Citát na dnes

'I too was a republican in the frothy pride of my youth,' said Stephen [...] 'And had I been out of coats at the time, I should have joined you at Bunker Hill and Valley Forge and those other interesting spots. As it was, I cheered the taking of the Bastille. But with age, I have come to think that after all a monarchy is best.'
'When you look about the world, and view the monarchs in it - I do not refer to your own, of course - can you really maintain that the hereditary king cuts a very shining figure?'
'I cannot. Nor is that the point: the person, unless he be extraordinarily good or extraordinarily bad, is of no importance. It is the living, moving, procreating, sometimes speaking symbol that counts.'
'But surely mere birth without any necessary merit is illogical?'
'Certainly, and that is its great merit. Man is deeply illogical being, and must be ruled illogically. Whatever that frigid prig Bentham may say, there are innumerable motives that have nothing to do with utility. In good utilitarian logic a man does not sell all his goods to go crusading, nor does he build cathedrals; still less does he write verse. There are countless pieties without a name that find their focus in a crown. It is all well, I grant you, that the family should have worn it beyond the memory of man; for your recent creations do not answer - they are nothing in comparison of your priest-king, whose merit is irrelevant, whose place cannot be disputed, nor made the subject of a recurring vote.'

- Patrick O'Brian, The Fortune of War [London: HarperCollins 2003], 123-124.

Citát ako ilustrácia k téze: I [heart] O'Brian. A vôbec, čo čítate blogy, choďte čitať knihy.

Rýmovačka dňa

Lance do boju, szable w dłoń,
Bolszewika, goń, goń, goń!

- Poľská kavaléria, cca. 1920-21. Zdroj.

The Buzz Aldrin Show

Pred 40 rokmi odštartovalo Apollo 11. Na pripomienku tohto výročia tu je Buzz Aldrin a jeho konfrontácia s konšpiračným pošukom:

One small punch for a man, one giant blow for the sake of sanity.

Hráme k výročiu

Z nejakého dôvodu sa mi toto zdá vhodné:



'Wir Genießen Die Himmlischen Freuden'

Komu sa nechce hádať názov a meno autora, odpoveď nájde tu. Ale nehľadajte v tom hlbšiu symboliku. Alebo vlastne, hľadajte.

Pravda vítězí

(nanajvýš tesne prehrá)



Bonus! Hráme jubilantom. (H/t: GvZ)

V mene republiky

Aj prostá malá reportáž o premenovaní ulice môže divákovi poskytnúť dôkaz dychberúcej stupidity (a bloggerovi malicherný námet).


Reportáž "V Bratislave bolo aj Hitlerovo námestie" z relácie Dnes, 30.07.2008 si môžete pozrieť tu; v jej závere v stand-upe na Hlavnom námestí redaktorka, ktorej meno som ani po opakovanom vypočutí nedokázal rozlúštiť, vysloví nasledovné:

"Toto námestie, ktoré pri prehliadke Bratislavy nevynechá žiadny turista, malo už minimálne sedem pomenovaní. Za prvej republiky sa dokonca volalo Hitlerovo. K svojmu pôvodnému názvu Hlavné sa vrátilo na začiatku 90-tych rokov."

Čoooo? Prečo by sa preboha za Masaryka alebo Beneša námestie v Bratislave volalo po Hitlerovi? A potom to človeku docvakne, zlovestnosť tej stupidity sa prejaví, keď si uvedomíme, že pani redaktorka prvou republikou zrejme myslela Slowakischer Staat. To má tá redaktorka naozaj dojem, že nelegitímny vojnový slovenský štát si zasluhuje byť vnímaný ako "prvá republika", niečo načo dnes naväzujeme? A bola to len jej nevzdelanosť, či prerieknutie, alebo si redakcii čítali Ďuricu? Či čo? Alebo som niečo zmeškal? Odkedy je košér hovoriť o "prvej republike"?

(H/t: Cadio)

Citát na dnes

"Trouble's name was Herophilus. Dubbed the Father of Anatomy, he was the first physician to dissect human bodies. While Herophilus was indeed a dedicated and tireless man of science, he seems to have lost his bearings somewhere along the way. Enthusiasm got the better of compassion and common sense, and the man took to dissecting live criminals. According to one of his accusers, Tertullian, Herophilus vivisected six hundred prisoners. To be fair, no eyewitness account or papyrus diary entries survive, and one wonders whether professional jealousy played a role. After all, no one was calling Tertullian the Father of Anatomy."

- Mary Roach, Stiff: The Curious Lives of Human Cadavers (New York: W.W. Norton & Company, 2003), s.40

YouTubeCast # 36 - Funny & Educational!

Ehm, teda, Monty Python (John Cleese a Eric Idle) v úzkej spolupráci s Fredericom Chopinom zhotovili tento song o Oliverovi Cromwellovi. Že je video kvality nevalnej nech prosím nikoho neodradí, song naozaj stojí za pozornosť (ako keby slova Monty Python, Chopin a Cromwell neboli dostatočnou zárukou, že):

Sýty komunista neverí

Nedá mi sa k tomuto tiež nevyjadriť, stále som nasratý. Takže Holodomor nebol genocída. Kdeže. Zámerný akt masovej vraždy cez vyhladovania ukrajinských roľníkov nemôže byť genocída, lebo na vláde majú asi ešte komunistický slovník cudzích slov. Systematické vyvražďovanie roľníckej triedy odmietajúcej kolektivizáciu, ktorá mala aj tú smolu, že nebola ruskou roľníckou triedou, je pre súdruhov nemysliteľné. A vôbec, dať zločiny komunizmu na roveň zločinov nacizmu? Neexistuje, no fuj. Čo na tom, že civilizovane krajiny to za genocídu považujú, dôležité je predsa nenasrať Rusko, krajinu, ktorá mi čoraz viac pripomína Mordor.

Leniví anorektici sa slnia v uliciach Charkova. (zdroj)

Jedinečný Jeeves

Fascinujúci kúsok literárnej histórie. Áno, áno, Hlava-22 sa takmer volala Hlava-18, zív. Nie to, totok: Postava Jeevesa bola pomenovaná podľa skutočnej osoby, hráča kriketu Percyho Jeevesa za Warwickshire, ktorý urobil na kriketového fanúšika menom PG Wodehouse roku 1913 pri hre v Cheltenhame taký dobrý dojem, že si na neho spomenul aj v roku 1915, keď hľadal meno pre svoju novú postavu osobného sluhu – gentlemanovho osobného gentlemana – Jeevesa. Ten sa zjavil, ešte nie vo svojej plnej cerebrálnej forme, v jednej poviedke v septembri 1915 a mal v nej len dve vety, čo bola krivda, ktorú si Wodehouse veľmi rýchlo uvedomil a od roku 1916 ju viac než hojne naprával. Samotný Percy Jeeves mal potenciál presláviť svoje meno aj sám, po skvelej sezóne roku 1914 mal hrať za Anglicko, ale potom zabili Ferdinanda. Percy Jeeves padol pri dedine Bazentin-le-Petit v départemente Somme dva mesiace pred publikáciou Wodehousovej prvej Jeevesovskej poviedky.

17.11.

Chcel by som tu pri príležitosti dnešného výročia niečo múdre alebo vtipné napísať. Nedá sa mi. Nič nemám, nič mi nenapadá. Zase sa ale vyrojil kopec žvástov v novinách, z niektorých rozhovorov ma ešte bolia oči a do komentárov pod nimi som už naozaj nemal liezť. Pfui, už aby Peter Zajac dopísal tú knihu.

Aj som sa chcel ísť pozrieť na námestie SNP, že koľko nás na našich neobolševikov nasratých vlastne je, ale som v Prahe, a tu sú dnes leda tak zhromaždenia nacistov, antifa a potom tých užitočných idiotov proti radaru. A Paroubek sa ženil (Fico bol svedkom!). Si človek nevyberie a tiež začne mať pocit, že doma asi nie je až tak zle. Tak som radšej celý deň nevyšiel von a pozeral Slavoja Žižeka...

Inde, dušk.o. má pravdu, totok sa Lafcadiovi mimoriadne vydarilo.

Ako komunisti 'cez imunitu' dostali

Pred 80 rokmi, zdá sa, v Čechách ešte vedeli ako zachádzať s komunistami. Dokladá to zábavný článoček v Reflexe, kde sú citované Národní listy z 29.10.1928 referujúce o udalostiach z osláv 10. výročia ČSR:

Hloučky zjednaných a svedených výtržníků v rukou Moskvy a pod dozorem komunistických poslanců pokusily se porušiti krásný a hluboký dojem jubilejních oslav, radostnou náladu jubilejního dne. A dopadly, jak jsme předvídali: ani poslanecká legitimace nestačila na spravedlivé rozhořčení lidu, jak zajisté potvrdí dnes například poslanec-tovaryš Mikulíček,
(...)
Poslanci dali se první na útěk. Jen poslanci Mikulíčkovi se jaksi nepodařilo zmizeti včas a dostal - jak dí lidové rčení - přes imunitu.

A takéto vety žiaľ dnes v tlači nevídame často:

Komunističtí poslanci byli biti i v Plzni a Ostravě.

Mmmm, al dente. Myslím, že dnešný úpadok demokracie, ak teda smieme také čosi spomenúť, spočíva tak trochu aj v tom, že niektorí poslanci dostávajú málo cez imunitu. Kde sú tie zlaté časy volebných kortešačiek, keď mítingy a prejavy politikov boli aj pre nich adrenalínové športy.

Ale smutno-veselá je aj záverečná výzva v mene pobúrenej verejnosti, ktorá "čaká" čo s Komunistickou stranou hodlá urobiť štátna správa. Sa veru ešte načaká.

Čo som sa dnes dozvedel

Albánsky kráľ Zog je jediná hlava štátu v moderných dejinách, ktorá opätovala paľbu na svojho atentátnika.

Yo, Zog's keepin' it real at the opera house!

Do Práglu pojedu

Všimol som si trend farbisto opisovať miesta akademického pôsobenia. Rád by som sa pridal, ako som už bol neraz spomínal, chystám sa do Prahy, ale hoci som už v Prahe bol, netrúfal by som si ešte vyrieknuť nejaké súdy. Rozhodol som sa tak obrátiť na autoritu, ktorá už v Prahe v minulosti bola a prebývala a zanechala svoje dojmy v písomnej podobe.

A snáď nie je osoby povolanejšej než Ibrahim ibn Ya'qub al-Isra'ili al-Turtushi, človek, ktorého snáď ani nie je nutné predstavovať a preto si ho v krátkosti predstavíme.

V druhej polke 10. storočia vyslal kalif z Córdoby diplomatickú misiu do Nemecka k cisárovi Ottovi I. (bolo to revanš za podobný exkurz zo strany Franských psov), ktorá prešla aj územím Čiech a Poľska. Jej členom bola aj náš kamarát a vzdelanec Ibrahim ibn Ya'qub al-Isra'ili al-Turtushi, ktorého záznam z ciest sa zachoval len v útržkoch a o cieli mojej cesty napísal totok:

"Bohemia: This is the land of King Boyslav. Its length from the city of Prague to the city of Cracow is a three-week journey, and its march is lengthwise with the lands of the Turks. The city of Prague is built of stone and chalk and is the richest in trade of all these lands. The Russians and the Slavs bring goods there from Cracow; Muslims, Jews, and Turks from the land of the Turks also bring goods and market weights; and they carry away slaves, tin, and various kinds of fur. Their country is the best of all those of the Northern peoples, and richest in provender. For one penny, enough flour is sold there to suffice a man for a month, and for the same sum enough barley to fodder a ridding animal for forty nights; ten hens are sold there for a penny.
In the city of Prague they make saddles, bridles, and flimsy leather bucklers that are used in those parts. And in the land of Bohemia they make light, fine kerchiefs like nets, embroidered with crescents which are of no use for anything. Their price there at all times is ten kerchiefs for a penny. With these they trade and deal with one another and they possess vases of them. They regard them as money, and the most costly things are bought with them, wheat, slaves, horses, gold, silver, and all things. It is remarkable that the people of Bohemia are dark and black-haired; blonds are rare among them..." [1]

Nuž do takej krajiny sa ja hotujem.

[1] Bernard Lewis, The Muslim Discovery of Europe (New York: W.W. Norton & Company, 1982), s. 145



Update: Pozerám, že správa Ibráhím ibn Jákúba je dostupná aj po česky. Kiež by som to vedel predtým, než som to začal z knihy prepisovať.

Historická korešpondencia

Liebesbriefy sultána Mehmeta IV. a záporožských kozákov z roku 1676 tu. Nadčasové.

Stereometria Hranola

Hranol, kváder, reliéf. No veru, citujem:

"Odhalenie portrétu Vladimíra Clemetisa na pôde ministerstva zahraničných vecí považujem za kváder do stavby katedrály slovenského sebavedomia a budovania štátnej tradície," uviedol Fico.

Ďakujem pekne za taký kváder, za také sebavedomie, za takú katedrálu. Ale katedrála je asi trefné prirovnanie, ide totiž o budovanie viery, nie historickej skutočnosti. Je to budovanie náboženstva, pre všetkých labilných, nevyrovnaných a krepých, ktorým už koncept "Boha" nestačí.

Ale pozor, milé deti, Clementis bol vraj "intelektuál". Akoby ho to malo zbaviť viny. Tým horšie pre neho! Keď bol tak inteligentný mal oveľa skôr prekuknúť zvrátenosť marxistickej ideológie ako mnoho iných pred ním a po ňom. Že tak neučinil je jasným zlyhaním, ak nie intelektuálnym, o čom pochybujem, tak určite morálnym. A tak ním napokon súdruhovia posypali cesty. Koledoval si.

Premiér počas odhaľovania pamätného reliéfu naznačil, že Clementis zomrel najmä preto, že sa ako Slovák prebojoval do významnej funkcie. "Stal sa ministrom zahraničných vecí Československej republiky, ale za túto slovenskú opovážlivosť zaplatil vlastným životom," vyhlásil Fico.

To je samozrejme tak donebavolajúcachujovina, že nemám síl. Ako aj v komentároch bolo trefne poznamenané, stačí len vymenovať všetkých slávnych slovenských komunistov, ktorí to dopracovali poriadne ďaleko bez ujmy na zdraví a majetku, napr. Lenárt, Biľak, Široký...

Čo takýmito ťahmi a kydami ten Centrálny Kokot Ľudstva sleduje? Samozrejme jeden z dôvodov, prečo to robí, je istotne hlboké presvedčenie a viera, že je to na mieste, že je to nevyhnutné a správne. Akoby už to samo o sebe nebolo nechutné, domnievam sa, že ďalším, akýmsi bonusovým ak nie rovno hlavným dôvodom, prečo nás kokot slovenskej republiky tak často častuje perlami svojho ducha je akási bazálna politická vychcanosť.

Takmer neprejde deň, aby neurobil, nenaznačil, nepovedal niečo, o čom veľmi dobre vie, že to časť ľudí vydráždi. A je to presne tá uvažujúca mienko-tvorná časť, ktorá by ho aj tak nikdy nevolila. Títo ľudia (a obávam sa neskromne, že aj ja som teraz medzi nimi) začnú písať a hlasito nadávať, z čoho sa aspoň akýsi ruch a šum dostane dokonca aj k ušiam jeho voličov, ktorí samozrejme bez chápania súvislostí budú urazení, že "zase nám na Robka útočia".

Až na malú menšinu echt staroboľševikov, Hranolovu krvnú skupinu, pre ktorých sú takéto ťahy ako maznavé pohladenie ega, nie sú Ficovi voliči ľudia, ktorí by sledovali súvislosti alebo im rozumeli, vidia len že premiér niečo robí, tvári sa dôležito – "štátnicky" – ako záprdok na polici, hovorí a robí to emotívne, čiže je to ich človek a potom už len vidia, že mu za jeho činy je brýzgané a nadávané – a fakt, že je kritizovaní sa v ich očiach rovná ubližovaniu a tak sa k nemu ešte viac primknú. A vovovo tom to je.

Hranol a kváder v kocke. Politológia je veda...

"Havel zavrel zbrojovky"

Medzi populárne a úplne od reality odtrhnuté ľudové múdra a povesti, ktoré čakajú na moderného Dobšinského aby ich všetky skatalogizoval, patrí aj "Havel zavrel zbrojovky". Pred rokom 1989 tu boli akési bukolické dni šťastia a radosti, keď strojárenské haly na Považí plné smiechu a radostnej práce chrlili tanky a zbrane plné vôní, farieb dúhy a dobrej vôle, ktoré sa predávali s veľkým úspechom za ťažký peniaz a po celom svete nám ich závideli. Potom však prišiel zlý, zlý bakaný černokňažnícky prezident Havel, krasorečniaci humanista, a všetko to šmahom rachitickej ruky pisálka zrušil. Toľko povesť.

A samozrejme nebol by to náš súdruh premiér, ten vyjebaný skurvený pičus, kokotfiškálsky oportunistický zmrd, väčšia špina než zasraná klučka od záchoda, keby sa na debilite ľudovej pospolitosti nezviezol a nepriživil ju kriesením zombíckych porekadiel:

"Potom však prišli takzvané reformy, z ktorých profitovala úzka skupina ľudí. Drvivá väčšina ľudí sa stala rukojemníkom a objektom rôznych skúšobných opatrení naivných alebo až príliš cieľavedomých experimentátorov. Nastala paralýza slovenského hospodárstva a osobitne jeho pýchy - strojárstva, vrátane dubnického v dôsledku voľno až slobodomyšlienkarskej Havlovskej kvázi humánnej preorientácie slovenskej ekonomiky z prosperujúceho strojárstva na konverzné tápanie. Začalo platiť, že výrobky slovenskej zbrojovky boli antihumánne a vražedné, ale výrobky českých, amerických a iných zbrojoviek slúžili posvätnej ochrane demokracie. Taká bola pravda 90. rokov," povedal Fico v amfiteátri pred divákmi osláv, za čo si vyslúžil búrlivý potlesk.

Tým chujom už teraz nik nevysvetlí, že Havel na to mal asi taký dosah ako Dedo Jozef, a hoci bol mediálne exponovaný a určite si vo svojej politickej neohrabanosti nejaké humanistické perličky neodpustil, nemal kompetencie, nemal výkonnú moc a samotné zatváranie fabrík nijako neovplyvnil. Navyše zbrojovky, okrem zásobovania našej slávnej ľudovo-demokratickej armády, vyvážali najmä do nesolventných spriatelene socialistických krajín tábora Mieru zbraňové systémy založené na pomaly zastarajúcich technikách a boli odsúdené buď na zánik alebo ráznu reštrukturalizáciu. Fico toto buď veľmi dobre vie a jeho slová sú o to zlovoľnejšia demagógia alebo je už úplne vypatlaný dement. Každopádne by si zaslúžil aby ním miesto reťazí nejaká Božena vláčila po poliach v okolí Kábulu.

Čítame Ňjújorker

Že v The New Yorker dobré veci publikujú, nie je asi veľkým objavom. By som tuná teraz dal do pozornosti dve veci, naj-prv fajný článok o mojom obľúbenom Philipovi K. Dickovi (bez googlenia, wikipenia a iného podvádzania, kto mi povie, čo značí to K?) a potom Nialla Fergusona a jeho zamyslenie sa nad užitočnosťou Marshallovho plánu – v skratke: e-e. Ale ak by ste si mali v živote o Marshallovom pláne okrem infantilných školometských poučiek prečítať len jednu vec, nech je to táto stať od Tylera Cowena: The Marshall Plan: Myths and Realities (pdf).