Toť moje obľúbené albumy tohto roka. Iné veď už sem na tento blog pomaly ani nedávam.
12.- 20. (neusporiadané):
Timber Timbre – Hot Dreams; Archie Bronson Outfit – Wild Crush; Teleman – Breakfast; Bad Karma Boy – Údolia a Kopce; Ava Luna – Electric Balloon; Owen Pallett – In Conflict; Perfume Genius – Too Bright; Black Lips – Underneath the Rainbow; Mac Demarco – Salad Days;
TOP 10:
10. (zhoda bodov) Adrian Crowley – Some Blue Morning
&
Poliça – Shulamith
09. Parquet Courts – Sunbathing Animal
08. St. Vincent – St. Vincent
07. Wild Beasts – Present Tense
06. Ought – More Than Any Other Day
05. Glass Animals – ZABA
04. Warpaint – Warpaint
03. Nick Mulvey – First Mind
02. Adult Jazz – Gist Is
01. Polar Bear – In Each and Every One
Skladba roka (s pozdravom Aliancii za Rodinu):
No family is safe When I sashay
Nu a na Spotify som potom zhotovil obsiahlejšiu výberovku piesoniek tu.
Zobrazujú sa príspevky s označením umenie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením umenie. Zobraziť všetky príspevky
streda 31. decembra 2014
sobota 4. januára 2014
Top Hudba 2013
Ako po iné roky, opäť sem vešiam môj rebríček top albumov roka. Som lenivý hocičo linkovať alebo embedovať, určite si tú hudbu nájdete aj sami, všetko odporúčam. Tunáka je môj last.fm profil a nájdete ma aj na spotify.
TOP 5 (zoradené abecedne)
Bill Callahan - Dream River
Darkside - Psychic
Girls Names - The New Life
Nick Cave & The Bad Seeds - Push the Sky Away
Thee Oh Sees - Floating Coffin
06. Youth Lagoon - Wondrous Bughouse
07. Arctic Monkeys - AM
08. Atoms For Peace - AMOK
09. Earl Sweatshirt - Doris
10. Alice Russell - To Dust
11. Anna Calvi - One Breath
12. Forest Swords - Engravings
Honourable mentions:
Crystal Stilts - Nature Noir
Jana Kirschner – Moruša: Biela
John Grant - Pale Green Ghosts
Tilbury - Northern Comfort
Unknown Mortal Orchestra - II
Nie zlé, ba priam výborné, ale nie som vo vytržení:
MGMT
Arcade Fire – Reflektor
Franz Ferdinand - Right Thoughts, Right Words, Right Actions
Eels – Wonderful, Glorious
Overrated (čiže neodporúčam):
Daft Punk; Vampire Weekend; Lorde
Labels:
Hudba,
kultúra,
Rádio Slobodné Krpeľany,
umenie
sobota 29. decembra 2012
Najlepšie, čo som čítal tohto roku (2012)
Tohto roku som aj čo to počítal. (Hľa minulé.) Tak napríklad som prečítal 4 z 5 dielov cyklu G.R.R. (čítaj gŕŕ) Martina A Song of Ice and Fire (prvý diel som dočítal ešte na Vianoce 2011). V priemere som každému zhruba 1000-stranovému zväzku venoval asi 10 dní a vo februári a marci teda veľa iného nerobil. Parafrázujúc Paroubka, nechcem sa chváliť, ale kto z vás na to má (čas)?
Kebyže si vymyslím kategóriu najlepší diel predlhočiznej fantasy ságy pre dospelých, nebolo by o čom. Teda bolo by o čom, že ktorý diel konkrétne (3.), ale inak by to bolo ľahké, lebo by nemal konkurenciu.
Iné treba.
Najlepšia kniha politickej teórie o zastupiteľskej demokracii:
V tejto kategórii bola tohto roku konkurencia preveliká (čítal som veľa k tejto téme kvôli kurzu, ktorý mi dovolili učiť na FSEV-ke), napokon však ocenenie smeruje ku dvom klasikám žánru:
Čisto len okolo týchto dvoch kníh by sa dal vybudovať krásny seminár, a dúfam, že ho niekedy aj zrealizujem.
Najlepšie pojednanie o dejinách zastupiteľskej demokracie
Klasifikovali by sa tu čiastočne aj predošlé dve knihy, ale ocenenie putuje ku knihe
O knižke (a prečo je super) som sa obsiahlejšie rozpisoval tu.
Najlepšia epistemologická kniha
Super vec – o expertoch, o poverách a šuškandách, o blogoch, aj o tom, prečo netreba plošne zaznávať konšpiračné teórie.
Najlepší román
Príbeh profesora afro-amerických štúdií a literatúry, ktorý potom, čo mu zamietnu profesúru (tenure) objaví rukopis, ktorý naznačuje, že Príbeh Arthura Gordona Pyma z pera Edgara Alana Poea sa zakladá na skutočnosti a zorganizuje černošskú polárnu výpravu do Antarktídy, do srdca beloby. Vynikajúci román, vtipný literárny pastiš dobrodružnej fantasy trochu na spôsob Pandora in the Congo, trochu Borgesovský, trochu Amisovský, trochu Dave-Chappelle-ovský.
Najlepšia oneskorená četba, niečoho, čo už som mal mať prečítané v puberte:
Na zadok som nepadol. Viac než cit alebo zaľúbenie som našiel ku knihe len rešpekt intelektuálny. Čo je samozrejme fajn, na víťazstvo v kategórii tejto to stačí. A pojednanie o gýči možno brožovať ako samostatné čtivo hodné všeobecnej pozornosti.
Sklamanie roka:
Zle. Chaoticky usporiadaná kniha – určite kauza je to zložitá, ale celkový príbeh by sa dal vystavať aj lepšie. Navyše autor sa pri písaní často až príliš sústredil na svoje zisťovania, dojmy a pocity. Nicholson nedokázal odolať urobiť zo seba hlavného hrdinu detektívky, či akejsi moralistickej hry, kde sú všetci prehnití a len bezmocná hŕstka je dobrá a cnostná. Pričom púhe vyrozprávanie udalostí a faktov by túto prácu odviedlo omnoho lepšie; nemnohé pásaže, kde len zoraďuje fakty patria práve medzi najsilnejšie, najviac rozhorčujúce. Navyše kniha očakáva znalosť kontextu. Niekomu nezainteresovanému, kto nesleduje správy, alebo sa po roku prebral z kómy, by táto kniha nepomohla dozvedieť sa, o čom to celé bolo.
Najlepšia slovenská kniha:
Nič iného pôvodného slovenského som veru tohto roku nečítal. Hanba mi.
Honourable mentions:
Labels:
knihy,
kultúra,
literatúra,
Recenzia,
umenie
sobota 22. decembra 2012
TOP Hudba 2012
Ako po iné roky, aj teraz som sa rozhodol zostaviť rebríček obľúbenej hudby tohtoročnej. Zostavoval sa mi podstatne ľahšie a menej "dojmovo" najmä vďaka môjmu last.fm kontu, sledujúc, čo som najviac a opakovane a rád počúval. A tak.
TOP 10
08. Django Django
07. Mac DeMarco – 2
06. Menomena – Moms
(Asi skladba roka, ak by som mal takú kategóriu. A tvrdá konkurencia bola.)
Honourable Mentions (čiže znamenitá hudba, ale nezmestili sa hore):
Most Underrated (čiže super hudba, nezmestilo sa a navyše málo ľudí ich počúva, mám dojem):
Music that 2011 Forgot (čiže hudba, ktorá by sa asi umiestnila minulý rok, keby som ju včas objavil):
Dokopy teda 20 albumov, každý odporúčam. Napočúvajte a kúpte si ich, neobanujete.
Labels:
Hudba,
kultúra,
Rádio Slobodné Krpeľany,
umenie
streda 29. februára 2012
Citát na dnes
"Farskou půdu tvořil pravidelný jehlan s čtvercovou podstavou nesený vazbou bytelných trámů. Hluboké podélné praskliny v trámech Hanse v dětství děsily možností, že se krov zhroutí. Pozdější zjištění, že vlastně každý trám je prasklý, se stalo základem jeho životního postoje, který si po vystřízlivění z touhy po dokonalosti formuloval asi tak, že když už musím být prasklý, měl bych být aspoň prasklý dobře."
-- Ján Balabán, Možná že odcházíme [Host: Brno, 2011], str. 19
Labels:
Citát,
knihy,
literatúra,
umenie
piatok 6. januára 2012
TOP Hudba 2011
Tohto roku [teda už minulého, Ed.] sa väčšina mojich obľúbených kapiel rozhodla mi urobiť radosť a vydať daký ten album. To by tu ale koncoročné zhrnutie dosť kopírovalo tie minuloročné, a to by som nechcel - rotovať tu tie isté kapely. Chcem aby môj top 10 zoznam bol zoznamom objavov a prekvapení. Obľúbené kapely, ktoré sa v týchto zoznamoch už vyskytli a vydali tohto roku tiež-dobré veci týmto postupujú do Hall of Fame a nemajú nárok sa uchádzať o umiestnenie. Ahoj, vítame The Black Keys, Elbow, Arctic Monkeys, TV on the Radio, The Kills, Young Knives, The Horrors, Wild Beasts.
Dobrý rok to bol. Posledné 2 menované by boli určite v top 5. Ale obzvlášť teda album Horrors - Skying by som rád dal do pozornosti, nezaslúžene nevšímaný album to je, celý možno vypočuť tu.
Čiže:
11 Toro Y Moi - Underneath The Pine
10 Wooden Shjips - West
09 Fergus and Geronimo - Unlearn
08 Kangding Ray - OR
07 Earth - Angels of Darkness Demons of Light I
06 Chris Forsyth - Paranoid Cat
Top 5 (bez poradia):
Battles - Glass Drop
Nicolas Jaar - Space Is Only Noise
tUnE-yArDs - WHOKILL
Cass McCombs: Wit's End / Humor Risk
[Hej, Cass McCombs zvládol vydať dva albumy za rok, oba sú super.]
Honourable mentions [linky sú na tracky, nech tu nie je priveľa embeddingu]:
Feist - Metal, St Vincent - Strange Mercy, PJ Harvey - Let England Shake, Hecq - Avenger, Tom Waits - Bad As Me.
Nepochopím obľúbenosť týchto vecí:
Bon Iver
M83
Fucked Up
Real Estate
A ešte nejaké fajn traky pre ušné gate:
The Chemical Brothers - The Devil is in the Details / Beats
Labels:
Hudba,
kultúra,
Rádio Slobodné Krpeľany,
Recenzia,
umenie
piatok 30. decembra 2011
Najlepšie filmy roku 2011*
Top 5
Drei, čiže Traja. On a ona, spolu už nejaký čas, bez detí, nevzali sa. Zaľúbia sa do toho istého muža. Nezávisle a naraz. Nemecká hilarity ensues. Romantická komédia roka, najmä pre ľudí, čo romantické komédie nemusia.
Americká kráska unesie vo Veľkej Británii Mormóna a údajne ho znasilní v domčeku na vidieku. Píšu sa 70. roky a britský bulvár šalie. Dokument(!) Errola Morrisa o médiách a pravde čudnejšej než fikcia.
Marty Scorsese namieril svoju kameru na Fran Lebowitz a nechal ju rozprávať.
Filmová pocta Wima Wendersa choreografke Pine Bausch. Tretí film, ktorý som videl v 3D, ale prvý, kde tento rozmer aj dával zmysel. Treba vidieť v kine.
Film roka. Precízny, napínavý, pomalý thriller Nicolasa Windinga Refna. Už ste mali vidieť. Traileru sa vyhnite, prerozpráva film.
Honorary mentions:
Strýko Bunmí
Guilty Pleasures (čiže super filmy, ale sú málo 'artsy', tak sa hanbím ich dať do úplného top):
X-Men: First Class;
Hanna;
Rango
Som nepochopil (ale stojí za pozornosť):
Certified Copy;
Meek's Cutoff
Nepáčilo:
Príšerné, nudné, self-indulgent mess. Zábery prírody. Brad Pitt ako despotický(?) otec rodiny. Sean Penn už dospelý syn v súčasnosti bezcielne civí do prázdna. Dinosaury. Veľa záberov prírody, ktoré majú menej šťavy než zvučkové prestrihy na CNN. A späť do rokov 50-tych. Dospievanie. Tragédia (?) v rodine. A zas príroda. Do seba zahľadený trapas režiséra, ktorý kedysi vedel lepšie. Ani Sean Penn to nechápal. Keď máte radi neuchopiteľné meditatívne filmy, radšej si dajte Strýka Bunmí.
Toto mohol byť 10-minútvý kreslený film s Duffy Duckom v hlavnej úlohe. Celý film je predchnutý estetikou a logikou kreslených rozprávok, kde na nás autor žmurká prehliadkou intelektuálnych celebrít, ktoré hlavný hrdina stretáva v snových pasážach Paríža rokov 30-tych, a ktoré masírujú jeho narcisistické ego nepochopeného génia v zajatí obmedzencov (snúbenka, jej rodina a známi). Napokon ale dostane rozum a pochopí, že večná nostalgia nie je trvale udržatelný sposôb žitia a nájde si súčasnú a miestnu pixie dream girl na spoločné kráčanie v daždi. Pfui. Aha, hej, spoiler alert.
(*rok nie nevyhnutne výroby, ale nejakej tej širšej distribúcie, ktorá mi umožnila ich vidieť.)
štvrtok 15. decembra 2011
(Moje) Najlepšie knihy roku 2011 (teda tento rok čítané, nie nevyhnutne aj publikované)
Tak som sa dočítal, že vytváranie pomyslených rebríčkov ako akýchsi objektívnych meradiel kvality je v skutočnosti len objektivizované vyjadrenie osobných preferencií, ktoré je vlastne tiež akýmsi seba-brandingom a nepovie nám nič o kvalite. Vytváraním rôznych best of rebríčkov redukujeme umelecké, ehm, produkty, na komodity. No shit!
Tak poďme na to.
Najlepšie knihy roku 2011.
Tohto roku som prečítal čosi vyše 20 kníh, a do konca roka už sa to výrazne nezmení. Vymyslel som si úplne ad hoc tieto kategórie.
Najprv tu prekvapivo máme:
Najlepšia slovenská kniha
Tohto roku som čítal jednu slovenskú knihu. Môžete namietať, že veď keď je v tejto kategórií jedinou, že aká súťaž. Na čo ja vám len, že ticho! Najlepšia a basta! Mohli by ste aj namietať, keby ste vedeli, že favoritizmus, že autorku poznám, že kamoška, že mám šriftovnú kópiu, že sme obaja z liahne slobodomurárskej CEU v Budapešti, že písala aj o živote na CEU a v Pešti, a že písala vôbec o ľuďoch žijúcich mimo domova, emigrantoch Slovákoch, a že neviem čo, že sa s tým viem príliš stotožniť. Ticho! Dobré to je, fajne to napísala a bežte si to kúpiť!
Ďalšia kategória je:
Najlepšia prekladová literatúra
Český preklad vyšiel o mesiac skôr ako slovenský, a ja už som nemienil čakať. Navyše si asi ani Houellebecqa po slovenský predstaviť neviem. Anyway. Mohli by ste namietať, že veď depresívny realizmus, že kto má čítať tie cynické, pesimistické, rasistické a mizogýnne písačky a čo ja viem, čo ste ešte o ňom počuli. Na čo vám ja len, že. Hlavný hrdina je Jed Martin, umelec, maliar chystajúci veľkú výstavu, osloví Michela Houellebecqa (!), slávneho francúzskeho spisovateľa, aby mu napísal sprievodnú štúdiu. Je to román o umení, o tvorbe, o postmoderne, je tam nečakané priateľstvo, a je tam aj beštiálna vražda, ktorá vám vyrazí dych, ale viac nepoviem. A je to vynikajúce. A nie je tam sex. A ste sa báli.
Best non-fiction
Tu už je taf kompetiš, ako by povedal niekto v lacnom obleku, než ho odvlečieme na nádvorie a zastrelíme, až teda nadíde tá zmena systému. Ale nepredbiehajme. Čítal som tohto roku Hitch-22, alebo Looming Tower, alebo Game Change, všetko fajn knihy, ba super, ale najlepšou bola:
Kitcher je filozof, a špeciálne filozof vedy, a v tejto knihe sa zaoberá problémom kreacionizmu a dôvodom, prečo tu jestvuje potreba veriacich popierať Darwina. Problém kreacionizmu nie je, že je to nie-veda, ale že je to mŕtva veda, veda vyvrátená. V prvých dvoch tretinách v skratke, hutne, precízne zhŕňa ako a prečo sú kreacionistické teórie dávno vyvrátené. To samo o sebe by bolo záslužné a hodné pozornosti. V poslednej kapitole, sa ale zamýšľa aj nad príčinami neutíchajúcej snahy veriacich odsúvať Darwina do úzadia. Darwin je v centre zápasu o chápanie nášho miesta vo vesmíre a konfliktu medzi náboženským a vedeckým ponímaním sveta. Teória evolúcie nabúrava ideu boha stvoriteľa a zjavenej pravdy v posvätných náboženských textoch. Prijatím Darwina musí veriaci prijať aj ideu osvietenstva a ustúpiť leda k akémusi neforemnému spiritualizmu. Z toho v Spišskej Kapitule radosť mať nemôžu.
Táto kniha si zaslúži preklad do slovenčiny. Je napísaná citlivým jazykom, ktorý žiadneho veriaceho neurazí. Navyše je to užitočná protilátka pre akékoľvek nezmysly, ktoré snáď môžu mladí konzervatívci en bloc preberať z USA, keď cicajú z webov neokonzervatívne múdra.
Honourable mentions (čím teda je myslené, že hoci neboli úplne najsuper, aj tak sa chcem nimi pomancovať): The Lecturer’s Tale, Lucky Jim, The Looming Tower, Hitch-22, a vôbec, som na GoodReads. To je taký Facebook pre gramotných.
Mimochodom. The Millions robia takú vec, Year in Reading, kde ľudia píšu o knihách, čo čítali toh(t)o roku. Teda čosi čo som tu vlastne teraz ja spáchal. Akurát, že oni mňa neoslovili, koťuhy, takže ja len na svojom piesočku musím.
Labels:
knihy,
kultúra,
literatúra,
Recenzia,
umenie
pondelok 27. decembra 2010
Citát dňa
"The little thorn that grows invisibly in anyone who lives on the help and pity of others grew to gigantic proportions, became a javelin lodged deep in his flesh and hurting terribly.
How proudly they had given him this room, how gratefully he had received it. How imprisoned, abandoned and wretched he had felt in it. The loneliness of loneliness."
-- Hans Keilson, Comedy in a Minor Key [London: Hesperus Press, 2010], str. 51
How proudly they had given him this room, how gratefully he had received it. How imprisoned, abandoned and wretched he had felt in it. The loneliness of loneliness."
-- Hans Keilson, Comedy in a Minor Key [London: Hesperus Press, 2010], str. 51
sobota 25. decembra 2010
Hudobné top roku 2010 (a just ich nebude 10)
Ako po iné roky, nasleduje výber môjho ubľúbeného za uplynulý rok. Tohtoročný výber toho naj značne utrpel tým, že som si nainštaloval add-on Rádia _FM do browsera. Totižto, miesto toho aby som hľadal a zháňal novú, dobrú hudbu, keď sa mi zažiadalo šumu a pozadia, len som klikol. Chja, lenivosť, žnem tvoje trpké plody. Anyhoo...
Polar Bear - Peepers
Nuž tak kvôli týmto junákom som sa aj na Pohodu bol predovšetkým vybral. Isteže, boli aj iné dôvody, ale Polar Bear som mal ako prioritu dlhodobo dopredu vyhliadnutú a bezpodmienečnú. Ani trochu nesklamali, pre mňa najlepší koncert Pohody 2010. Ich album Held On The Tips Of Fingers z roku 2005 bol ako zjavenie, anarchia experimentálneho jazzu spútaná hudobným majstrovstvom a rockovou mašličkou. Na Pohode hrali nové veci z tohto albumu. Pri takýchto kapelách/projektoch mnou zmietajú protichodné pocity: na jednu stranu chcem vykričať do sveta, aké je to skvelé, resp. aké je to kurvapopičibohovitánske, a na druhú je tu chamtivý pocit snobskej exkluzivity, kebyže môžem chcem byť jediný na celom svete, kto o nich vie a pozná akí sú skvelí. Ja, len ja, ja ako jeden z mála viem, že sú, a že veru sú! Ku kapele pribudol Leafcutter John (zas ten pocit exkluzivity), elektromág, a pridal už tak silnému ansámblu ďalšiu dimenziu - koľkú už vlastne radšej nepočítam.
MGMT - Congratulation
Druhý album MGMT bol vraj prijatý rozpačito, mnohým chýbali hitovky ako Kids. Pche. Pritom je to tak nádherne kompaktný majsterštuk synth-post-psychedelického rocku s priam operným rozmachom. Je to presne ten typ albumu, ktorý treba počúvať celý a opakovane, a hoci na ňom nie je jednoznačný 'hit', Flash Delirium je skladba nadčasovo úchvatná, s kongeniálnym klipom nezabudnuteľná, zakiaľ čo zaverečné Congratulation je prekvapivo efektné svojou jednoduchosťou. Namôjveru, blahoželanie je na mieste.
The Black Keys - Brothers
Nič sa už asi nevyrovná tej surovej nevybrúsenej genialite ich prvých dvoch garážových blues-rockových albumov, ale aj dnes po 8 rokoch, keď skladajú skvelé chytľavé skladby so všetkými tými riffmi a háčikmy priam rutinérsky a uhľadene, stoja títo dvaja junáci vysoko nad ostatnou hudobnou produkciou - a hoci sa pri opakovanom počúvaní (50x) v niektorých skladbách začala vkrádať nuda, skladby ako Tighten Up a Next Girl sa jednoducho nemôžu opočúvať, nech by ste boli akokoľvek omrzený životom.
Vampire Weekend - Contra
Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins a iné (Horchata; Holiday; Run; Giving up the Gun). Keď ich počujem, mám chuť ísť nakupovať. Svetre, košele, menčestráky, hockde -- Zara, Springfield, UC of Benneton, Lacoste, Marks&Spencer, chcem byť viac preppy. Vampies vydali tento album začiatkom roka a hneď bolo jasné, že na tomto zozname budú. Už som im aj odpustil ten auto-tune na 4. tracku.
Archie Bronson Outfit - Coconut
Toto sú ďalší veteráni mojej obľuby, ich ostatný album z 2006 je vo veľkej miere zodpovedný za to, že sa mi v duševnom zdraví podarilo dopísať moju magor diplomovku. V ťažkých chvíľach mi ich kvílivé art-rockové rumádzganie dodávalo sily. 4 roky neskôr a vidím, že sila psycho-art-rocku ich aj naďalej sprevádza. No dobre, nie je to už taká bujačina, majú veľa bodov z nostalgie, ale stále je to silne dobré. Kto neverí, nech okúsi žraločieho zuba.
Sleigh Bells - Treats
Že vraj tribal synth-pop. Teda, lepšie a stručnejšie by som to sám nevedel popísať. Normálne ma aj zamrzelo, že už nemám -násť, za mojich čias boli len samé sračky v éteri, ale pri tomto si viem aj predstaviť, že za istých priaznivých poveternostných podmienok a veľkej miere intoxikácie, že by som teda aj -ne(/post)ironicky- sa hýbal k tomu. A krv by mi tiekla z uší. Mmmm. (Riot Rhythm!)
The Walkmen 2010 - Lisbon
Títo mládenci tu už v jednom ročnom vyhrnutí figurovali, tak sa tu ponúkajú dva možné závery: buď sú tak konzsitentne dobrí, alebo mám ja tak úzke obzory. Najskôr oboje. Sú super a basta. Už ma nebaví písať viac.
Honourable mentions – AKA tiež velice dobré, ale sa mi o nich už naozaj nechcelo nič napísať:
Yeasayer - Odd Blood (Ambling Alp. Na Jánskeho plaketu minimálne, taká fajná krv.)
LCD Soundsystem - This Is Happening (Indeed, it is. Veď aha: Dance Yrself Clean; Drunk Girls)
Shearwater - The Golden Archipelago (Hidden lakes)
Spoon - Transference (Spoon!; Ehm, hľa: Written in Reverse)
Dobré tracky lepšie opasku:
Steve Mason – Lost & Found
Deerhunter - Revival
Wavves - Idiot
These New Puritans – We Want War
Polar Bear - Peepers
Nuž tak kvôli týmto junákom som sa aj na Pohodu bol predovšetkým vybral. Isteže, boli aj iné dôvody, ale Polar Bear som mal ako prioritu dlhodobo dopredu vyhliadnutú a bezpodmienečnú. Ani trochu nesklamali, pre mňa najlepší koncert Pohody 2010. Ich album Held On The Tips Of Fingers z roku 2005 bol ako zjavenie, anarchia experimentálneho jazzu spútaná hudobným majstrovstvom a rockovou mašličkou. Na Pohode hrali nové veci z tohto albumu. Pri takýchto kapelách/projektoch mnou zmietajú protichodné pocity: na jednu stranu chcem vykričať do sveta, aké je to skvelé, resp. aké je to kurvapopičibohovitánske, a na druhú je tu chamtivý pocit snobskej exkluzivity, kebyže môžem chcem byť jediný na celom svete, kto o nich vie a pozná akí sú skvelí. Ja, len ja, ja ako jeden z mála viem, že sú, a že veru sú! Ku kapele pribudol Leafcutter John (zas ten pocit exkluzivity), elektromág, a pridal už tak silnému ansámblu ďalšiu dimenziu - koľkú už vlastne radšej nepočítam.
MGMT - Congratulation
Druhý album MGMT bol vraj prijatý rozpačito, mnohým chýbali hitovky ako Kids. Pche. Pritom je to tak nádherne kompaktný majsterštuk synth-post-psychedelického rocku s priam operným rozmachom. Je to presne ten typ albumu, ktorý treba počúvať celý a opakovane, a hoci na ňom nie je jednoznačný 'hit', Flash Delirium je skladba nadčasovo úchvatná, s kongeniálnym klipom nezabudnuteľná, zakiaľ čo zaverečné Congratulation je prekvapivo efektné svojou jednoduchosťou. Namôjveru, blahoželanie je na mieste.
The Black Keys - Brothers
Nič sa už asi nevyrovná tej surovej nevybrúsenej genialite ich prvých dvoch garážových blues-rockových albumov, ale aj dnes po 8 rokoch, keď skladajú skvelé chytľavé skladby so všetkými tými riffmi a háčikmy priam rutinérsky a uhľadene, stoja títo dvaja junáci vysoko nad ostatnou hudobnou produkciou - a hoci sa pri opakovanom počúvaní (50x) v niektorých skladbách začala vkrádať nuda, skladby ako Tighten Up a Next Girl sa jednoducho nemôžu opočúvať, nech by ste boli akokoľvek omrzený životom.
Vampire Weekend - Contra
Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins a iné (Horchata; Holiday; Run; Giving up the Gun). Keď ich počujem, mám chuť ísť nakupovať. Svetre, košele, menčestráky, hockde -- Zara, Springfield, UC of Benneton, Lacoste, Marks&Spencer, chcem byť viac preppy. Vampies vydali tento album začiatkom roka a hneď bolo jasné, že na tomto zozname budú. Už som im aj odpustil ten auto-tune na 4. tracku.
Archie Bronson Outfit - Coconut
Toto sú ďalší veteráni mojej obľuby, ich ostatný album z 2006 je vo veľkej miere zodpovedný za to, že sa mi v duševnom zdraví podarilo dopísať moju magor diplomovku. V ťažkých chvíľach mi ich kvílivé art-rockové rumádzganie dodávalo sily. 4 roky neskôr a vidím, že sila psycho-art-rocku ich aj naďalej sprevádza. No dobre, nie je to už taká bujačina, majú veľa bodov z nostalgie, ale stále je to silne dobré. Kto neverí, nech okúsi žraločieho zuba.
Sleigh Bells - Treats
Že vraj tribal synth-pop. Teda, lepšie a stručnejšie by som to sám nevedel popísať. Normálne ma aj zamrzelo, že už nemám -násť, za mojich čias boli len samé sračky v éteri, ale pri tomto si viem aj predstaviť, že za istých priaznivých poveternostných podmienok a veľkej miere intoxikácie, že by som teda aj -ne(/post)ironicky- sa hýbal k tomu. A krv by mi tiekla z uší. Mmmm. (Riot Rhythm!)
The Walkmen 2010 - Lisbon
Títo mládenci tu už v jednom ročnom vyhrnutí figurovali, tak sa tu ponúkajú dva možné závery: buď sú tak konzsitentne dobrí, alebo mám ja tak úzke obzory. Najskôr oboje. Sú super a basta. Už ma nebaví písať viac.
Honourable mentions – AKA tiež velice dobré, ale sa mi o nich už naozaj nechcelo nič napísať:
Yeasayer - Odd Blood (Ambling Alp. Na Jánskeho plaketu minimálne, taká fajná krv.)
LCD Soundsystem - This Is Happening (Indeed, it is. Veď aha: Dance Yrself Clean; Drunk Girls)
Shearwater - The Golden Archipelago (Hidden lakes)
Spoon - Transference (Spoon!; Ehm, hľa: Written in Reverse)
Dobré tracky lepšie opasku:
Steve Mason – Lost & Found
Deerhunter - Revival
Wavves - Idiot
These New Puritans – We Want War
Labels:
Hudba,
kultúra,
Rádio Slobodné Krpeľany,
Recenzia,
umenie
sobota 11. decembra 2010
utorok 31. augusta 2010
Kartinki
"Kurník, musím si ísť kúpiť nový sprej..." (Zvolen)
Masovka, aneb A Case in Point (Artfórum, BA)
This way. (London)
Yep. (Vauxhall, London)
Cher Guevara (Saatchi, London)
Harrier (Tate Britain, London)
(Antikvariát neďaleko Leicester Square, London)utorok 17. augusta 2010
Jedna veta
"The flashlight your mother name-tagged with masking tape and packed for you special pans around the institutional room: the drop-ceiling, the gray striped mattress and bulged grid of bunksprings above you, the two other bunkbeds another matte gray that won't return light, the piles of books and compact disks and tapes and tennis gear; your disk of white light trembling like the moon on water as it plays over the identical bureaus, the recessions of closet and room's front door, door's frame's bolections; the cone of light pans over fixtures, the lumpy jumbles of sleeping boys' shadows on the snuff-white walls, the two rag throw-rugs' ovals on the hardwood floor, black lines of baseboards' reglets, the cracks in the Venetian blinds that ooze the violet nonlight of a night with snow and just a hook of moon; the flashlight with your name in maternal cursive plays over every cm. of the walls, the rheostats, CD, InterLace poster of Tawni Kondo, phone console, desks' TPs, the face in the floor, posters of pros, the onionskin yellow of the desklamps' shades, the ceiling-panels' patterns of pinholes, the grid of upper bunk's springs, recession of closet and door, boys wrapped in blankets, slight crack like a creek's course in the eastward ceiling discernible now, maple reglet border at seam of ceiling and walls north and south no floor has a face your flashlight showed but didn't no never did see its eyes' pupils set sideways and tapered like a cat's its eyebrows' \ / and horrid toothy smile leering right at your light all the time you've been scanning oh mother a face in the floor mother oh and your flashlight's beam stabs jaggedly back for the overlooked face misses it overcorrects then centers on what you'd felt but had seen without seeing, just now, as you'd so carefully panned the light and looked, a face in the floor there all the time but unfelt by all others and unseen by you until you knew just as you felt it didn't belong and was evil: Evil."
- David Foster Wallace, Infinite Jest [New York: Little, Brown and Co., 1996], p. 62
- David Foster Wallace, Infinite Jest [New York: Little, Brown and Co., 1996], p. 62
Labels:
Citát,
David Foster Wallace,
knihy,
literatúra,
umenie
nedeľa 28. februára 2010
Hudobné top '09
Najvyšší čas splatiť aspoň jednu blogovaciu podlžnosť. Z pomedzi mnohých vecí som napríklad opomenul na konci roka zhrnúť naj hudbu roku 2009. Teda, niežeby som nad tým vôbec neuvažoval, jeden tentatívny rebríček som aj hodil do komentu na jednom fajn hudobnom blogu. Ten zoznam som trochu upravil, niečo vyhodil (lebo už si vonkoncom nespomínam, čo sa mi páčilo, čo nie je dobré znamenie) a niečo pridal, lebo len neskoro objavil. Čiže tak. Top 10, poradie náhodné:
Art Brut - Art Brut Vs Satan (fave)
Wild Beasts - Two Dancers (fave)
Grizzly Bear - Veckatimest (fave)
Franz Ferdinand - Tonight Franz Ferdinand (fave)
The Horrors - Primary Colours (fave)
Jarvis Cocker - Further Complications (fave)
Hatcham Social - You Dig The Tunnel, I'll Hide The Soil (fave)
Hallelujah the Hills - Colonial Drones (fave)
Plus nová sub- kategória - In too heavy a rotation to make an unbiased judgement right now (but definitely some sort of awesome):
DM Stith - Heavy Ghost (fave)
Patrick Kelleher - You Look Cold (fave)
Honourable mentions (a.k.a. zaslúžilí umelci):
Megafaun - Gather, Form And Fly
The XX - The XX
Blakroc - Blakroc
Ramona Falls - Intuit: už len za tento song/klip.
Jamie T - Kings & Queens
Sklamanie roka:
Jednoznačne Arctic Monkeys - Humbug. Názov sedí. Nepreháňam, možno dva-tri dobré songy, zvyšok čistý filler.
Inu ale už poznám aspoň troch silných kandidátov na top '10: Spoon, Yeasayer a Vampire Weekend.
Haj hou.
Art Brut - Art Brut Vs Satan (fave)
Wild Beasts - Two Dancers (fave)
Grizzly Bear - Veckatimest (fave)
Franz Ferdinand - Tonight Franz Ferdinand (fave)
The Horrors - Primary Colours (fave)
Jarvis Cocker - Further Complications (fave)
Hatcham Social - You Dig The Tunnel, I'll Hide The Soil (fave)
Hallelujah the Hills - Colonial Drones (fave)
Plus nová sub- kategória - In too heavy a rotation to make an unbiased judgement right now (but definitely some sort of awesome):
DM Stith - Heavy Ghost (fave)
Patrick Kelleher - You Look Cold (fave)
Honourable mentions (a.k.a. zaslúžilí umelci):
Megafaun - Gather, Form And Fly
The XX - The XX
Blakroc - Blakroc
Ramona Falls - Intuit: už len za tento song/klip.
Jamie T - Kings & Queens
Sklamanie roka:
Jednoznačne Arctic Monkeys - Humbug. Názov sedí. Nepreháňam, možno dva-tri dobré songy, zvyšok čistý filler.
Inu ale už poznám aspoň troch silných kandidátov na top '10: Spoon, Yeasayer a Vampire Weekend.
Haj hou.
Labels:
Hudba,
kultúra,
Rádio Slobodné Krpeľany,
umenie
štvrtok 13. augusta 2009
piatok 7. augusta 2009
Mal by pýtať späť peniaze
Man to friend, during Waiting for Godot: Oh my god, you know what would make me really pissed? I'd be so angry if that Godot guy didn't show up at the end of the play.
--Studio 54
Skrzeva studnicu múdra zvanú Overheard in NY.
--Studio 54
Skrzeva studnicu múdra zvanú Overheard in NY.
utorok 20. januára 2009
Messiaen & Takemitsu
Vážení a ctení, nože doprajte si a choďte sem a ťahajte, kým sa dá. Trošku kultúry, Boha! Messiaenova skvelá Turangalîla Symfónia a skladba Novembrové Kroky japonského skladateľa Tōru Takemitsu. Nenechajte sa prosiť, vysoko/hlboko odporúčam.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)