd; Kostýmy: Elizabeth: Golden Age; Make-up: Piráti Karibiku - Blabla po tretí raz; Song: Tá blbosť z Once; Zvuk aj Strih Zvuku: NCFOM (!); Vizuálne efekty: Piráti; Dokument: No End in Sight; Krátky animovaný: I Met the Walrus; Krátky dokument: Sari’s Mother; Krátky hraný: Om natten.

Update (25.2., 6:00 ráno): To je hanba. Trafil som len 11 z 24. Zabudol som, že pokiaľ hráte v biopic filme a máte na sebe veľa zohyzďujúceho makeupu výhra je istá - Marion Cotillard. Ale veď nič proti a Tilde Swinton to tiež rozhodne prajem, je úžasná. V technických kategóriach som nehorázne podcenil Bournovo Ultimátum. Tak mi treba. Nie Katyn, ale Falšovatelia - Holokaust pobil sovietsky masaker. Deakinsove dve nominácie za kameru sa navzájom zrušili. Etc. Idem spať.

Nevie čo ešte

Ledva som skončil so seba-potľapkávaním po pleci za predchádzajúci článok venovaný "pozoruhodnosti" jednej poslankyne a už sa z tmavých bakelitových kuloárov poslaneckého zboru vládnej koalície vynoril ďalší adept na zosmiešnenie.

Pán poslanec Senko (Smer) nevie čo ešte. Pomôžme mu. Najprv je ale nutné ho plne citovať:

Poslanec Smeru Ján Senko zdôvodňoval zmeny tlačového zákona aj tým, že názory v novinách nereprezentujú názor väčšiny obyvateľov, čo mu prekáža. „Verejnosti je rafinovaným spôsobom tento názor vnucovaný.“
Médiá sú podľa neho schopné „nezvyčajným spôsobom osobu či inštitúciu zosmiešniť, dopredu znevážiť, a to tak, že verejnosť vníma tento proces ako nestranný, vyvážený či dokonca neutrálny.“ Rozlišujú tiež, kto je opozičný politik, a pomáhajú im. „Dokonca sú v médiách vykresľovaní ako solidárni, študujúci, starostliví otcovia, ktorí sa s kočíkom prechádzajú po Horskom parku. Koaliční sú prezentovaní v médiách ako 'hňupi', neviem čo ešte, neviem čo ešte a neviem čo ešte.“

Odmyslime si nachvíľu tú do neba volajúcu tuposť súdruha sociálneho inžiniera, podľa ktorej sú mysle ľudí nepopísané tabule, na ktoré všemocné média neobmedzene maľujú svoje predsudky a sústreďme sa na slovnú nemohúcnosť rečníka. Sú to ale svine tie média, takto znevážiť osobu cteného pána poslanca plnou citáciou. Nie, nie sú prezentovaní, oni proste naozaj sú hňupi, hlupáci, pľundriaci a chrapúni. Ale ak podobne ako pán poslanec neviete čo ešte, pri oslovovaní môžete čerpať aj z bohatej studnice slov, ktoré pre našu potrebu prezieravo zozbieral už Pavol Dobšinský. Čiže:

pána poslanca oslovujeme:
bachor, cmuľo, cundroš, čilek, daromník, drndaj, dromo, fičúr, frckoš, galgan, goldoš, groňo, halapirkoš, hurtoš, chmuľo, chňupák, chroňo, chrúst, jašťor, kamas, kapustný hlúb, kľago, kolodej, kostrák, kujón, ľaľo, lecikto, lušták, murckoš, neogabanec neogabaný, obšivkár, odzgaň, poľagan, starý poplesnenec, poťmák, pšocher, rajko, rašmák, skydoň, slezák, strapák, strapúň, strigôň, sviňúr, svrčok, šibenec, tarandák, ťarbák, žoliak neočatý, žogan;

pani poslankyňu zas:
bachra, cmuľa, culfa, cundra, čilečka, daromnica, drnda, fľandra, gryňa, halapirka, hojda, hojštra, chňupaňa, jašťorica, kľampa, lecična, lojda, lušta, murcka, ňafla zaslinená, ošva otrhaná, planieta, poťma, rapaňa, rašma, rádzga, sajha, saň, sotona, strapaňa, striga, suka, šuta, ťapa, taranda, ťarba, tmola, vida visuhá, vyžla chudá, zola neočatá, žova skrčená a hlúpa;

a potom je tu ešte Unisex verzia:
briďota, čoriak zakrpený, čvarga, drobizg, dúdok, haftoš pažravý, haraburda, haťapa nemotorná, hrdopisk, kalika, koťuha, komprd, mosúr, motovidlo, mršina, mumák mumľavý, odkundes, ohava, pandrava, papľuh, paskuda, pimpeľ nadúchaný, pleťuha, prošťa, ryniak, šepleta, škrata, šmajták, tetivo, tľk, truľo, vavrek, zmok umoknutý, žrút.

Toľko môj príspevok k zrôznorodeniu verejného diskurzu. Nemôže to byť stále len samé kokot a piča.

(adapted for the screen by lemuel, based on a collection attributed to Pavol Dobšinský; design by pišišvor; Post-production by Ťuťmák; Réžia: Ťapákoff)

(See also; update - thx feri - A totok tiež)

Vráťte sa do hrobu

Nesmierne ma pobavilo dnešné (vlastne už včerajšie) vydanie denníka SME, konkrétne mierna morbídnosť prílohy Sme.Dôchodcovia. Nadpisy, podnadpisy, fotky - nádherný súzvuk témy smrti: Aj miesto na hrob musí mať zmluvu – Miesta na odpočinok – Pomníky do dražby - Urna doma predĺži smútok - Obce určujú zásady prevádzky na cintorínoch všeobecne záväzným nariadením - čo článok, to praktická rada a informácia o smrti, cintoríne a urnách. Už som len čakal nejaké eschatologické okienko. Aké praktické, aké milé. Tiež sa už tešíte do dôchodku? Možno tu prílohu mali nazvať Sme.Smrť alebo Sme.Cmiter. Ale na druhú stranu, aspoň nech si mládež a ani starci nerobia ilúzie.

Keď už ej reč o tých úmrtiach, tiež ma zaskočila správa o úmrtí herca Heatha Ledgera, škoda ho - talentovaný bol veru a na Dark Knight som vysoko zvedavý - ale pravdu povediac najviac mi je ľúto Terryho Gilliama. Všade sa prízvukuje, že Dark Knight je Ledgerov posledný film, pričom sa opomína, že ešte pred pár dňami nakrúcal s Gilliamom v Londýne film The Imaginarium of Doctor Parnassus. Nie je jasné, či už natočil všetky svoje scény a či teraz nebude musieť chudák Terry Gilliam film prepisovať alebo dokonca nanovo obsadiť a natočiť zas. Terry Gilliam je geniálny režisér, ktorý má však obrovskú filmársku smolu – od legendárnych problémov s filmom Brazil až po nemenej legendárne stroskotanie výroby filmu Muž, ktorý zabil Dona Quixota snáď nebolo filmu, pri ktorom by nemusel prekonávať prekážky, ktoré by iného človeka už dávno odradili. Nuž a teraz si bude musieť poradiť so smrťou herca v hlavnej úlohe. Ostáva dúfať, že to nezabalí a nepôjde do dôchodku.

Denník, ktorý luže ... alebo čo

Jedna súdružka hovorkyňa, ktorá pracuje pre človeka, ktorého tu aj naďalej ignorujeme, vypustila krásnu perlu, citujem:

"Je smutné, že denník SME si už ani neuvedomuje klamstvá, ktoré uverejňuje."

Neuvedomené klamstvo, to je nádhera, čo na tom, že je to z definície nemožné. Vlastne asi rovnako ako inteligentná hovorkyňa. Haj hou.

Novinové citáty

The New Yorker pozbieral niekoľko vtipných momentov objavivších sa porôzne v tlači. Moje obľúbené:

BLOCK THAT METAPHOR!
From the Wall Street Journal.
"And if history is any guide, the claiming of a scalp this large will only add fuel to a pyre that is already licking at the heels of several even better-known CEOs."

NO, THANKS DEPARTMENT
From the Concord (N.H.) Monitor.
"YOU CAN VOLUNTEER TO BE AN ANTHRAX VICTIM"

NEATEST TRICK OF THE WEEK
From the Denver Post.
"A chief lieutenant in a violent drug and prostitution ring run out of an Adams County motel was handed a stiff sentence Monday. Alvin Hutchinson received three life sentences and five 30-year sentences, followed by six years of supervised release, all to run concurrently."

Správa dňa

Hej, hej, slovenské deti sú tupé, Slováci sú zadubení zápecníci, súťaž Miss World usporiadanú v Číne vyhrala Číňanka, interrupcie sú v súlade s ústavou, Srbsko sa vyhráža, rozpočet prijatý, samé šoky v správach. Zív.

Naša WTF Cena za "Zdvihnuté Obočie pri Čítaní Správ" tak ide bývalému viceguvernérovi Národnej banky Mariánovi Tkáčovi, ktorý má problém s lesbičkami v rozhlase:

Cyklus relácií venovaných homosexuálnej menšine, ktoré odvysielal Slovenský rozhlas, preverí na budúci týždeň Rozhlasová rada. Sťažoval sa na ne bývalý viceguvernér Národnej banky Marián Tkáč.
Tkáč tvrdí, že zaradiť päťminútový príbeh zo života lesbického páru do popoludňajšieho vysielania Rádia Slovensko bolo nevhodné. Nepáčilo sa mu, že ženy hovorili o umelom oplodnení, ani to, že mali zmenené hlasy. Úpravu hlasov si vyžiadali samy, inak by rozhovor neposkytli.

WTF!? Blahoželáme. (Menšia pochvala patrí aj redaktorom SME za "cyklus ... ktoré")

Mediálny zločin proti Slovenskosti

Došlo mojej pozornosti, že vraj sme tu všetci na Slovensku rozhorčení, ponížení a urazení (zase raz), kvôli prezentácii našej krajiny v zahraničných médiách (teda ja som okrem jedného blog-zafňukania nič nezaregistroval, ale povedzme). Vrchným zločincom proti Slovenskosti tentoraz nie je nik iný, ako Michael Palin, herec, humorista, scenárista a profesionálny globetrotter, ktorý sa mal nedávno svojou reláciou pre BBC 'New Europe' zapojiť k takým ohyzdám ľudskosti ako Eli Roth, CNN alebo vlastne ktokoľvek, kto nás nevynáša na nebesia.

Ale pŕŕ, pŕŕ, ešte než vytiahnete svoje kolekcie Monty-Pythonovských DVD-čiek a poberiete sa urobiť flambovačku pred britské veľvyslanectvo, pozrime sa na obžalobu. Michael Palin vtrhol do Tatier z Poľska, pobudol u nejakých slovenských Goralov, podieľal sa na zabíjačke a po pár minútach hajde cez Trenčín do Brna do školy mímov rozvíjať stereotypy o Čechoch - komediantoch. Slovákov v relácii vraj zobrazili ako 'jednoduchých'. Neviem, ale ako sa tak človek obzrie, nie je to nepresné. Pohostinní blbečkovia, tak sme predsa vyšli aj z tých seba-karikatúr pre EÚ, kde sme ako jediný národ nepochopili celý koncept. A nechcite, aby som sa vyjadril o voličských zvyklostiach tunajšieho kraja.

Isteže aj mňa mrzí, že sa Slovensku nevenovali viacej, ale zas čo už je u nás zaujímavého? Hrady, zámky, skanzeny, jaskyne, hory, rokliny, to majú aj inde a v prezentovateľnejšom stave. Čo iného, okrem podivných indivíduí kdesi na vidieku, môže zaujať britského cudzinca a diváka? Čo sme im mali ukázať? Továreň KIA? Rovnú daň? Či nebodaj Slotu? Fica? Božeuchovaj.

Naživo

Bill Maher čelí vyšinutým členom publika: