Ako si baťko redaktor nad technológiami povzdychol

V Líbyi strieľajú do davov, ale nie o tom bude reč. Ani prahpusté vraždenie nevinných ma nedokázalo tak vytočiť ako tento kus chujoviny IT žurnalistiky. Také čosi hlúpe, kverulantské, ludditské, a dôvtipu-prázdne zároveň, to je určite na nejakú cenu. Po poradí.

1.
"Boli naše ruky stvorené pre stískanie gombíkov a objímanie myši?" -- Nie, to nie, každý predsa vie, že len vďaka písaniu, umeniu držať v ruke pero a vtláčať esteticky precízne Y, L, H a K medzi riadky sme dokázali prežiť ako druh a vyvinúť sa do dnešnej podoby. Nie nadarmo písal Darwin o "survival of the ornate".

Ale aby ste neškodovali, tu máte záber na stránku môjho moleskinu. Povedal by som, že oproti ZŠ je badateľný istý pokrok.

2.
"S mobilom vo vrecku a internetom v počítači si nemusíme pamätať nič." -- Nie, určite, veď preto aj boli debilníčky, notesy a adresáre úplne stratový nápad, ktorý nemal šancu na trhu nikdy preraziť. Dnes si vďaka počítaču už nemusím pamätať ani kde bývam. I keď tú informaciu som mal aj na OP. Never mind.

3.
"Čas" -- OK, áno, treba uznať, moderné technológie umožňujú kdejakému trubirohovi písať do novín nezmysly, s ktorými tu teraz strácam čas. Point taken.

4.
"Oprášte zemepisný atlas, vytiahnite spod sedadla zabudnuté automapy a vydajte sa na prehliadku neznámeho mesta bez počítačovej techniky." -- Presne, načo používať najnovšie dáta, satelitné snímky, GPS a podobné rárohy. Oprášme autoatlasy z prvej ČSR republiky, to bola predsa kvalitná práca. A hurá na túru. Nemáte, nevadí, tie z pred 30-40 rokov poslúžia tiež. Nie všetko z čias socíku musí byť predsa zlé. Stretneme sa na Buďonného ulici, alebo pri Stalinovom námestí? Až sa stratíte vy alebo vám blízky, nezabudnite adresu SME a sťažnosti posielajte na korešpondenčných lístkoch.

5.
"Internetu na rozdiel od kníh v knižnici priveľmi veriť nemožno." Presne tak, každý predsa vie, že v knihách sa píše konečná a úplná pravda, zatiaľ čo vety na webe píše kdejaký pes alebo šimpanz. Potom sa tie náhodné zhluky slov dadaisticky pozliepajú a voilà, nový článok na SME je na svete. Ale do Gigelovho sveta odriekania priveľmi škodlivého vplyvu technológie prenikneme naplno až keď sa vrátime ku knihám na papyruse. A žiaden Kindle, hlinené tabuľky nám treba nosiť všade, to bude teprv ten pravý vintidž.

6.
"Z dnešného bontónu sa vytratilo ahoj, ako sa máš a prosím. Ľudia ignorujú pravidlá slušnosti, právo na súkromie a oddych." -- Nehovoriac, že už nikto dnes nevraví česť práci súdruh. To sú móresy. To veru za našich čias nebývalo, pred to tými internetmi, to bolo slušnosť všade, ľudia sa zdravili, slušní boli aj si navzájom pokoja dopriali. By som tie internety všetky asi zakázal. Aj telefóny. Čo majú ľudia čo komu volať. Keď je to dôležité, môžu napísať list, ak nie, nech to nechajú tak. Taľafatky. A vôbec. V Lýbii mali technológie tiež a čom im to pomohlo.

The Birth of Cool

Máte veľa voľného času a neviete, čo s ním? Chcete vytvoriť pravý slovenský internetový mém? Máte photoshop skillz? Tak neváhajte a založte si tumblr "The Urbáni Cool" a fotošopujte tento Urbániho obrázok do iných známych výjavov a kontextov.


Nemáte zač. (zdroj)

(Na inšpiráciu: Sad Don Draper, Selleck Waterfall Sandwich, I'mma let you finish, et alia.)

Citát dňa

The first step, therefore, to higher quality comments is “be more niche.” Discourage your marginal readers with technical language, obscure references, and lengthy posts. Your marginal readers are not of high value anyway, and driving them away is an excellent way to improve the average comment of your inframarginal readers. -- Eli Dourado

Centrálny Mozog Ľudstva?

Wolfram|Alpha veru nie je celkom blbý:


(Viac k otázke tu)

Ale s touto zásadnou otázkou si poradiť veru nevedel. Hanba.

EU Profiler

Ak ste ešte nezaregistrovali, odporúčam do vašej pozornosti stránku EU Profiler. Taký skutočne milý, dobre-myslený projekt s trochu podivným predpokladom, že človek, ktorý sa zaujíma o politiku EÚ natoľko, že je ochotný a schopný odpovedať na 30 otázok o svojich názoroch na všakovaké issues, zároveň celkom presne netuší koho by volil. Nuž húfy takýchto zúfalcov už nemusia trpieť, ajhľa, tým politických vedcov zhotovil jedinečný volebný kompas.

Ale oplatí sa čítať aj disclaimer. Môže sa totiž kľudne stať, že, povedzme, nejaký mierne euroskeptický pravičiar s výraznými socio-liberálnymi sklonmi ostane šokovaný, že mu agregátne najbližšie názorovo sadne SNS. A tiež Welšskí konzervatívci. Holt, to sa totiž stáva, keď sú politickí vedci odkázaní na oficiálne programy a stanoviská, protichodné tvrdenia, respektíve úplne chýbajúce vyjadrenia našej slaboduchej politickej scény.

Test teda otvárajte len na vlastné riziko, za účelom pobavenia, prípadne s nádejou zistiť, či by ste snáď nemali koho voliť v inom štáte (ha!). V žiadnom prípade sa však výsledkom radšej neriaďte.

Hic Sunt Bloges

Ha! Tak a teraz som už niekto! Nielen volajaký lecikto. Hľa, som na mape! A mrkajte ako blízo to mám do centra! Ťaj! Ostáva dúfať, že nie som len nejaká zastávka na znamenie.



Každopádne, milé to je, žo som sa tam zmestil, ale budúci rok poprosím trochu realistickejšie, niekam do Petržalky šupnúť. ...kujéém.

PS: 'Akademická pôda' nemá chybu.

Čvirik

Nikdy ma nie je dosť, obzvlášť na internete. Tak už som aj na Twitteri, čiže čviriku. Už som ako v tom vtipe o Mečiarovi (možno updejtnúť na Fica), ktorého sa šofér pýta, kam zaviesť "To je jedno, všade ma potrebujú". No vlastne zase nie celkom ako v tom vtipe, nevadí, blbé analógie. Popojedem. Každopádne môžete sledovať ako zanedbávam ďalšie webové médium, či čo to je.

Pokrok nezastavíte!

Boha, človek dôjde domov a takéto veci na neho z netu vybafnú. Tuším mi tých 10 dní internet ani nechýbal.

Lamentácie sociálno-kultúrno-ludditské

Darmo sa tuná štrádujem, moje intelektuálne pozérstvo už dlhšiu dobu naráža na problém, ktorým nie je nič menšie než kompletná zmena paradigmy intelektuálneho pozérstva. Až teraz plne dochádza na slová baťka McLuhára "the medium is the message" a musel som sa o tom dočítať v NY Times, čo naozaj značí, že už starnem. David Brooks píše:

[T]he means of transmission replaced the content of culture as the center of historical excitement and as the marker of social status. Now the global thought-leader is defined less by what culture he enjoys than by the smartphone, social bookmarking site, social network and e-mail provider he uses to store and transmit it.

No môžem sa ja vytešovať nad svojou kultúrnou gramotnosťou takto, keď kdejaký holobriadok s iPhonom bude mať vyšší status, lebo z mobilu na net začviriká recenziu na film "Jokr rulz lol!"? Fuj. Aby som držal krok s chujovinkami, aplikáciami, mašinkami a neviemčím. Len pred troma dňami som si založil konto na Delicious.com a zabil som tam celý víkend daromne. Mobil mám ten istý už tri roky a nemienim ho meniť, počítač už 5 rokov, mail tri. Kindle mať nebudem asi nikdy. Facebook ma tiež serie, len aby som čumel na dovolenkové fotky ľudí, ktorých som vo väčšine prípadov 6 rokov nevidel. A blog, škoda reči, the medium is without a message.

Najhoršie ale je, že nemôžem povedať "dosť! ja sa nehrám! choďte s tým doriti" uchýliť sa do pustovne, naštartovať gramofón na kľuku a otvoriť zažltnutú knihu, to by zo mňa bol zasek voľajaký kontrarián, anti-pozérsky pozér. Ba čo viac, uplný luddita! A takí veru pôjdu prví k stene, až nastane tá Singularita.

Haj hou, pointy niet.

Víkendové efeméry

Lisované kačice, ooo, áno prosím! (H/t Cadio) /// 10 naj úmrtí filozofov /// Trailer Soderberghovho filmu Che. /// Obama je vraj príliš chudý... prekristoverany! (Via) /// Palahniuk: 'Hilter invented the blow-up sex doll'. A iné veci. /// Slota chce viac peňazí pre Maticu – pripomeňme si teda slová klasika o Matici. /// Zavlažovanie ako umelecký artefakt. /// Dame Helen Mirren (63) v bikinách. Asi dobré gény. /// Kondenzovaná biografia Sira Winstona Spencera Churchilla. /// Choroby a náboženstvá – jestvuje spojitosť? /// Prejav zúfalstva strany Slobodné Fórum. /// Jediná nahrávka hlasu Raymonda Chandlera v rozhovore pre BBC s Ianom Flemingom. /// A dosť.

Letné čítanie

Nečítam.

Je leto, nečítam.

Na vine je Google. Robí nás sprostejším. Duh! Ja vôbec odkedy používam Google ani topánky si neviem zaviazať. Hoci zase kravatu si bez netu neuviažem vôbec. Je ale pravda, že už istú dobu u seba pozorujem neschopnosť sústrediť sa na dlhší text, čo je aj dôvod prečo som ani tú esej nedočítal, hoci sa snažím už vyše mesiaca. Ale aspoň viem, že to nie je moja vina. To internet. Sviňa internet. A už som sa bál, že starnem, či čo.

Ako ktosi kdesi chytro poznamenal, knihy prestávajú slúžiť ako kultúrne referenčný rámec našich ašpirácii, túto úlohu pred mnohými vekmi (asi pred týždňom?) prebral internet a ešte predtým televízia. Ani si nepamätám kedy som vôbec videl v našich novinách poctivú knižnú recenziu (tuším Hevierovu ódu na ten Beňovej nový román). Nehovoriac o tom, že kultúrne rubriky v novinách idú systematicky dole vodou (čítali ste napr. túto recenziu na Dark Knight? Čosi príšerné.)

V Británii sa kvôli nečítaniu kníh ešte trochu vzrušujú, snobi jedni. Volajú to Reader’s block a je to fenomén du jour. Fakt, píše o tom Guardian. Lebože si knihy vyberáme ako akúsi signalizáciu svojej kultúrnej prevahy, ale potom nemáme síl ich dočítať, trpíme z toho úzkosťou. Či čo.

Veru a potom mňa napríklad začne lákať nejaká detektívka, ale ako to môžem čítať, keď som ešte ani nezačal čítať toho Prousta, Kierkegaarda, Foucaulta. Navyše, keď už niečo začneme čítať, nechceme sa vzdať, berieme to ako osobnú prehru, nedostatočnosť, zbabelo utiecť z bojiska. Ja osobne sa len veľmi pomaly zbavujem zlozvyku, že čo začnem, to dokončím (Ach, ešte stále mám v živej pamäti to utrpenie a ten pocit prázdneho víťazstva, keď som ešte kedysi na základnej škole dočítal Deti kapitána Granta. Fuj. Verne. Fuj. Karl May. Tiež fuj.)

Pár neslávnych príkladov mojich nedočítaní:
Dva roky prázdnin. Fuj. Poklad na striebornom jazere. Fuj. Tie detské dni, ktoré som mohol tráviť lámaním rúk nôh (najmä vlastných) povonku mi už nik nevráti.
Eco – Foucaultovo kyvadlo. Kabala? Skôr Kablabla. No čo, mal som 15.
Hašek – Švejk. Prečítal som len prvú zo štyroch kníh (2 pokusy) a dnes som presvedčený, že to bohato stačí.
Schlink – Predčítač. Nejako som sa nedokázal preniesť cez tu teenagerovsky fantasknú pasáž, kde toho pubertiaka zvedie tá sexi vojnová zločinka. Takto opísané to znie lepšie než je to v knihe.
Broch – Smrť Vergíliova. Super vec, ale náročné jak fras. Ešte niekedy skúsim.
Stephen King – Zelená míľa. Ngngngng. Majster vypätia, nie napätia.
Egon Bondy – Sklepní práce. Keby to boli ožralecké veršovanky, možno.
Raymond Queneau – Zazi v metre. Nedočítal, hoci je to môj obľúbený autor. Videl som film, knihu už sa mi nechcelo. Ale teraz ďalšia jeho kniha hrozí nedočítaním. Žeby som prehodnotil jeho status?
A iné, ktoré ani nepamätám a/alebo bolo už nutné ich vrátiť do knižnice či kam.
Non-fiction ani nejdem vyratúvať, lebo sa naozaj znemožním.

Nuž ale nie o tomto som chcel, teda nie celkom. Viac než nedočítané má trápia neprečítané. Teda ani nenačaté.

David Lodge v knihe Profesorské rošády – ktorú som mimochodom nečítal – popisuje zábavnú hru ctených akademikov, hru na Hanbu (populárnu v mnohých inkarnáciach), kde má každý povedať knihu, pri ktorej sa hanbí, že ju nečítal. Najzahanbujúcejšie priznanie (resp., priznanie, ktoré má najnižšiu zhodu u ostatných hráčov) vyhráva. Vyhral profesor anglickej literatúry, čo priznal, že nečítal Hamleta. Následne dostal padáka. Tuná také nič nehrozí. Ctení čitatelia, za neprečítanie ktorého literárneho veľdiela sa hanbíte najviac? Von s tým, favorita už aj tak poznám*.

Ja sám neviem, s Melvillovým Moby Dickom asi sotva vyhrám, hoci ma mrzí, že som ho nečítal. Za mnoho kníh, ktoré som nečítal sa vôbec nehanbím, naopak (Marquez, Coelho, Hesse, etc). Možno tak Murakamiho Nórske drevo, populárne, čítané, v istých kruhoch de rigueur. S tým možno vyhrať hanbu. Z akademických sa určite hanbím za nečítanie de Tocquevilla, Webera, Schumpetera, Foucaulta, alebo aj Huntingtona. A ďalších. Mnohých, mnohých ďalších.

Pôvodne som tento post plánoval na začiatok leta, s tým, že tu vymenujem nejakých 8 kníh, za ktoré sa hanbím a ktoré hodlám v lete prečítať a koncom augusta vyhodnotiť svoju snahu. Ešteže som tak neurobil, leto v polovici a ja mám jeden z najhorších prípadov reader’s blocku zaznamenaný v literatúre.

Sviňa ten internet. Sviňa Google.

* Ahoj Kaja!

V skratke

Táto loď sa plaví do neznáma. (Via) Pozri tiež: Lenin inak a mafiánsky post-sovietsky nekro-realizmus.

Plán na budúci týždeň: Navyknúť si na kávu.

Navrhujem prestať hovoriť o klíme a vrátiť sa pekne k počasiu.

Ako zirakizovať Afganistan.

Ján Čarnogurský úspešne dokončil ďalší oblúk na svojej seba-parodizačnej špirále.

Už od čias Marxa sa v Londýne menia spiatočnícki komunisti na progresívcov. Kakoj mirakl.

Na odreagovanie – jedna z najzásadnejších scén novodobej kinematografie.

A na ukľudnenie (či čo):



The Red Krayola with Art & Language (Sighs Trapped by Liars 2007) - Jumping through the mirror.

Vybrali ma

Och. Hľa:


Strašné čosi. Ľudia mi sem chodia. Ani sa nevyzujú a vôbec. Čo sú zač? Hrôzu z toho mám. Buď prekliate meno Macfričkins! (Máva päsťou a vonku dramaticky zabliká lampa pouličného osvetlenia.)

Polievka

Skúšam tú Polievku, keďže je to údajne taká úžasná vec a horúca novinka a naj vec od čias nátierkového masla, či čo. Ale najmä už som dlhšie uvažoval, že si zriadim také čosi, odkladisko linkov a rôznych drobností, čo nájdem na nete a kvôli ktorým sa mi nechce spriadať blogposty. Ľudia na také majú jaiku alebo twitter, ja musím mať just iné. Neviem, možno zistím, že je to nanič a skúsim miesto toho tieto mikroblogy vyššie menované. Alebo si konečne uvedomím, že priveľa času zabíjam hovadinami (no to zrovna). Ale zatiaľ, Lemuelova polievka je tu.

Update (o 2 hodiny neskôr): Kua to je pomalééé. Neskutočné čosi.

Fejsbúk

Je Facebook nový Google hodný mnoho miliárd dolárov? Economist si to nemyslí. Tasty bits:

This analogy to address books points to an important limitation for social networks, such as Facebook, compared with older sorts of network, such as the postal or telephone systems. These benefit from Metcalfe's Law, which says that the value of a network is proportional to the square of the number of its users. In other words, the more people have phones, the more useful they become. This “network effect” leads to rapid adoption and puts up barriers for new entrants.
But unlike other networks, social networks lose value once they go beyond a certain size. “The value of a social network is defined not only by who's on it, but by who's excluded,” says Paul Saffo, a Silicon Valley forecaster. Despite their name, therefore, they do not benefit from the network effect. Already, social networks such as “aSmallWorld”, an exclusive site for the rich and famous, are proliferating. Such networks recognise that people want to hobnob with a chosen few, not to be spammed by random friend-requests.
(...)
From an advertiser's point of view, says Rishad Tobaccowala, the boss of Denuo, the new-media unit of Publicis Groupe, an advertising company, Facebook is so far anything but the new Google. The search giant does have traditional network effects in its advertising system, he says: it aggregates advertisers and sends them to potential customers who have expressed specific intentions by typing search queries. But Facebook has only “large crowds who are communicating without expressing specific interests”, says Mr Tobaccowala. On Google, advertisements are valued; on Facebook they are an annoyance that users ignore.