Proti homofóbii

Priznám sa, už toho mám plné zuby. Mimoriadne ma vytočili nedávne články o gay pride plné homofóbnych nezmyslov. Bol by som zareagoval skôr, ale tento víkend sme tu v Pešti na CEU veľa hýrili a kuli proti-slovenské pikle, nuž som sa trochu v zlosti pozdržal.

Tie články ale aspoň prečistili spektrum názorov a viem o trochu bezpečnejšie, kto sú skutoční priatelia slobody a ktorí ľudia sa kvôli predsudkom, strachu či už čomu, sú schopní zaradiť k rasistom, segregacionistom, šovinistom, fašistom a iným z hanebného sledu odporcov ľudskej rovnosti.

Symptomatické sú písačky Vlada Palka. Nielenže nedokázal prekročiť svoj tieň (ostatne ako takmer celá redakcia časopisu .týždeň), on ešte hupom skočil do žaburiny toho najhoršieho homofobizmu: Tu sa zabáram, nemôžem inak. Čo je ale šialené, on má tú drzosť svoje predsudky a odpor baliť do pláštika akéhosi boja za slobodu. Vraj nám pochodmi homosexuálov hrozí akási tyrania.

Och, kiežby! Odzvonilo sandálom s ponožkami: 'utekajme, ide fashion police!' Budú previerkové komisie, za zlý šatník do basy. If you want a picture of the future, imagine a Gucci shoe stamping on a human face — forever.

Ale vážne.

Akýsi sexuológ/kresťan mal problém radiť homosexuálnym párom. To sa ale vážne minul povolaním. A čo s tým má preboha jeho kresťanstvo? Veď Ježiš hlásal lásku k blížnemu, a homosexualita nie je v nevyhnutnom rozpore s kresťanstvom. Reku nech svoju homofóbiu neskrýva za vieru.

Ale iné než tyrania zdravého rozumu Palka kvári:

Ak totiž spoločnosť prijme zákon o registrovaných partnerstvách či manželstvách gayov, to znamená, že ich vzťah tá spoločnosť nielen toleruje, ale ho aj zvláštnym spôsobom má v úcte.

A čo je zlé na uctení si vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa majú radi? Toto nech mi už niekto zmysluplne vysvetlí bez odvolávok na prvotnopospolné spoločnosti, sväté texty a ľudové povedačky.

A táto povinnosť uctiť si homosexuálny životný štýl potom občas pripadá v niektorých životných situáciách i konkrétnym občanom. A to aj takým, ktorí homosexuálne vzťahy schvaľovať nechcú. Títo občania sú potom nútení ísť proti svojmu svedomiu.

Palko sa rád oháňa perverziou jazyka, ale čo už je to za perverziou jazyka, ktorá nenávisť a homofóbne nálady nazýva svedomím? Ako nazveme čašníka, čo neobslúži černocha? Rasista, či len muž s výhradou svedomia? Ako nazveme muža, čo popiera rovnosť pohlaví? Šovinista, či muž s výhradou svedomia?

Dalšou perverzitou Palkovho jazyka je fráza "homosexuálny životný štýl". Tě péro námorníku, to je čo? Áno, sú aj slušní chlapci, ktorí vedia nevytŕčať. Strýčkovia Tomovia, ktorí vedia 'nedráždiť' majoritnú spoločnosť. Lenže toto nie je o prezentovaní len nejakého názoru, alebo životného štýlu, niečo, čo by snáď bolo otázkou voľby jednotlivca. Sexuálna orientácia je atribút, s ktorým sa človek narodil, rovnako ako pohlavie, či farba kože.

Toto nie je len o nejakej tolerancii, tolerujeme iné názory a vierovyznania. Sexualita nie je životný štýl, hoc podobne ako farba kože, isté kultúrne vzorce sú pre ňu viac časté než iné. Lenže tak ako každého, kto má všetkých 5 pohromade dnes nemôže pohoršovať rap, rovnako nemá zmysel sa pozastavovať nad nejakým exhibicionizmom gay parades.

Ale to nie je hlavný problém. Keď niekoho pohoršujú verejné prejavy náklonnosti ľudí rovnakého pohlavia, a ak rovnakú nevôľu u neho nevzbudí aj ekvivalentné prejavy hetero-párika, tak skrátka je homofób. Bodka.

Sexuálna orientácia, podobne ako pohlavie a farba kože nesmie zohrávať žiadnu úlohu pri posudzovaní jednotlivca. To nie je žiadne homoideológia. Ak priznávame jedincom možnosť vstupovať do partnerských zväzkov alebo adopotvať deti, tak potom ak pri rozhodovaní vylúčime niekoho pre jeho orientáciou ide o diskrimináciou. Keď niekto hlása, že homosexuáli by nemali mať možnosť sobášiť sa, či adopotvať deti, musí aj uviesť dôvod, prečo sú v tomto ohľade menejcenní – z akého dôvodu sú im upreté rovnaké práva.

Jedno by mali všetci, ktorí sa označujú za liberálov a demokratov pochopiť. Otázka sexuálnej orientácie a priznanie plných práv ľuďom s ne-väčšinovou orientáciou je dnešným ekvivalentom boja za zrovnoprávnenie ľudí rôznych rás. Na ktorej strane chcú stáť? Na strane fašistov, alebo na strane liberálov a demokratov?

Martin Hanus si tiež vybral. Splieta čosi o nihilizme (ako pochod za práva homosexuálov stelesňuje nihilizmus nám ale neobjasnil), o "privilégiu manželstva" a podobne ako Palko straší príkladmi z GB. Rovnako, zdá sa, považuje homosexualitu za nejaký "životný štýl", niečo čo sa dá "propagovať" v školách, len tým, že sa o tom učí:

Pretože toto sa dnes britským deťom vtĺka do hláv – princovia v rozprávkach sa menia na gejov, aby detičky mohli híkať nad rozmanitosťou okolitého sveta. Lardner sa iba odvážil povedať, že mu to tak trochu vadí. Zároveň dodal, že homosexuáli majú požívať rovnaké práva ako ostatní ľudia, a on bude vždy obhajovať právo na spôsob života, aký si zvolia. „Tolerancia a porozumenie je jedna vec, ale štátna propagácia homosexuality je druhá vec.“ Nemal by s tým súhlasiť aj voľnomyšlienkársky liberál?

Nemal. Liberál môže súhlasiť s právom pána Lardnera hlásať, čo chce, ale musí jednoznačne odsúdiť narážky, že homosexualita je snáď životný štýl a že sa dá "propagovať" v školách. Ak niekomu homosexualita vadí a ak si niekto hore-uvedené myslí, nuž môže byť všeličím, ale liberálom sotva. Strašiť tu akousi tyraniou je vrcholne nemiestne a trápne. Náprava krivdy nie je tyraniou a urazené city homofóbov ma skutočne nedokážu rozcítiť.

Update: Celkom fajn editorial v SME.