Top Hudba 2014

Toť moje obľúbené albumy tohto roka. Iné veď už sem na tento blog pomaly ani nedávam. 

12.- 20. (neusporiadané): 
Timber Timbre – Hot Dreams; Archie Bronson Outfit – Wild Crush; Teleman – Breakfast; Bad Karma Boy – Údolia a Kopce; Ava Luna – Electric Balloon; Owen Pallett – In Conflict; Perfume Genius – Too Bright; Black Lips – Underneath the Rainbow; Mac Demarco – Salad Days;

TOP 10:

10. (zhoda bodov) Adrian Crowley – Some Blue Morning 
&
Poliça – Shulamith 

09. Parquet Courts – Sunbathing Animal 

08. St. Vincent – St. Vincent 

07. Wild Beasts – Present Tense 

06. Ought – More Than Any Other Day 

05. Glass Animals – ZABA 

04. Warpaint – Warpaint 

03. Nick Mulvey – First Mind 

02. Adult Jazz – Gist Is 

01. Polar Bear – In Each and Every One 


Skladba roka (s pozdravom Aliancii za Rodinu):



No family is safe When I sashay

Nu a na Spotify som potom zhotovil obsiahlejšiu výberovku piesoniek tu.

Top Hudba 2013

Ako po iné roky, opäť sem vešiam môj rebríček top albumov roka. Som lenivý hocičo linkovať alebo embedovať, určite si tú hudbu nájdete aj sami, všetko odporúčam. Tunáka je môj last.fm profil a nájdete ma aj na spotify.  

TOP 5 (zoradené abecedne) 

Bill Callahan - Dream River 

Darkside - Psychic 

Girls Names - The New Life 

Nick Cave & The Bad Seeds - Push the Sky Away 

Thee Oh Sees - Floating Coffin 

06. Youth Lagoon - Wondrous Bughouse 

07. Arctic Monkeys - AM 

08. Atoms For Peace - AMOK 

09. Earl Sweatshirt - Doris 

10. Alice Russell - To Dust 

11. Anna Calvi - One Breath 

12. Forest Swords - Engravings  

Honourable mentions: 

Crystal Stilts - Nature Noir 

Jana Kirschner – Moruša: Biela 

John Grant - Pale Green Ghosts 

Tilbury - Northern Comfort 

Unknown Mortal Orchestra - II  

Nie zlé, ba priam výborné, ale nie som vo vytržení: 

MGMT

Arcade Fire – Reflektor 

Franz Ferdinand - Right Thoughts, Right Words, Right Actions 

Eels – Wonderful, Glorious  

Overrated (čiže neodporúčam): 

Daft Punk; Vampire Weekend; Lorde

Citát na dnes

"We live, understandably enough, with the sense of urgency; our clock, like Baudelaire’s, has had the hands removed and bears the legend, “It is later than you think.” But with us it is always a little too late for mind, yet never too late for honest stupidity; always a little too late for understanding, never too late for righteous, bewildered wrath; always too late for thought, never too late for naïve moralizing. We seem to like to condemn our finest but not our worst qualities by pitting them against the exigency of time."

[Lionel Trilling: The Liberal Imagination. New York Review Books, 2008; p. 18]

Najlepšie, čo som čítal tohto roku (2012)

Tohto roku som aj čo to počítal. (Hľa minulé.) Tak napríklad som prečítal 4 z 5 dielov cyklu G.R.R. (čítaj gŕŕ) Martina A Song of Ice and Fire (prvý diel som dočítal ešte na Vianoce 2011). V priemere som každému zhruba 1000-stranovému zväzku venoval asi 10 dní a vo februári a marci teda veľa iného nerobil. Parafrázujúc Paroubka, nechcem sa chváliť, ale kto z vás na to má (čas)? Kebyže si vymyslím kategóriu najlepší diel predlhočiznej fantasy ságy pre dospelých, nebolo by o čom. Teda bolo by o čom, že ktorý diel konkrétne (3.), ale inak by to bolo ľahké, lebo by nemal konkurenciu.

Iné treba. 

Najlepšia kniha politickej teórie o zastupiteľskej demokracii: 

V tejto kategórii bola tohto roku konkurencia preveliká (čítal som veľa k tejto téme kvôli kurzu, ktorý mi dovolili učiť na FSEV-ke), napokon však ocenenie smeruje ku dvom klasikám žánru: 

Bernard Manin - The Principles of Representative Government 

Hanna Fenichel Pitkin - The Concept of Representation 

Čisto len okolo týchto dvoch kníh by sa dal vybudovať krásny seminár, a dúfam, že ho niekedy aj zrealizujem. 

Najlepšie pojednanie o dejinách zastupiteľskej demokracie 

Klasifikovali by sa tu čiastočne aj predošlé dve knihy, ale ocenenie putuje ku knihe 

Philip Manow – In the King's Shadow: The Political Anatomy of Democratic Representation 

O knižke (a prečo je super) som sa obsiahlejšie rozpisoval tu. 

Najlepšia epistemologická kniha 

David Coady – What to Believe Now: Applying Epistemology to Contemporary Issues 

Super vec – o expertoch, o poverách a šuškandách, o blogoch, aj o tom, prečo netreba plošne zaznávať konšpiračné teórie. 

Najlepší román 

Mat Johnson - Pym: A Novel

Príbeh profesora afro-amerických štúdií a literatúry, ktorý potom, čo mu zamietnu profesúru (tenure) objaví rukopis, ktorý naznačuje, že Príbeh Arthura Gordona Pyma z pera Edgara Alana Poea sa zakladá na skutočnosti a zorganizuje černošskú polárnu výpravu do Antarktídy, do srdca beloby. Vynikajúci román, vtipný literárny pastiš dobrodružnej fantasy trochu na spôsob Pandora in the Congo, trochu Borgesovský, trochu Amisovský, trochu Dave-Chappelle-ovský. 

Najlepšia oneskorená četba, niečoho, čo už som mal mať prečítané v puberte: 

Milan Kundera: Nesnesitelná lehkost bytí 

Na zadok som nepadol. Viac než cit alebo zaľúbenie som našiel ku knihe len rešpekt intelektuálny. Čo je samozrejme fajn, na víťazstvo v kategórii tejto to stačí. A pojednanie o gýči možno brožovať ako samostatné čtivo hodné všeobecnej pozornosti. 

Sklamanie roka: 

Tom Nicholson - Gorila

Zle. Chaoticky usporiadaná kniha – určite kauza je to zložitá, ale celkový príbeh by sa dal vystavať aj lepšie. Navyše autor sa pri písaní často až príliš sústredil na svoje zisťovania, dojmy a pocity. Nicholson nedokázal odolať urobiť zo seba hlavného hrdinu detektívky, či akejsi moralistickej hry, kde sú všetci prehnití a len bezmocná hŕstka je dobrá a cnostná. Pričom púhe vyrozprávanie udalostí a faktov by túto prácu odviedlo omnoho lepšie; nemnohé pásaže, kde len zoraďuje fakty patria práve medzi najsilnejšie, najviac rozhorčujúce. Navyše kniha očakáva znalosť kontextu. Niekomu nezainteresovanému, kto nesleduje správy, alebo sa po roku prebral z kómy, by táto kniha nepomohla dozvedieť sa, o čom to celé bolo. 

Najlepšia slovenská kniha:

Nič iného pôvodného slovenského som veru tohto roku nečítal. Hanba mi.

Honourable mentions: 

Paul Lendvai - Premrhaná krajina: Maďarsko na prelome (Goodreads)

Sam Lipsyte – The Ask (Goodreads)

Herman Koch – The Dinner 

W.G. Sebald - Austerlitz (Goodreads)

TOP Hudba 2012

Ako po iné roky, aj teraz som sa rozhodol zostaviť rebríček obľúbenej hudby tohtoročnej. Zostavoval sa mi podstatne ľahšie a menej "dojmovo" najmä vďaka môjmu last.fm kontu, sledujúc, čo som najviac a opakovane a rád počúval. A tak.

TOP 10 

10. Parlovr – Kook Soul 

09. Mount Eerie – Clear Moon 

08. Django Django

07. Mac DeMarco – 2 

06. Menomena – Moms 

05. Kishi Bashi – 151a 

04. Godspeed You! Black Emperor – 'Allelujah! Don't Bend! Ascend!

03. Hidden Orchestra – Archipelago 

02. The Walkmen – Heaven 

01. Yeasayer - Fragrant World

 

(Asi skladba roka, ak by som mal takú kategóriu. A tvrdá konkurencia bola.)

Honourable Mentions (čiže znamenitá hudba, ale nezmestili sa hore): 

Fiona Apple - The Idler Wheel...

Alt-J - An Awesome Wave 

Portico Quartet  - Portico Quartet

David Byrne and St. Vincent – Love This Giant 

Most Underrated (čiže super hudba, nezmestilo sa a navyše málo ľudí ich počúva, mám dojem): 

Cheek Mountain Thief 

Sic Alps 

Anna Aaron - Dogs in Spirit

TV Girl - The Wild, The Innocent, The TV Shuffle 

Music that 2011 Forgot (čiže hudba, ktorá by sa asi umiestnila minulý rok, keby som ju včas objavil): 

Vandaveer – Dig Down Deep 

Jon Mckiel – Tonka War Cloud 

Dokopy teda 20 albumov, každý odporúčam. Napočúvajte a kúpte si ich, neobanujete.

Parergon k 'Spoznaj svojho sociopata'

Ešte postreh k môjmu včerajšiemu článku. Ale najprv citát z Kotskovej knihy:

"Bryan Cranston’s character in Breaking Bad, for example, chooses to become a meth producer upon learning that his disappointing life is going to end with a random case of lung cancer. The official explanation is that he wants to “provide for his family,” although obviously his family would never have asked him to become a criminal and his wife (Anna Gunn) is horrified when she finds out. The deeper explanation becomes clear as the story unfolds: he has simply reached a breaking point and his diagnosis provides him with an excuse to assert himself after a lifetime of pathetic submission. These two explanations aren’t contradictory, however, because “being a man”—being proud, making his own way in the world, answering to no one, etc.—is intimately tied up with “providing for his family.” In fact, even after he has already made more money than his family could ever need and even after his wife has threatened him with divorce, a fellow criminal convinces him to stay in the game because “a man provides for his family.” After watching Breaking Bad and hearing Bryan Cranston’s continual evocations of “this family,” it is difficult for me to hear the word “family” without also hearing sinister overtones. Far from undermining sociopathy, then, family ties often prove to be the justification for sociopathic behavior."

Nedávno som opäť začal sledovať Breaking Bad, momentálne som kdesi v tretej sérii a uvažoval som, prečo som BB pred 4 rokmi počas druhej série vlastne prestal sledovať. Myslel som, že ma to nejak prestalo baviť, nakopili sa iné veci a moja pozornosť sa odpútala. Po prečítaní Kotskovej knihy a pri opätovnom pozeraní som asi presne identifikoval nielen presný moment, kde som BB prestal sledovať ale aj presný dôvod. Od začiatku som hlavného hrdinu bral ako kladnú postavu, stotožňoval som sa s jeho údelom, sympatizoval som s jeho konaním. Lenže to začalo byť čoraz ťažšie a zlomový moment prišiel v druhej sérií [SPOILER], keď Walter nepriamo zapríčinil smrť Jesseho priateľky a keď sa dusila vlastnými zvratkami, nepomohol jej, len sa prizeral. Ó, áno, mal slzy v očiach, ale jej smrť mu ušetrila zbytočné komplikácie. Pohodlné a napospol sociopatické. Podvedome mi to bolo nesmierne nepohodlné, ale miesto toho, aby som si plne uvedomil, čo jeho čin znamenal, som sám seba presvedčil, že už ma to až tak nebaví. Teraz, sledujúc seriál nanovo, som sa dokázal viac odosobniť a ešte aj pred prečítaním Kotskovej knihy sledoval dianie s klinickejším odstupom. A je to fascinujúce a mrazivé.

TOP Hudba 2011

Tohto roku [teda už minulého, Ed.] sa väčšina mojich obľúbených kapiel rozhodla mi urobiť radosť a vydať daký ten album. To by tu ale koncoročné zhrnutie dosť kopírovalo tie minuloročné, a to by som nechcel - rotovať tu tie isté kapely. Chcem aby môj top 10 zoznam bol zoznamom objavov a prekvapení. Obľúbené kapely, ktoré sa v týchto zoznamoch už vyskytli a vydali tohto roku tiež-dobré veci týmto postupujú do Hall of Fame a nemajú nárok sa uchádzať o umiestnenie. Ahoj, vítame The Black Keys, Elbow, Arctic Monkeys, TV on the Radio, The Kills, Young Knives, The Horrors, Wild Beasts. 

Dobrý rok to bol. Posledné 2 menované by boli určite v top 5. Ale obzvlášť teda album Horrors - Skying by som rád dal do pozornosti, nezaslúžene nevšímaný album to je, celý možno vypočuť tu.

Čiže:

11 Toro Y Moi -  Underneath The Pine


10 Wooden Shjips - West


09 Fergus and Geronimo - Unlearn


08 Kangding Ray - OR


07 Earth - Angels of Darkness Demons of Light I


06 Chris Forsyth - Paranoid Cat


Top 5 (bez poradia):

Battles - Glass Drop


Nicolas Jaar - Space Is Only Noise


tUnE-yArDs - WHOKILL


Cass McCombs: Wit's End / Humor Risk





[Hej, Cass McCombs zvládol vydať dva albumy za rok, oba sú super.]

Honourable mentions [linky sú na tracky, nech tu nie je priveľa embeddingu]:

Feist - Metal, St Vincent - Strange Mercy, PJ Harvey - Let England Shake, Hecq - Avenger, Tom Waits - Bad As Me.

Nepochopím obľúbenosť týchto vecí:

Bon Iver

M83

Fucked Up

Real Estate

A ešte nejaké fajn traky pre ušné gate:

Is Tropical - The Greeks

The Chemical Brothers - The Devil is in the Details / Beats

Wye Oak - Holy Holy

Lana Del Rey - Video Games

Najlepšie filmy roku 2011*

Top 5

3

Drei, čiže Traja. On a ona, spolu už nejaký čas, bez detí, nevzali sa. Zaľúbia sa do toho istého muža. Nezávisle a naraz. Nemecká hilarity ensues. Romantická komédia roka, najmä pre ľudí, čo romantické komédie nemusia.

Tabloid

Americká kráska unesie vo Veľkej Británii Mormóna a údajne ho znasilní v domčeku na vidieku. Píšu sa 70. roky a britský bulvár šalie. Dokument(!) Errola Morrisa o médiách a pravde čudnejšej než fikcia.

Public Speaking

Marty Scorsese namieril svoju kameru na Fran Lebowitz a nechal ju rozprávať.

Pina

Filmová pocta Wima Wendersa choreografke Pine Bausch. Tretí film, ktorý som videl v 3D, ale prvý, kde tento rozmer aj dával zmysel. Treba vidieť v kine.

Drive

Film roka. Precízny, napínavý, pomalý thriller Nicolasa Windinga Refna. Už ste mali vidieť. Traileru sa vyhnite, prerozpráva film.

Honorary mentions: Strýko Bunmí

Guilty Pleasures (čiže super filmy, ale sú málo 'artsy', tak sa hanbím ich dať do úplného top): X-Men: First Class; Hanna; Rango 

Som nepochopil (ale stojí za pozornosť): Certified Copy; Meek's Cutoff

Nepáčilo: 

Tree of Life

Príšerné, nudné, self-indulgent mess. Zábery prírody. Brad Pitt ako despotický(?) otec rodiny. Sean Penn už dospelý syn v súčasnosti bezcielne civí do prázdna. Dinosaury. Veľa záberov prírody, ktoré majú menej šťavy než zvučkové prestrihy na CNN. A späť do rokov 50-tych. Dospievanie. Tragédia (?) v rodine. A zas príroda. Do seba zahľadený trapas režiséra, ktorý kedysi vedel lepšie. Ani Sean Penn to nechápal. Keď máte radi neuchopiteľné meditatívne filmy, radšej si dajte Strýka Bunmí.

Midnight in Paris

Toto mohol byť 10-minútvý kreslený film s Duffy Duckom v hlavnej úlohe. Celý film je predchnutý estetikou a logikou kreslených rozprávok, kde na nás autor žmurká prehliadkou intelektuálnych celebrít, ktoré hlavný hrdina stretáva v snových pasážach Paríža rokov 30-tych, a ktoré masírujú jeho narcisistické ego nepochopeného génia v zajatí obmedzencov (snúbenka, jej rodina a známi). Napokon ale dostane rozum a pochopí, že večná nostalgia nie je trvale udržatelný sposôb žitia a nájde si súčasnú a miestnu pixie dream girl na spoločné kráčanie v daždi. Pfui. Aha, hej, spoiler alert.

(*rok nie nevyhnutne výroby, ale nejakej tej širšej distribúcie, ktorá mi umožnila ich vidieť.)

(Moje) Najlepšie knihy roku 2011 (teda tento rok čítané, nie nevyhnutne aj publikované)

Tak som sa dočítal, že vytváranie pomyslených rebríčkov ako akýchsi objektívnych meradiel kvality je v skutočnosti len objektivizované vyjadrenie osobných preferencií, ktoré je vlastne tiež akýmsi seba-brandingom a nepovie nám nič o kvalite. Vytváraním rôznych best of rebríčkov redukujeme umelecké, ehm, produkty, na komodity. No shit! 

Tak poďme na to. Najlepšie knihy roku 2011. 

Tohto roku som prečítal čosi vyše 20 kníh, a do konca roka už sa to výrazne nezmení. Vymyslel som si úplne ad hoc tieto kategórie. Najprv tu prekvapivo máme:  

Najlepšia slovenská kniha  

Zuska Kepplová: Buchty švabachom 

Tohto roku som čítal jednu slovenskú knihu. Môžete namietať, že veď keď je v tejto kategórií jedinou, že aká súťaž. Na čo ja vám len, že ticho! Najlepšia a basta! Mohli by ste aj namietať, keby ste vedeli, že favoritizmus, že autorku poznám, že kamoška, že mám šriftovnú kópiu, že sme obaja z liahne slobodomurárskej CEU v Budapešti, že písala aj o živote na CEU a v Pešti, a že písala vôbec o ľuďoch žijúcich mimo domova, emigrantoch Slovákoch, a že neviem čo, že sa s tým viem príliš stotožniť. Ticho! Dobré to je, fajne to napísala a bežte si to kúpiť! 

Ďalšia kategória je:  

Najlepšia prekladová literatúra 

Michel Houellebecq: Mapa a území 

Český preklad vyšiel o mesiac skôr ako slovenský, a ja už som nemienil čakať. Navyše si asi ani Houellebecqa po slovenský predstaviť neviem. Anyway. Mohli by ste namietať, že veď depresívny realizmus, že kto má čítať tie cynické, pesimistické, rasistické a mizogýnne písačky a čo ja viem, čo ste ešte o ňom počuli. Na čo vám ja len, že. Hlavný hrdina je Jed Martin, umelec, maliar chystajúci veľkú výstavu, osloví Michela Houellebecqa (!), slávneho francúzskeho spisovateľa, aby mu napísal sprievodnú štúdiu. Je to román o umení, o tvorbe, o postmoderne, je tam nečakané priateľstvo, a je tam aj beštiálna vražda, ktorá vám vyrazí dych, ale viac nepoviem. A je to vynikajúce. A nie je tam sex. A ste sa báli.

Best non-fiction 

Tu už je taf kompetiš, ako by povedal niekto v lacnom obleku, než ho odvlečieme na nádvorie a zastrelíme, až teda nadíde tá zmena systému. Ale nepredbiehajme. Čítal som tohto roku Hitch-22, alebo Looming Tower, alebo Game Change, všetko fajn knihy, ba super, ale najlepšou bola: 

Philip Kitcher: Living with Darwin: Evolution, Design, and the Future of Faith 

Kitcher je filozof, a špeciálne filozof vedy, a v tejto knihe sa zaoberá problémom kreacionizmu a dôvodom, prečo tu jestvuje potreba veriacich popierať Darwina. Problém kreacionizmu nie je, že je to nie-veda, ale že je to mŕtva veda, veda vyvrátená. V prvých dvoch tretinách v skratke, hutne, precízne zhŕňa ako a prečo sú kreacionistické teórie dávno vyvrátené. To samo o sebe by bolo záslužné a hodné pozornosti. V poslednej kapitole, sa ale zamýšľa aj nad príčinami neutíchajúcej snahy veriacich odsúvať Darwina do úzadia. Darwin je v centre zápasu o chápanie nášho miesta vo vesmíre a konfliktu medzi náboženským a vedeckým ponímaním sveta. Teória evolúcie nabúrava ideu boha stvoriteľa a zjavenej pravdy v posvätných náboženských textoch. Prijatím Darwina musí veriaci prijať aj ideu osvietenstva a ustúpiť leda k akémusi neforemnému spiritualizmu. Z toho v Spišskej Kapitule radosť mať nemôžu. 

Táto kniha si zaslúži preklad do slovenčiny. Je napísaná citlivým jazykom, ktorý žiadneho veriaceho neurazí. Navyše je to užitočná protilátka pre akékoľvek nezmysly, ktoré snáď môžu mladí konzervatívci en bloc preberať z USA, keď cicajú z webov neokonzervatívne múdra.  

Honourable mentions (čím teda je myslené, že hoci neboli úplne najsuper, aj tak sa chcem nimi pomancovať): The Lecturer’s Tale, Lucky Jim, The Looming Tower, Hitch-22, a vôbec, som na GoodReads. To je taký Facebook pre gramotných. 

Mimochodom. The Millions robia takú vec, Year in Reading, kde ľudia píšu o knihách, čo čítali toh(t)o roku. Teda čosi čo som tu vlastne teraz ja spáchal. Akurát, že oni mňa neoslovili, koťuhy, takže ja len na svojom piesočku musím.

Robert z Topolčian (feat. Qou-RKA) - V mojej garáži

Robert z Topolčian zaslúžene kraľuje slovenskej hiphopovej hitparáde a ja osobne momentálne nedokážem skrývať svoje nadšenie, keďže sa mi dostala do rúk pracovná verzia textu jeho nového počinu. Tentoraz si prizval na spoluprácu martinský talent, ktorý vystupuje pod umeleckým menom Qou-RKA. Bez zbytočných obkecov, tu je text:

Qou-RKA:
Jou-Jou! Qou-RKA vo dvore!

RzT:
Nerobte závery -- prv než súd zavelí
právo-platne -- vy fakeri!
Všímaj okolnosti kolom prípadu
obetou je cigáň, tak čo tie manévry?

(refrén) QouRKA: Mám novinu - pre teba / som okres-ný pred-seda! Jea! //

RzT:
Všímaj, kto čo vraví, svoje hudie si
tu nieto krádeže, či ľudskej obeti!
Obeťou je cigán, tak čo tie manévry?

Qou-RKA: Mám novinu - pre teba / som okres-ný pred-seda! Jea!

RzT:
Nekradol, nelúpil, morálne nezlyhal...
(fade out)

Hudobné top roku 2010 (a just ich nebude 10)

Ako po iné roky, nasleduje výber môjho ubľúbeného za uplynulý rok. Tohtoročný výber toho naj značne utrpel tým, že som si nainštaloval add-on Rádia _FM do browsera. Totižto, miesto toho aby som hľadal a zháňal novú, dobrú hudbu, keď sa mi zažiadalo šumu a pozadia, len som klikol. Chja, lenivosť, žnem tvoje trpké plody. Anyhoo...

Polar Bear - Peepers
Nuž tak kvôli týmto junákom som sa aj na Pohodu bol predovšetkým vybral. Isteže, boli aj iné dôvody, ale Polar Bear som mal ako prioritu dlhodobo dopredu vyhliadnutú a bezpodmienečnú. Ani trochu nesklamali, pre mňa najlepší koncert Pohody 2010. Ich album Held On The Tips Of Fingers z roku 2005 bol ako zjavenie, anarchia experimentálneho jazzu spútaná hudobným majstrovstvom a rockovou mašličkou. Na Pohode hrali nové veci z tohto albumu. Pri takýchto kapelách/projektoch mnou zmietajú protichodné pocity: na jednu stranu chcem vykričať do sveta, aké je to skvelé, resp. aké je to kurvapopičibohovitánske, a na druhú je tu chamtivý pocit snobskej exkluzivity, kebyže môžem chcem byť jediný na celom svete, kto o nich vie a pozná akí sú skvelí. Ja, len ja, ja ako jeden z mála viem, že sú, a že veru sú! Ku kapele pribudol Leafcutter John (zas ten pocit exkluzivity), elektromág, a pridal už tak silnému ansámblu ďalšiu dimenziu - koľkú už vlastne radšej nepočítam.

MGMT - Congratulation
Druhý album MGMT bol vraj prijatý rozpačito, mnohým chýbali hitovky ako Kids. Pche. Pritom je to tak nádherne kompaktný majsterštuk synth-post-psychedelického rocku s priam operným rozmachom. Je to presne ten typ albumu, ktorý treba počúvať celý a opakovane, a hoci na ňom nie je jednoznačný 'hit', Flash Delirium je skladba nadčasovo úchvatná, s kongeniálnym klipom nezabudnuteľná, zakiaľ čo zaverečné Congratulation je prekvapivo efektné svojou jednoduchosťou. Namôjveru, blahoželanie je na mieste.

The Black Keys - Brothers
Nič sa už asi nevyrovná tej surovej nevybrúsenej genialite ich prvých dvoch garážových blues-rockových albumov, ale aj dnes po 8 rokoch, keď skladajú skvelé chytľavé skladby so všetkými tými riffmi a háčikmy priam rutinérsky a uhľadene, stoja títo dvaja junáci vysoko nad ostatnou hudobnou produkciou - a hoci sa pri opakovanom počúvaní (50x) v niektorých skladbách začala vkrádať nuda, skladby ako Tighten Up a Next Girl sa jednoducho nemôžu opočúvať, nech by ste boli akokoľvek omrzený životom.

Vampire Weekend - Contra
Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins a iné (Horchata; Holiday; Run; Giving up the Gun). Keď ich počujem, mám chuť ísť nakupovať. Svetre, košele, menčestráky, hockde -- Zara, Springfield, UC of Benneton, Lacoste, Marks&Spencer, chcem byť viac preppy. Vampies vydali tento album začiatkom roka a hneď bolo jasné, že na tomto zozname budú. Už som im aj odpustil ten auto-tune na 4. tracku.

Archie Bronson Outfit - Coconut
Toto sú ďalší veteráni mojej obľuby, ich ostatný album z 2006 je vo veľkej miere zodpovedný za to, že sa mi v duševnom zdraví podarilo dopísať moju magor diplomovku. V ťažkých chvíľach mi ich kvílivé art-rockové rumádzganie dodávalo sily. 4 roky neskôr a vidím, že sila psycho-art-rocku ich aj naďalej sprevádza. No dobre, nie je to už taká bujačina, majú veľa bodov z nostalgie, ale stále je to silne dobré. Kto neverí, nech okúsi žraločieho zuba.

Sleigh Bells - Treats
Že vraj tribal synth-pop. Teda, lepšie a stručnejšie by som to sám nevedel popísať. Normálne ma aj zamrzelo, že už nemám -násť, za mojich čias boli len samé sračky v éteri, ale pri tomto si viem aj predstaviť, že za istých priaznivých poveternostných podmienok a veľkej miere intoxikácie, že by som teda aj -ne(/post)ironicky- sa hýbal k tomu. A krv by mi tiekla z uší. Mmmm. (Riot Rhythm!)

The Walkmen 2010 - Lisbon
Títo mládenci tu už v jednom ročnom vyhrnutí figurovali, tak sa tu ponúkajú dva možné závery: buď sú tak konzsitentne dobrí, alebo mám ja tak úzke obzory. Najskôr oboje. Sú super a basta. Už ma nebaví písať viac.

Honourable mentions – AKA tiež velice dobré, ale sa mi o nich už naozaj nechcelo nič napísať:
Yeasayer - Odd Blood (Ambling Alp. Na Jánskeho plaketu minimálne, taká fajná krv.)
LCD Soundsystem - This Is Happening (Indeed, it is. Veď aha: Dance Yrself Clean; Drunk Girls)
Shearwater - The Golden Archipelago (Hidden lakes)
Spoon - Transference (Spoon!; Ehm, hľa: Written in Reverse)

Dobré tracky lepšie opasku:
Steve Mason – Lost & Found
Deerhunter - Revival
Wavves - Idiot
These New Puritans – We Want War

Input

Video: Valhalla Rising* (9/10); Inherit the Wind (7/10); Přežít svůj život (8/10); Exit Through the Gift Shop* (7.5/10); Roman Polanski: Wanted and Desired (7/10)

Audio: Grinderman - Grinderman 2 (7.5/10); Wavves - King of the Beach (8/10); The Walkmen - Lisbon* (9.5/10)

Biblio: Terry Southern & Mason Hoffenberg: Candy [Candide pre hipíkov] (5.5/10); Philip K. Dick: The Cosmic Puppets (3.5/10) [tak skoro sa mi žiadneho PKD čítať žiadať nebude]

*Believe the hype! (if there happens to be any)

Prepočuté na Pohode 2010

Ak poznáte Overheard in NY, je vám nasledovné asi jasné. Na pochôdzkach po trenčianskom letisku som minulý víkend okrem hudby započul aj všeličo iné. Tu je výber toho, čo som si aj stihol zaznamenať, než ma pamäť zradila.

[Podnapitá] slečna: ... lebo si kurva dlho nemala pivo!

Chlapík v dave naviguje niekoho cez mobil: ... ešte raz musíš dať ruku hore! [pauza] Zrušil ma, kokot.

Slečna: Akurát hrali slovenskú hymnu, keď som bola na záchode.

Mládenec: To si musela odolať nutkaniu postaviť sa.

V rade na sprchy: Jááj, ako dobre, že nie som žena!

Jeho kamarát: No, tá dievčina na konci sa dostane na rad v utorok maximálne.

Podnapitá opozdená puberta o nejakých hosteskách: To sú rite! Krásne rite! Jedna riťkovatejšia ako druhá!

Bystrý mládenec na koncerte Jany Kirschner: [znie časť "Stále ťa mám"] ... veď to je ako zvučka z Baywatchu!

Zmätený navigátor: No a zdvihnem ruku ... pozeraj sa naľavo ... nie tam ... jáj napravo.

Best New Tracks: Robert z Topolčian -- Vlastnou Hlavou 10/10

Napriek tomu, že od jeho vydania ubehlo len pár hodín, dá sa už pokojne povedať, že Vlastnou Hlavou, debutový singel jedného z najväčších slovenských talentov, Roberta z Topolčian, je hitom, ktorý sa usadí na špiciach slovenských hitparád na dlhé mesiace. Pre každého, kto čo i len trochu sleduje slovenskú scénu nemôže byť vysoká úroveň nahrávky prekvapením. Živé výkony Roberta z Topolčian už viac než desaťročie patria k tomu najenergetickejšiemu na slovenskej, ba i europskej scéne, a preto bola verejnosť už dlhšiu dobu v napätom očakávaní jeho oficiálneho debutu. Aj keď je trochu sklamaním, že singel je archívnym materiálom zo začiatkov kariéry, jeho vysoká úroveň dokazuje, že to, čím Robert ohromoval posledné mesiace, bolo súčasťou jeho umeleckého prístupu už od jeho začiatkov čoby lídra najúspešnejšieho slovenského zoskupenia poslednej dekády. Dalším sklamaním pre niektorých poslucháčov môže byť slabá produkčná úroveň nahrávky. V kvalite nahrávky sa dá tušiť skorý rozchod Roberta a jeho pôvodného producentského tímu. No to je len jeden uhol pohľadu. Náš recenzentský tím sa domnieva, že drsná a intímna atmosféra singla -- ktorá sa výrazne premieta aj v Robertovom texte -- naopak dáva vyniknúť jeho jedinečnému talentu.

Samotný text je dielom brilantného textára, ktorý bez zaváhania ide priamo až na dreň. Je to akoby koncízny výsek z boja o status v silne hierarchickej spoločnosti, antropologickou sondou a zároveň nemilosrdnou obžalobou doby. Tieto spoločenské fenomény sú podané cez neprvoplánovo prezentovanú, intímnu spoveď interpreta. Zo začiatku váhavým hlasom, ktorého intenzita naberá každým slovom kadenciu a dikciu, ktorú hudobný fajnšmekeri už tak dôverne poznajú, však Robert ukazuje, že popri svojej tvári drsného frontmana, ktorý sa vynikajúco orientuje na slovenskej scéne, má aj jemnejšiu, ľudskú stránku, s obrovskou dávkou empatie. A skutočnú veľkosť dosahuje práve tým, že tieto na prvý pohľad v nezmieriteľnom protiklade stojace stránky, dokáže silou svojej osobnosti spájať v nedelitelný celok.

Preto dávame tejto nahrávke 10/10 a nielen za seba dodávame, že sa už nevieme dočkať celého albumu. Insideri už rozšírili informácie, že nové piesne majú podstatne vyššiu produkčnú úroveň, a hosťujú na nich niektoré z najväčších talentov Robertovho zoskupenia. Nové umelecké zážitky pritom sľubujú aj Robertove koncerty. V svojom vystúpení na podporu nového singla zručne na malom priestore predviedol, že talent jeho formátu sa nedá vtesnať do úzkych žánrových škatuliek. Verše, ktorými sa rozlúčil s publikom, ukazujú novo-nastupenú cestu k žánru tzv. onan rapu. Záverom teda môžeme nielen smelo vyhlásiť singel Vlastnou Hlavou za debut roka, ale aj jeho autora a interpreta za pioniera nových, netušených spojení.

Pre Vidle Review -- gvz & lemuel

Input

Len pomyslenie na skladanie slov do viet mi spôsobuje fyzickú bolesť, tak len kuso o mojej súčasnej kultúrnej poživni:

Audio: Archie Bronson Outfit (2010): Coconut; The Black Keys (2010): Brothers; a tiež odporúčam tuná pár piesní na daždivé popoludnie.

Video: A Single Man (2009): 9/10; Iron Man 2 (2010): 4,5/10.

Biblio: Samuel Beckett, Murphy; Albert Sánchez Piñol, Studená kůže (z Lacných Kníh za 80 centov!).

Hudobné top '09

Najvyšší čas splatiť aspoň jednu blogovaciu podlžnosť. Z pomedzi mnohých vecí som napríklad opomenul na konci roka zhrnúť naj hudbu roku 2009. Teda, niežeby som nad tým vôbec neuvažoval, jeden tentatívny rebríček som aj hodil do komentu na jednom fajn hudobnom blogu. Ten zoznam som trochu upravil, niečo vyhodil (lebo už si vonkoncom nespomínam, čo sa mi páčilo, čo nie je dobré znamenie) a niečo pridal, lebo len neskoro objavil. Čiže tak. Top 10, poradie náhodné:

Art Brut - Art Brut Vs Satan (fave)
Wild Beasts - Two Dancers (fave)
Grizzly Bear - Veckatimest (fave)
Franz Ferdinand - Tonight Franz Ferdinand (fave)
The Horrors - Primary Colours (fave)
Jarvis Cocker - Further Complications (fave)
Hatcham Social - You Dig The Tunnel, I'll Hide The Soil (fave)
Hallelujah the Hills - Colonial Drones (fave)

Plus nová sub- kategória - In too heavy a rotation to make an unbiased judgement right now (but definitely some sort of awesome):
DM Stith - Heavy Ghost (fave)
Patrick Kelleher - You Look Cold (fave)

Honourable mentions (a.k.a. zaslúžilí umelci):
Megafaun - Gather, Form And Fly
The XX - The XX
Blakroc - Blakroc
Ramona Falls - Intuit: už len za tento song/klip.
Jamie T - Kings & Queens

Sklamanie roka:
Jednoznačne Arctic Monkeys - Humbug. Názov sedí. Nepreháňam, možno dva-tri dobré songy, zvyšok čistý filler.

Inu ale už poznám aspoň troch silných kandidátov na top '10: Spoon, Yeasayer a Vampire Weekend.

Haj hou.

efeméry predvianočné

Fyzika vesmírnych bitiek /// Zmätení Sumeri sa prizerajú Stvoreniu Sveta™ (Onion) /// Osobné inzeráty z London Review of Books /// Rebranding Playboy /// Amanda Palmer spieva o Lady Gaga /// Hoci sa táto dekáda skončí až o rok, best-of listy sa množia /// Terry Gilliam o svojom novom filme /// Is it Christmas? /// Najlepšia 70-minútová recenzia, akú som kedy videl /// On repressive sentimentalism. Citát. /// etc...

"How vulgar, this hankering after immortality, how vain, how false. Composers are merely scribblers of cave paintings. One writes music because winter is eternal and because if one didn't, the wolves and blizzards would be at one's throat all the sooner."

- David Mitchell, Cloud Atlas [London: Hodder & Stoughton, 2004], p. 82

Film Film

Dnes je Beckett kam sa len pozriem. Skrzeva Rumpus nachádzam článok o výrobe Beckettovho filmu zvanémho Film s Busterom Keatonom v hlavnej úlohe. Film je dostupný aj na youtube, v troch dieloch, tunáka.

Recenzie asi neboli pochvalné.

Mad Men

Och, a už za dva týždne konečne začnú vysielať tretiu sériu jedného z mála súčasných seriálov, čo vôbec stoja za pozoronosť: Mad Men.

Ak ešte nesledujete, tak hŕŕ na obľúbené file-sharingy a ťahajte predošlé dve série, nech to máte do dvoch týždňov napozerané.

Ja som sa zatiaľ tuná madmenizoval:

Update: fíčr - Mad Men, v skratke