Najlepšie filmy roku 2011*

Top 5

3

Drei, čiže Traja. On a ona, spolu už nejaký čas, bez detí, nevzali sa. Zaľúbia sa do toho istého muža. Nezávisle a naraz. Nemecká hilarity ensues. Romantická komédia roka, najmä pre ľudí, čo romantické komédie nemusia.

Tabloid

Americká kráska unesie vo Veľkej Británii Mormóna a údajne ho znasilní v domčeku na vidieku. Píšu sa 70. roky a britský bulvár šalie. Dokument(!) Errola Morrisa o médiách a pravde čudnejšej než fikcia.

Public Speaking

Marty Scorsese namieril svoju kameru na Fran Lebowitz a nechal ju rozprávať.

Pina

Filmová pocta Wima Wendersa choreografke Pine Bausch. Tretí film, ktorý som videl v 3D, ale prvý, kde tento rozmer aj dával zmysel. Treba vidieť v kine.

Drive

Film roka. Precízny, napínavý, pomalý thriller Nicolasa Windinga Refna. Už ste mali vidieť. Traileru sa vyhnite, prerozpráva film.

Honorary mentions: Strýko Bunmí

Guilty Pleasures (čiže super filmy, ale sú málo 'artsy', tak sa hanbím ich dať do úplného top): X-Men: First Class; Hanna; Rango 

Som nepochopil (ale stojí za pozornosť): Certified Copy; Meek's Cutoff

Nepáčilo: 

Tree of Life

Príšerné, nudné, self-indulgent mess. Zábery prírody. Brad Pitt ako despotický(?) otec rodiny. Sean Penn už dospelý syn v súčasnosti bezcielne civí do prázdna. Dinosaury. Veľa záberov prírody, ktoré majú menej šťavy než zvučkové prestrihy na CNN. A späť do rokov 50-tych. Dospievanie. Tragédia (?) v rodine. A zas príroda. Do seba zahľadený trapas režiséra, ktorý kedysi vedel lepšie. Ani Sean Penn to nechápal. Keď máte radi neuchopiteľné meditatívne filmy, radšej si dajte Strýka Bunmí.

Midnight in Paris

Toto mohol byť 10-minútvý kreslený film s Duffy Duckom v hlavnej úlohe. Celý film je predchnutý estetikou a logikou kreslených rozprávok, kde na nás autor žmurká prehliadkou intelektuálnych celebrít, ktoré hlavný hrdina stretáva v snových pasážach Paríža rokov 30-tych, a ktoré masírujú jeho narcisistické ego nepochopeného génia v zajatí obmedzencov (snúbenka, jej rodina a známi). Napokon ale dostane rozum a pochopí, že večná nostalgia nie je trvale udržatelný sposôb žitia a nájde si súčasnú a miestnu pixie dream girl na spoločné kráčanie v daždi. Pfui. Aha, hej, spoiler alert.

(*rok nie nevyhnutne výroby, ale nejakej tej širšej distribúcie, ktorá mi umožnila ich vidieť.)

Input

Video: Valhalla Rising* (9/10); Inherit the Wind (7/10); Přežít svůj život (8/10); Exit Through the Gift Shop* (7.5/10); Roman Polanski: Wanted and Desired (7/10)

Audio: Grinderman - Grinderman 2 (7.5/10); Wavves - King of the Beach (8/10); The Walkmen - Lisbon* (9.5/10)

Biblio: Terry Southern & Mason Hoffenberg: Candy [Candide pre hipíkov] (5.5/10); Philip K. Dick: The Cosmic Puppets (3.5/10) [tak skoro sa mi žiadneho PKD čítať žiadať nebude]

*Believe the hype! (if there happens to be any)

Input

Len pomyslenie na skladanie slov do viet mi spôsobuje fyzickú bolesť, tak len kuso o mojej súčasnej kultúrnej poživni:

Audio: Archie Bronson Outfit (2010): Coconut; The Black Keys (2010): Brothers; a tiež odporúčam tuná pár piesní na daždivé popoludnie.

Video: A Single Man (2009): 9/10; Iron Man 2 (2010): 4,5/10.

Biblio: Samuel Beckett, Murphy; Albert Sánchez Piñol, Studená kůže (z Lacných Kníh za 80 centov!).

efeméry predvianočné

Fyzika vesmírnych bitiek /// Zmätení Sumeri sa prizerajú Stvoreniu Sveta™ (Onion) /// Osobné inzeráty z London Review of Books /// Rebranding Playboy /// Amanda Palmer spieva o Lady Gaga /// Hoci sa táto dekáda skončí až o rok, best-of listy sa množia /// Terry Gilliam o svojom novom filme /// Is it Christmas? /// Najlepšia 70-minútová recenzia, akú som kedy videl /// On repressive sentimentalism. Citát. /// etc...

Aááh, puska kellet volna bazdmeg

Veruže tak.

Citát dňa

Takže sa pýtam: Ako naozaj ešte niekoho bavia takéto kraviny? Psychologicko-romantické partnerské vzťahové melodrámy zo súčasnosti. To už sa fakt nič nové nedá vymyslieť? Niekedy mám pocit, že tie námety vymýšľa jeden človek, zhodou okolností ten istý, ktorý píše scenáre k slovenským rodinným seriálom. Lebo inak si neviem vysvetliť fakt, že 90% slovenských filmov pripomína celovečernú edíciu 85. časti Patológie v ružovej záhrade, Drogérie šťastia a Autoservisu nádeje. Alebo ešte pravdepodobnejšie to vytvára nejaký softvér - napríklad Scriptwriter XP Slovak edition, do ktorého stačí nahodiť kľúčové slová, ako: vzťah, nevera, kríza, láska, Pauhofová a Kanócz. -- Ľubomír Nemeš

Citát dňa

"We've got a blind date with destiny...and it looks like she's ordered the lobster." -- The Shoveller, Mystery Men.

Občan Havel

Som sa vrátil zo slovenskej premiéry filmu Občan Havel (hej, samá smotánka, napr. A. Hryc, J. Nvota, D. Hanák, A. Šišková, Z. Bútorová, G. Mesežnikov, Agnes Snopko, potom ten akosavolá a kdekto ešte a aj ja) a neostáva mi než súhlasiť s tým, čo už bolo vyrieknuté:

"[Havla] budete chcieť poškrabkať po brušku a kúpiť mu pivo. Taký je v tom filme zlatý."

Tak veru. Treba vidieť. Náramné to je. Ale nielen Havlom je film zaujímavý, ostatné postavy sú hodné vlastných filmov, ktorý by sa možno z kilometrov dostupného materiálu, ktoré Koutecký natočil, mohli poskladať. Klaus sa objavuje len epizodicky, ale je témou mnohých rozhovorov a vystupuje tu temer ako Havlova mýtická Nemesis, ktorá je však aj pointou mnohých filmových vtípkov (vlastne stačí len aby sa objavil na plátne a diváci už sa chechtajú). Miloš Zeman sa v jednej kľúčovej scéne ukáže ako akýsi Mefistofeles, čo sa snaží Havla pokúšať. Suita Havlových verných spolupracovníkov by si určite zaslúžila samostatnú štúdiu, všetci tí Špačkovia, Medkovia a Hanzelovia sú nesmierne zaujímavými subjektami. Mihne sa aj profesor Švejnar, ktorý na jedno Havlovo insitné zamyslenie nad ekonomickým liberalizmom kdesi v 1997 len náramne prikyvuje.

Sú tu však všetky scény, ktoré by ste od tohto filmu čakali, pretože sú súčasťou legendy menom Václav Havel – Havel je zvolený, Havel hľadá cigarety, Havel medzi ľuďmi, Havel aranžuje, Bill Clinton v jazz clube, Rolling Stones na hrade, Olga umiera, Havel chorý, Havel a Dášenka, Havel znovuzvolený – Dáša píska na Sládkovho republikána, Havel hostí Summit NATO, Havel odchádza. Možno je v tom film predvídateľný, ale neuberá mu to na kvalite. Nikto zrejme nečakal nejaké mýtoborectvo a filmu sa našťastie celkom úspešne darí neskĺznuť k oslavnosti. A aj napriek tomu, že každému kto posledných 15 rokov sledoval správy film nepovie nič zásadne nového, ho možno len odporúčať. Pretože ten pohľad dovnútra, za oponu, je jednoducho uchvacujúci. Dramatik zahral svoju životnú rolu a kamery boli našťastie pri tom.

Václav a Václav telefonujú.

Tipujem Oscarov

Nemám ja veru veľa zvykov či rituálov, teda ak nerátame také zlozvyky ako jesť, spať etc. Jedným z mála je, že sledujem v TV odovzdávanie Oscarov. Naživo. Celé. Pro7. Aj s Werbungom. A tipujem výsledky, len tak, pre seba. A keďže viem, že vás to tu určite všetkých náramne zaujíma, podelím sa s vami tohto roku o moje tipy. No čo, aj inší, onakvejší a inteligentnejší ľudia to robia. Tu sú nominovaní. A tu sú moje kydy:

Naj film
Vyhrá: No Country for Old Men.
Tento film som ospevoval už pred mesiacom, odvtedy som síce videl aj Atonement, Juno aj Michaela Claytona, ale z nominovaných, hoc všetko solídnych filmov, NCFOM stále čnie najvyššie.

Naj herec v hlavnej úlohe
Vyhrá: Daniel-Day Lewis, There Will Be Blood.
Daniel-Day Lewisa, ktorý to má temer isté, som jediného nevidel, ale ani hociktorý zo zvyšných 4 by nikoho nemal uraziť, ak vyhrá. Obzvlášť Tommy Lee Jones, čoby otec vojaka, ktorý bol zavraždený krátko po návrate z Iraku v In the Valley of Elah a George Clooney ako Michael Clayton v eponymnom filme o právnikovi sa mi veľmi páčili.

Naj herečka v hlavnej úlohe
Vyhrá: Julie Christie
Opäť som nevidel. Moja veleobľúbená Cate Blanchett ako Alžbeta bola super, ale zas s takým slabým scenárom toho veľa narobiť nemohla. A Ellen Page mali nominovať už za Hard Candy.
Mala vyhrať (alebo byť aspoň nominovaná): Keira Knightley, Atonement.

Naj herec vo vedľajšej úlohe
Vyhrá: Javier Bardem
Nenie o čom.

Naj herečka vo vedľajšej úlohe
Vyhrá: Cate Blanchett
Hádam najťažší tip. Ale Cate Blanchett stelesnila manierizmy Boba Dylana dokonale. Ale ak nie ona tak potom buď Tilda Swinton (dúfam) alebo Amy Ryan (dúfam, že nie).

Réžia
Vyhrá(jú): Coenovci, NCFOM. Ak nevyhrajú, tož sa hádam aj naseriem.

Pôvodný scenár
Vyhrá: Diablo Cody, Juno
Striptérka, blogerka, scenáristka, si po sošku docupitá v milionových topánkach. Ach. Len keby tie dialógy neboli miestami také, hm, neviem, až príliš ... príliš. "That ain't no Etch-A-Sketch. This is one doodle that can't be un-did, Homeskillet." Ugh. "Silencio, old man!" ...vyčačkané.

Adaptovaný scenár
Vyhrá(jú): Coenovci (Jedine, že by Akadémia chcela za niečo odmeniť aj PT Andersona)
Mali by vyhrať: Coenovci. Duh!

Kamera
Vyhrá: Roger Deakins, len neviem za čo, najskôr za NCFOM.

Strih
Vyhrajú: Coenovci.
Tuším im z toho robím festival, ale aj Bourne Ultimatum by tu mohol byť dobrým kandidátom.

Hudba:
Vyhrá: Dario Marianelli, tie písacie stroje si z Atonement zapamätá každý.
Mal by vyhrať: James Newton Howard za hudbu k filmu Michael Clayton.

Neanglický film: Katyn (Wajda); Malo vyhrať: Tá rumunská depresia o potrate.

Zvyšok v skratke: Animovaný film: Ratatouille; Výprava: Sweeney Todd; Kostýmy: Elizabeth: Golden Age; Make-up: Piráti Karibiku - Blabla po tretí raz; Song: Tá blbosť z Once; Zvuk aj Strih Zvuku: NCFOM (!); Vizuálne efekty: Piráti; Dokument: No End in Sight; Krátky animovaný: I Met the Walrus; Krátky dokument: Sari’s Mother; Krátky hraný: Om natten.

Update (25.2., 6:00 ráno): To je hanba. Trafil som len 11 z 24. Zabudol som, že pokiaľ hráte v biopic filme a máte na sebe veľa zohyzďujúceho makeupu výhra je istá - Marion Cotillard. Ale veď nič proti a Tilde Swinton to tiež rozhodne prajem, je úžasná. V technických kategóriach som nehorázne podcenil Bournovo Ultimátum. Tak mi treba. Nie Katyn, ale Falšovatelia - Holokaust pobil sovietsky masaker. Deakinsove dve nominácie za kameru sa navzájom zrušili. Etc. Idem spať.

Vráťte sa do hrobu

Nesmierne ma pobavilo dnešné (vlastne už včerajšie) vydanie denníka SME, konkrétne mierna morbídnosť prílohy Sme.Dôchodcovia. Nadpisy, podnadpisy, fotky - nádherný súzvuk témy smrti: Aj miesto na hrob musí mať zmluvu – Miesta na odpočinok – Pomníky do dražby - Urna doma predĺži smútok - Obce určujú zásady prevádzky na cintorínoch všeobecne záväzným nariadením - čo článok, to praktická rada a informácia o smrti, cintoríne a urnách. Už som len čakal nejaké eschatologické okienko. Aké praktické, aké milé. Tiež sa už tešíte do dôchodku? Možno tu prílohu mali nazvať Sme.Smrť alebo Sme.Cmiter. Ale na druhú stranu, aspoň nech si mládež a ani starci nerobia ilúzie.

Keď už ej reč o tých úmrtiach, tiež ma zaskočila správa o úmrtí herca Heatha Ledgera, škoda ho - talentovaný bol veru a na Dark Knight som vysoko zvedavý - ale pravdu povediac najviac mi je ľúto Terryho Gilliama. Všade sa prízvukuje, že Dark Knight je Ledgerov posledný film, pričom sa opomína, že ešte pred pár dňami nakrúcal s Gilliamom v Londýne film The Imaginarium of Doctor Parnassus. Nie je jasné, či už natočil všetky svoje scény a či teraz nebude musieť chudák Terry Gilliam film prepisovať alebo dokonca nanovo obsadiť a natočiť zas. Terry Gilliam je geniálny režisér, ktorý má však obrovskú filmársku smolu – od legendárnych problémov s filmom Brazil až po nemenej legendárne stroskotanie výroby filmu Muž, ktorý zabil Dona Quixota snáď nebolo filmu, pri ktorom by nemusel prekonávať prekážky, ktoré by iného človeka už dávno odradili. Nuž a teraz si bude musieť poradiť so smrťou herca v hlavnej úlohe. Ostáva dúfať, že to nezabalí a nepôjde do dôchodku.

Import/Export

Ako som sa včera večer ocitol v kine na rakúskej sociálnej dráme mi stále nie je jasné. Sú veci medzi nebom a zemou atď. Každopádne ma to nenadchlo, tá dráma, hoci jej určite nemožno uprieť aj pár vtipných momentov, ktoré ju pozdvihli nad bežný priemer "sociálnych drám". Aj tak sa však nazdávam, že by možno bola viac zaujímavá pred 10-15 rokmi, teraz to pôsobilo skôr ako rozpohybovanie citátov z prachom zapadnutých správ think-tankov, komentárov a novinových titulkov. Celý film stojí a padá na nos na hlúpom fígli s dvojitým príbehom, príbehom Ukrajinky, zdravotnej sestry, ktorá z Ukrajiny odchádza za lepšou prácou do Rakúska, aby po mnohých poníženiach skončila ako upratovačka v hospici pre umierajúcich rakúskych senilov a príbehom vypatlaného rakúskeho mladíka, ktorého sen o SBS-kárčení sa rozplynie po nezvládnutí stretu s partiou turecky vyzerajúcich mladíkov, ktorí ho ponížia a on príde o prácu pre neschopnosť a dlhujúc kde komu peniaze, vrátane otčima, ide s týmto na cestu na východ – do Košíc a Užhorodu montovať a predať predajné a výherné automaty.

Kým príbeh Ukrajinky je štandardným opisom útrap pracovnej migrantky z východu, síce trpký a pútavý ale vôbec nie objavný, je to v častiach Export s Rakúšanom na východe, kde film vchádza na absurdné polia. Scenáristi sa moc nezaťažovali s vymýšľaním dôvodov, prečo by tí Rakúšania mali ísť na divoký východ, proste mali v hlave svoju sociálno-dramatickú predstavu pekných "sociálne ťaživých scén", na ktoré už milých rakúskych vypatlancov potrebovali len nejako našroubovať. A tak sa vypatlanec so svojím white-trash otčimom vyberú do Košíc, kde na sídlisku montujú automaty na žuvačky (!), zavítajú aj na Luník 9 (och, to sociálno priam z plátna tečie, a keď ich dodávku naháňa dav malých neprispôsobivých spoluobčanov, ktorým hádžu z auta žuvačky, srdce zaplače) a v Užhorode dojde na sexuálne ponižovanie mladých dievčat s "vyťahanými kundami" balených na diskotéke za ťažké eurá, ktoré si milí Rakúski degeši nejakým zázrakom zarobili. Absurdnosť vrcholí, keď sa mladík povadí s otčimom a odíde od neho a začne si na trhu v Užhorode hľadať prácu, gestikulujúc, ukazujúc na svoje paže, že je teda robotný a ochotný. Nakoniec, sklamaný, len kráča popri ceste, snažiac sa neúspešne o autostop.

Krásna je však záverečná scéna, ktorá by si zaslúžila lepší film. Už predtým sme nazreli do izby senilných babičiek na ich lôžkach, jedná sa modlí za smrť ("nech už ju niekto zoberie k mamičke"), ďalšia šarmantná dáma len mľaská bezzubými ústami, púli očami, krúti hlavou a v pravidelných intervaloch poznamenáva "Stinkt!" a mladá smutná Ukrajinka to všetko pozoruje. Záverečná scéna: kamera hľadí v noci do tejto miestnosti a v nej znie len smutná polyfónia, chór zmaru a smrti, keď babky striedavo z postelí vravia do tmy, každá to svoje slovko: Smrdí! Smrdí! Smrdí! Smrť! Ďalší. Smrdí! Ticho! Smrť. Smrdí! Smrť. Smrdí! Smrť. Smrť! Smrť!

(Môj IMDb rating: 6/10)

A true story? I couldn't swear to every detail but it's certainly true that it is a story

Smutné je čítanie o filmoch, kde je zjavné, že autor textu sám film nevidel a musí variť z vody. Film No Country for Old Men som ale práve dopozeral a môžem zodpovedne prehlásiť, že je naozaj taký skvelý, ako sa o ňom hovorí. I keď s pojmom "čierny humor" by som naozaj narábal opatrne.

Ale než sa ma spýtate, Where'd you get the movie? Môžem len odpovedať: At the gettin' place.

Nie toto naozaj nie film v línii Raising Arizona, Big Lebowski a O Brother, Where Art Thou?. Tento film sleduje stopu skôr od prvotiny Coenovcov Blood Simple, cez Miller’s Crossing až k Fargo. To, čo sa tu deje, nie je vtipné, to ale neznamená, že to nie je miestami úsmevné. Čo sa tu deje, nie je nič nové, či neobyčajné, to ale neznamená, že to nie je strašné. Coenovcom sa podarilo, že aj tomuto starému cynikovi šli miestami zimomriavky po chrbte. Toto nie je "čierna komédia", čiernou komédiou je skôr Smrť na pohrebe, Pane, vy jste vdova, či Shaun of the Dead, toto je vyzretý trpký thriller s nádychom úsmevu, úsmevu, lebo, slovami šerifa Bella, čo iné nám aj ostáva.

Skvelé predloha Cormaca McCarthyho je do filmovej podoby prevedená skutočne verne, takmer presne veta po vete, scéna po scéne. McCarthyho strohá próza a kinematografické radenie scén k filmu priam vyzývali a aj dialógy, ktoré sú najčastejším zdrojom úsmevov, sú tiež vernou kópiu predlohy. Čím netvrdím, že to snáď šlo samo, nie, tento film je majstrovskou ukážkou filmárskeho umenia bratov Coenovcov, ani po formálnej stránke niet čo vytknúť. U mňa zatiaľ film roka 2007.

Wendell: It's a mess, ain't it, sheriff?
Ed Tom Bell: If it ain't, it'll do till the mess gets here.

Pre tých, čo také veci snáď zaujímajú, názov knihy si McCarthy požičal z verša tejto Yeatsovej básne.

Au revoir, M. Hulot

V dnešnom SME Zaujímavosti je veľmi pekné pripomenutie francúzskeho filmového génia Jacquesa Tatiho, ktoré presne zhŕňa mnohé momenty, pre ktoré zbožňujem jeho filmy (konkrétne teda Prázdniny pána Hulota – obľúnený to film mojho detstva a PlayTime jeden z naj filmov vôbec):

Všetky Tatiho filmy oplývajú výnimočným zvukovým i vizuálnym dizajnom. Sú plné nielen gagov, ale aj vizuálnych vtipov, ktoré si všimne len pozorný divák. Každý záber filmu je výsledkom dokonalej choreografie pohybov až po tie najmenšie gestá. Na tie však divákov neupozorňujú detailné zábery, sami ich musia zbadať vo „veľkých celkoch“, záberoch snímajúcich čo najväčší výrez z filmového sveta/ filmovej reality, takých typických práve pre štýl tohto francúzskeho filmára.
Prekvapivé je, že aj keď pozeráte Tatiho filmy po druhý či tretíkrát, zakaždým objavíte nový detail, ktorý ste si doteraz vôbec nevšimli.

Tuná mate dve scénky, prvá z Prázdnin, druhá z Playtime:

Stalin žije?

Inu tak tento film chcem vidieť! "Stalin’s weird fetishism revealed!" A hrá tam Lex Baker! Že to nedávali za socíku u nás v tv sa teda divím. Mohli pustiť večer hneď po Divokým Kurdistánem a aby aj zaručili sledovanosť, ozdobiť hviezdičkou. (Viac švihlých posterov, via IMDb.)

F kine

Inu k filmu samotnému som sa už vyjadril tu, a nechce sa mi to už opakovať v reči rodnej. Jednoducho chujovina. Iným momentom, nad ktorým by som sa na moment pozastavil, je smutné uvedomenie si, keď už teda raz za štvrťroka vstúpim do kina, že prečo tam vstupujem len raz za štvrťroka.

Sediac na okraji, lebo som paranoidný a mám rád možnosť rýchleho úniku, človek musí furt uhýbať predierajúcim sa neskoroprišelcom a čumieť im na zadky, čo je zas zjavný dôkaz toho, ako málo ľudí v tejto republike malo vlastnú Kinderstübe. Alebo biele podkolienky, ako by zdôraznila stará Keltošová.

10 minút po začatí filmu sa dovalila skupinka, kde pár jedincov hľadalo v tme sedadlá číslo 23 a 24. Rad mal len 22 sedadiel, takže boli chvíľu zmätení a ja nasraný.

Vedľa mňa zase žiaľ sedela skupinka pre-pubescentných šarvancov, slovo deti ich nevystihuje, to skôr chodiaca antikoncepcia. Furt sa to chechtalo, vrtelo, premiestňovalo, hádalo, odbiehalo na hajzel a podobne. Keby ten ľadový čaj čo som mal pri sebe nebol tak kurevsky drahý, tak ich snáď aj oblejem.

A vzadu zase nejakej mrochte zvonil tri razy mobil, pri treťom zvonení som začul jej povzdych "veď už som ho vypla!".

Boha!