Sententia # 12

Náš vkus je možno viac než tým, čo sme čítali, definovaný tým, čo sme nečítali.

Jarry na dnešný deň

Alfred Jarry odišiel pred 100 rokmi na etherovečnosť, kde úspešne vypočítal povrch Boha (Boh je dotykový bod nuly a nekonečna) a my si toto výročie pripomenieme citátom:

II. O habitusu a zvycích doktora Faustrolla

Doktor Faustroll se narodil v Čerkesku roku 1898 (dvacátému století byly [-2] roky) ve věku třiašedesáti let.
V tomto věku, který si zachoval po celý život, doktor Faustroll byl muž střední postavy, čili, máme-li být přesní, jeho výška obnášela (8x10^10 + 10^9 + 4x10^8 +5x10^6) atomového průměru. Pleť měl zlatožlutou, obličej holý kromě mořsky zelených knírů, jaké nosil král Saleh, vlasy vždy jeden popelavě plavý a druhý úplně černý – obojetnost, kterou si přinesl z americké káznice a která se měnila podle slunce. Jeho oči byly dvě nádobky s obyčejným psacím inkoustem, upraveným jako známá gdaňská kořalka, se zlatými spermatozoidy v suspenzi.
Kromě knírů byl bezvousý, čehož dosáhl zvláštní bakteriotherapií, záležející v tom, že si celou pokožku od tříselní krajiny až po oční víčka napustil depilačními bacily, které ničili všechny chlupové cibulky. Ale nemusel se obávat, že mu vypadají vlasy nebo řasy, protože tyto bacily napadaly jen mladé chlupy. Od tříselní krajiny dolů vězel naproti tomu v satyří černé srsti, neboť byl mužem víc, než je slušno.
Toho rána, jako každý den použil sponge bath z papíru, pomalovaného Mauricem Denisem ve dvou tónech. Malba představovala vlaky plazící se ve spirálách. Už dávno nahradil vodu tapetou, kterou volil podle roční doby, podle módy nebo svého rozmaru.
Aby nezpůsobil pohoršení, oblékl si přes tuto tapetu křemennou košili a široké, u kotníku stažené kalhoty z černého sametu; dále drobounké botky, vždycky šedé, protože na nich s nemalými náklady udržoval celé měsíce stejnoměrnou vrstvu prachu – kromě suchých gejzírů mravkolvů; zažloutlou hedvábnou vestu, přesně téže barvy jako jeho pleť, ne s více knoflíky, než triko a s dvěma velmi vysoko umístěnými kapsičkami, uzavřenými dvěma rubíny; a konečně velký kožich z modrých lišek.
Na pravý ukazováček si navlékl všechny prsteny, smaragdy, a topasy až k nehtu – byl to jediný nehet, který si nekousal. Prsteny zajistil zdokonaleným molybdenovým nýtkem, zašroubovaným skrz nehet do kosti posledního článku prstu.
Místo kravaty si navlékl na krk velkou stuhu Velkého Panděra, řádu, který vymyslel a patentováním pojistil proti zneužití. Za stuhu se pověsil na šibenici, zřízenou pro tento účel, a nějaký čas váhal mezi dvojím dusícím nalíčením, zvaný bílý oběšenec nebo modrý oběšenec.
Pak se odvěsil a nasadil si tropickou přilbu.

- Alfred Jarry, Skutky a názory doktora Faustrolla, patafysika (Praha: Herrmann & synové, 1996) s. 11-12

Katastrofa

Samuel Beckett – 'Catastrophe':

Katastrofa, z roku 1982, je z Beckettových pozdných prác hrou v jeho diele snáď najviac explicitne politickou, nie nadarmo ju aj venoval Václavovi Havlovi (ten mu na oplátku o rok neskôr pripísal Chybu) a patrí aj preto medzi moje obľúbené.

Tejto inak celkom vydarenej verzii režírovanej slávnym scenáristom a dramatikom Davidom Mametom (za účasti nemenej slávneho Harolda Pintera čoby Režiséra a veľkého shakepsearovského herca Johna Gielguda v jeho poslednej roli Protagonistu) možno vytknúť práve fakt, že jej politický osteň je mierne oslabený, že postava Režiséra nepôsobí dostatočne tyransky, ale najmä, že záver, ktorý má predstavovať na Beckettove pomery vysoko optimistický akt tichého odporu a vzoprenia sa Protagonistu, je tu akoby nepochopený. Toľko by aspoň malo byť zrejmé z Beckettových detailných inštrukcií, ktoré tvorili integrálnu súčasť jeho diel, na ktorých dodržiavaní úzkostlivo trval a bez ktorých by sa mohol význam vytratiť v príliš tvorivých 'interpretáciách'. V Beckettových poznámkach na konci hry totiž stojí, že do vzdialeného búrlivého potlesku (ktorý už režisér akoby počuje) Protagonista, dosiaľ tichá obeť Režisérovej zvôle, zdvihne hlavu, a v burácajúcom potlesku sa zahľadí do obecenstva, až ho svojím pohľadom umlčí, potlesk stíchne a zamrie. Tu však servilne súdružský potlesk Asistentky znie až do titulkov s rovnakou intenzitou, zakiaľ čo Protagonistova reakcia je skôr akoby zobudenie z driemot. Na druhú stranu žiadna Beckettova hra nie je nikdy celkom priamočiara a jednoznačne interpretovateľná a aj Katastrofa tak funguje na viacerých úrovniach.

Čo som sa dnes dozvedel

Albánsky kráľ Zog je jediná hlava štátu v moderných dejinách, ktorá opätovala paľbu na svojho atentátnika.

Yo, Zog's keepin' it real at the opera house!

Ste echtovný Slovák ak...

Tu opäť nič, ale aha, čo dobrého kaJA! napísala. Podarilo sa jej identifikovať a vydestilovať kvintesenciu malej upachtenej slovenskosti v podobe jednoduchého kvízu.

YouTubeCast # 24

Goose - 'British Mode' (Bring It On, 2006)

Citát na dnes

'Sunday supper, unless done on a large and informal scale, is probably the most depressing meal in existence. There is a chill discomfort in the round of beef, an icy severity about the open jam tart. The blancmange shivers miserably.'

- P.G. Wodehouse, Psmith in the City (Penguin Books), s. 93

Pár slov úchytkom k Lex Hlinka a SDKÚ

Nech už si o účasti na voľbách myslíte čokoľvek, je smutnou skutočnosťou, že ja som sa na nich minulého roku zúčastnil a len s najväčším možným sebazaprením volil SDKÚ. Býva dobré si niekedy overiť, ako vaša strana zahlasovala v kľúčových otázkach. Legislatívne nanebevzatie Andreja Hlinku je rozhodne "prubířský kámen", ktorý môže ukázať ako sa to láme a kto kde stojí.

Dopadlo to horšie než som si myslel, ukázalo sa krásne kto v SDKÚ je K a kto D. Nebyť žien, bola by to pre túto údajne aj liberálnu stranu úplná katastrofa, proti totiž hlasovalo len 6 poslancov: poslankyne Iveta Radičová, Tatiana Rosová, Magdaléna Vášáryová a Lucia Žitňanská a poslanci Pavol Kubovič a Alexander Slafkovský. Pár poslancov (abecedne) okolo Mikloša sa zdržalo, ale to na pochvalu nestačí. Ostatným podporovateľom nacionálno-socialistického revizionizmu hanba.

Eduard Chmelár, ako to už majú ľavičiari vo zvyku, si tento deň privlastňuje ako čierny pre celú ľavicu. Osobne sa nazdávam, že je to skôr čierny deň pre slušnú politiku na Slovensku. Len už ani nepočítam koľký.

Citát dňa

'I don't know, you're somewhat constrained in writing a novel, I think. Like, I'm not a fan of some of the Latin American writers, magical realism. You know, it's hard enough to get people to believe what you're telling them without making it impossible. It has to be vaguely plausible.' - Cormac McCarthy

La fête du jour

Tohto piatka k večeru sa vyberiem k známym za účelom požitia alkoholu v množstve väčšom než malom čoby sociálneho lubrikantu. Ak sa nemýlim, ide v mojom prípade a takúto udalosť tohto roku už tretí raz sa opakujúcu. Už akoby som počul zvesti a chýry šíriace sa interwebmi, všetci kričia: z Lemuela je kvartálny alkoholik! Čas na intervenciu! Nie tak priatelia, doprajte veď aj introvertnému, moróznemu eremitovi trocha intoxikácie, najmä, keď, ako sa obávam, mnohé z vtipov večera budú na môj účet. Vysvetlím.

Asi pred troma mesiacmi som neuvážene súhlasil pomôcť bývalému spolužiakovi aj s ďalším podobne postihnutým kolegom pri sťahovaní postele. A tak sa jedného horúceho večera obyvateľom Dlhých Dielov mohol naskytnúť úchvatný pohľad na troch trmácajúcich sa magistrov politológie, sťahujúcich posteľ pešo, asi dva kilometre, rýchlosťou kilometer za hodinu. Spomínam to tu preto, lebo spolužiak a majiteľ postele, ktorá sťahovanie napodiv v zdraví prežila, konečne organizuje kolaudáciu onoho novo-obývaného bytu a onen akt sťahovania bude zrejme predmetom alkoholom podfarbeného spomínania a divokého zveličovania. Bola to vraj totiž veľmo zábavná udalosť, o ktorej však nie som povolaný sa vyjadriť, keďže o väčšinu vtipných momentov, ak tomu správne z doterajšieho rozprávania rozumiem, som sa pričinil ja sám, a žiaľ, nadmiera fyzickej aktivity nemajúca v nepohnutých dejinách môjho vetchého organizmu obdoby ma traumatizovala natoľko, že si veľkú časť týchto udalostí nepamätám. Je preto asi večná škoda, že ďalší dvaja sťahujúci intelektuáli, účastní mojich extempore, hoci obdarení umom pútavého ľudového rozprávača, nezvyknú žiaľ pritlačiť pero na papier a nepodelia sa tak v koncíznej forme naratívnej o svoju historku, za ktorú by sa zrejme nehanbil ani Jerome Klapka Jerome. Teda ostanete, drahí čitatelia, ukrátení. Ja len v mene svojho krušno skúšaného sebavedomia dodám, že chvalabohu.

Mojím bojovým plánom na tento večer samozrejme je, pričiniť sa o to, aby alkohol tiekol dostatočne nato, že sa na historku do rána zabudne, alebo prípadne svojím správaním zadať vznik historkám novým.

Takže tak.

Addendum: Inak, veď pri takýchto správach, čo už sa dá iného robiť, než chlastať.

Naživo

Bill Maher čelí vyšinutým členom publika:

Chudák

Tak som sa dnes dozvedel, že som chudák. Na akomsi cboxe ktorási dobrá duša o 14:40 zalinkovala moju vyčerpávajúcu recenziu nového albumu Radiohead a potom odznelo toto, ľaľa:

24 okt 07, 19:27
p@lo: jeho nazor mu samozrejme neberiem ale taktiez to nic nemeni na mojom nazore

24 okt 07, 18:28
edo: chudák to mozno je, ale je to jeho mázor, tak mu ho nechajme, ja som si nový album radiohead vypocul asi 5x a momntálne si ho nemám potrebu pustit, takze ciastocne mal asi ten chudák aj trocha pravdy.

24 okt 07, 17:57
p@lo: obycajny chudak

24 okt 07, 14:45
Up: zaujimavy sposob ako zaujat

24 okt 07, 14:40
Squirrel: [link] :)

Odhliadnuc od tautologického postrehu osoby menom Up (poznáte nezaujímavý spôsob ako zaujať?), našu pozornosť upútala osoba zvaná p@lo, ktorá reagovala trochu prehnane i keď pochopiteľne – nevyvinutých jedincov vždy konsternuje konfrontácia s opačným názorom a reagujú na takú opovážlivosť podráždene. Ale aj tak cítim, že sa musím ohradiť. Rozhodne nie som obyčajný. Ale vo svojej neskonalej veľkorysosti sa mi osoba menom p@lo napokon rozhodla blahosklonne ponechať mi moje názory, za čo má moju nehynúcu vďaku.

Dumky samotárskeho chodca

Nebudem okolo toho dlho chodiť a podídem k tomu priamo, predmetom mojich úvah bude chôdza. Systematický pohyb vpred v vzpriamenej polohe za neustáleho striedavého predkladania pravej a ľavej nohy. Je to jedna z mála fyzických aktivít hodných slušného človeka a slúži na presun z jedného miesta na druhé. Bezcieľne korzovanie je pre malomeštiakov, gentleman vie kam ide a neotáľa aby sa tam dostal. Ba čo viac, zrýchlenie chôdze je prirodzeným vývojom, dôsledkom modernizácie a urbanizácie.

Keď niekam idem, tak tam idem, kráčam rezko. Než tam vyrazím dobre si premyslím, kade a ako pôjdem, nech môžem za pochodu riešiť len drobnosti, ktoré nespomalia moje tempo. Som rýchly chodec. Áno, priznávam otvorene, mám rád červenú na semaforoch, dáva mi priestor, aby som sa vydýchal. Ale ani v pešej zóne nemením tempo, je to nevychované. Som mestský chodec. Iritujú ma vidiečania, ktorí mestom kráčajú rýchlosťou a s výrazom volov tiahnúcich povoz.

Slušný chodec dnes až pričasto naráža na takýchto sviatočných chodcov, ľudí ktorí svojím neuváženým a nepremysleným vykračovaním spomaľujú a blokujú premávku, zastavujú sa, čumia, vrtia sa, blúdia, kľučkujú, menia smer, postávajú, váhajú, spomaľujú, vlečú sa a privádzajú nás do šialenstva. Je to len ďalší prejav ich spoločenskej neokrôchanosti. Som schopný pochopiť dôchodcov, invalidov, deti, a do istej miery tolerujem aj turistov, veď sú v cudzom prostredí. Ale dospelých a zdravých ľudí, čo sa motkajú, to nedokážem a odmietam pochopiť.

Často som sa obával, že priemerná rýchlosť chôdze v Bratislave je prinízka a je hlbším symptómom akejsi inherentnej provinčnosti. Po niekoľkých dňoch strávených v Prahe som však nadobudol dojem, možno mierne prehnaný, že Bratislava je vzorom dynamizmu (možno je to pozitívny vplyv Viedne, ktorá sa v globálnom teste umiestnila na slušnom 10. mieste). Nechcem vyvolať dojem, že snáď pri chôdzi predbehnem Pribilinca, vôbec nie, už sa mi stalo, že ma v Bratislave ľudia predbehli, a to bez šprintu. Ale za všetky dni, ktoré som kráčal Prahou, som narazil len na jedného človeka, ktorý by kráčal rýchlejšie než ja. Bol to černoch v nevkusnom, asi o dve čísla väčšom poľovníckom saku, ktorého hlavný dôvod pre svižnú chôdzu sa javila byť zima, ktorú pociťoval. Inak bola chôdza domorodcov až dych-berúco letargická a konzekventne nesmierne iritujúca.

Nechcem robiť prehnané závery, ale ak má byť rýchlosť chôdze hocako anekdotickým indikátorom niečoho väčšieho, hoci sa mi niekedy Bratislava zdá byť pomalá, jej vývoj sa javí byť zdravším, než je vývoj města pražského.

Addendum: Lafcadio celkom nesúhlasí, téma je ďalej rozvíjaná.

Už len igelitky do rúk

Čo som zmeškal? Znárodnila vláda Tesco? Bola nejaká razia na Miletičke? Nie? Tak prečo sú títo oblečení, akoby sa tak stalo?

(Zdroj)

Stalin žije?

Inu tak tento film chcem vidieť! "Stalin’s weird fetishism revealed!" A hrá tam Lex Baker! Že to nedávali za socíku u nás v tv sa teda divím. Mohli pustiť večer hneď po Divokým Kurdistánem a aby aj zaručili sledovanosť, ozdobiť hviezdičkou. (Viac švihlých posterov, via IMDb.)

Wýborné Wybory

Ako mnoho iných neskonale sa nudiacich ľudí som aj ja včera sedel pred kompom a čakal od ôsmej do jedenástej večer na prvé odhady výsledkov volieb. Čakanie sa oplatilo. Wybory v Poľsku dopadli uspokojivo, nielenže presvedčivo zvíťazila liberálna Občianska Platforma nad Právom a Spravodlivosťou Frères Kačiek, ale nepríčetne populistické strany Samo-útok a Liga poľských fašistov skončili mimo palamentu. Snáď jediným negatívnym dôsledkom je, že momentálne má Slovensko opäť najodpudivejšiu a najbizarnejšiu vládu v regióne. A žiadne vyhliadky na skorú zmenu.

Najzaujímavejšou správou však asi bolo:

Janusz Dzięcioł zwycięzca pierwszej edycji programu "Big Brother" dostał się do Sejmu.

No cześć! To by sa snáď ani u nás nepodarilo. Či?

Citát dňa

'Vzhledu nevěnoval žádnou pozornost. Mohli jste ho potkat čtyřikrát a stejně by vás nepoznal. Právě tomuhle vážnému handicapu se dal na vrub připsat nejistý úsměv, jímž farář obdařoval zcela neznámé lidi. Byl vždy připraven úsměv rozšířit, když mu byl oplacen, a vzít ho zpátky, byl-li ignorován.'
-- Peter Carey, Oskar a Lucinda (Praha: Fraktály, 2003) s. 49

Sobotné monológy

Majúc na pamäti, že účelom blogovania je najmä nie ako by ste sa možno nazdávali pobavenie publika, signalling sociálneho neviemčoho alebo len prosté socializovanie a cibrenie intelektu, ale v prvom rade plýtvanie času, uvažoval som nad novým dielom pražských impresií. Ale než aby som Vás oblažoval nezáživnými historkami ako som ráno vstal, vybral sa do mesta (predstierajúc statočne, že vonku je 14 a nie 4 stupne toho Celzia), kde sa nič zaujímavého neudialo, chodil po kníhkupectvách a slintal nad ponukou a šomral, že mi ešte nenabehlo štipendium a slintanie je tak jediné, čo si môžem dovoliť, nakúpil trochu poživatín, ale len toľko aby mi ostalo peňazí na zaplatenie intráku v pondelok, nadával na davy pomaly sa vlečúcich turistov a navrátil sa na internát, to radšej tuná čosi zalinkujem. Určite to bude lepšie strávený čas pre obe strany.

Gustav Mahler žije! A tagguje.

The Onion sú naj noviny. Inu, súhlasím, veď aha.

Niečo pre fanúšikov Harry Pottera, stručná synopsia prvého dielu.

Taktiež ma pobavilo, že Pyco si myslí, že rozpráva prirýchlo. No na Stephena Frya sa nechytá:

Čo by som ešte, áno, taktiež som sa rozhodol pridať vpravo nové okienko, "(Možno aj práve v tomto momente) Čítam:", kde budem machrovať ...ehm, totiž zverejňovať práve čítané knižné diela a všetci môžete čumieť v nemom úžase nad mojím vyberaným vkusom. Ale taktiež je to bič, ktorý na seba vedome pletiem, lebo sa obávam, že už nič iné okrem verejnej hanby, že nejaká publikácia tam visí viac než dva mesiac ma nedonúti viacej čítať.

YouTubeCast # 23

Black Lips - 'Katrina' (Good Bad Not Evil, 2007)

Fejsbúk

Je Facebook nový Google hodný mnoho miliárd dolárov? Economist si to nemyslí. Tasty bits:

This analogy to address books points to an important limitation for social networks, such as Facebook, compared with older sorts of network, such as the postal or telephone systems. These benefit from Metcalfe's Law, which says that the value of a network is proportional to the square of the number of its users. In other words, the more people have phones, the more useful they become. This “network effect” leads to rapid adoption and puts up barriers for new entrants.
But unlike other networks, social networks lose value once they go beyond a certain size. “The value of a social network is defined not only by who's on it, but by who's excluded,” says Paul Saffo, a Silicon Valley forecaster. Despite their name, therefore, they do not benefit from the network effect. Already, social networks such as “aSmallWorld”, an exclusive site for the rich and famous, are proliferating. Such networks recognise that people want to hobnob with a chosen few, not to be spammed by random friend-requests.
(...)
From an advertiser's point of view, says Rishad Tobaccowala, the boss of Denuo, the new-media unit of Publicis Groupe, an advertising company, Facebook is so far anything but the new Google. The search giant does have traditional network effects in its advertising system, he says: it aggregates advertisers and sends them to potential customers who have expressed specific intentions by typing search queries. But Facebook has only “large crowds who are communicating without expressing specific interests”, says Mr Tobaccowala. On Google, advertisements are valued; on Facebook they are an annoyance that users ignore.

WTF dňa

Vyšetrovateľ zamietol trestné oznámenie na premiéra Roberta Fica pre šírenie poplašnej správy:

Vyšetrovateľ v odôvodnení tiež napísal, že Fico bol na tlačovej konferencii pod tlakom z dôvodu neustálych útokov na vládu a jej predstaviteľov.

WTF!? To je vyšetrovateľ Ficova stará mama, aby mu vymýšlal výhovorky a ospravedlňoval ho? To ako keď sme pod tlakom, môžeme páchať trestné činy? Alebo máme chorobné predstavy, že po nás niekto ide, nebude to len poľahčujúca okolnosť duševnej nepríčetnosti, ale rovno odpustok a nezáujem vyšetrovateľa? Super, už dlhšie pociťujem také tlaky, viete, finančné, furt po mne neznámi ľudia chcú peniaze, asi si skočím do banky urobiť taký neplánovaný výber. Nemôžem inak.

Vyšetrovateľ tiež povedal, že nebola naplnená objektívna ani subjektívna stránka trestného činu. Objektívna je okrem iného aj to, či je poplašná informácia nepravdivá, a subjektívna vyžaduje úmysel.

Mne sa sníva! Bola nepravdivá? Podľa NBS bola. Bolo úmyslom vyvolať nedôveru v DSS? Čo iné... Tak jaképakcopak.

Addendum: Aby bolo jasné, nečakal som, že by snáď Páchateľa aj odsúdili, taký naivný nie som. Keby sme ale boli aspoň trochu "vyspelou" demokraciou, tak sa toho chytia nejakí ctižiadostiví vyšetrovatelia a prokurátori a postavia si na tom kariéru. Síce by napokon aj tak nikoho neodsúdili, ale aspoň by ho trochu popreháňali a mal by menej času vymýšlať koniny.

Streda je, streda

Stredy som nikdy nemal rád. V stredu som sa narodil a odvtedy veru aj ostatné stredy stáli za hovno. V stredy sa tak nejak všetky moje zlé vlastnosti a neurózy silnejšie prejavujú, úzkosti akcentujú, a apatia, ak je to vôbec možné, stupňuje. V stredu som permanentne unavený a je úplne jedno, že som možno ani nevstal z postele. Ani by to nemalo zmysel, lebo v stredu som sprostejší než funkcionár SNS. Stavím sa, že v nejakú stredu aj umriem. Fuj. Ľudia majú čierne dni, modré pondelky, ale pre moje stredy ani nie je farba v spektre. Seriem to, teraz už ma aj hlava bolí. Tento post nemá žiadnu pointu, je bez zmyslu a účelu. Čo by ste aj odo mňa v stredu čakali.

Zajtra idem do Prahy, som zvedavý ako sa ešte dnes dokopem k zbaleniu.

Toto musela byť očividne tiež streda.

Epitaphios logos

Pristavme sa na chvíľu a uctime si minútou ticha pamiatku blogov na .týždni. Je to už viac než mesiac, čo tam pribudol posledný (alebo ostatný?) článok, čo je pri skupinovom blogu s viac než 10 potenciálnymi prispievateľmi neklamným znamením, že je koniec. Bolo to zrejme mŕtvo narodené dieťa, ktoré pošlo na skutočnosť, že všetky prizvané osobnosti boli, zdá sa, príliš vyčerpané písaním regulárnych článkov, než aby sa obťažovali aj "skazenými prúdmi vedomia". Teda ak o blogoch platí, čo tvrdia ich neprajníci, že sú "mŕtve v momente ich napísania" tak o tomto to platí dvojnásob. Blogovanie je intímna záležitosť, musí vychádzať z nejakého vnútorného popudu, nedá sa redakčne naplánovať a udržiavať. Možno to už pochopili aj v .týždni, ale možno ešte uzrieme nejaké posmrtné šklbnutia. Každopádne to nedopadlo dobre. Takto len potvrdili stereotyp, že novoty sa u konzervatívcov neuchytia.

YouTubeCast # 22

Babyshambles - 'Delivery' (Shotter's Nation, 2007)

Strach a hnus v Novom Slove

Vedeli ste, že na Kube má každý právo vlastniť zbraň? Že obraz Che Guevaru nie je skomercionalizovaný? Že nacionalizmus v jeho ničivej forme sa v krajinách sovietskeho bloku nevyskytoval? Že fašizmus je ukrutnou formou kapitalizmu? Že Václav Havel podporuje imperializmus a Václav Klaus môže za najhoršie železničné stanice v Európe? Toto všetko a množstvo ďalších zábavných skutočností sa dozviete v tomto rozhovore s nejakým profesorom dejín umenia kdesi z nejakej americkej podunk univerzity zaoberajúcim sa vzťahom umenia a politiky – pričom, zdá sa, ani o jednom veľa nevie.

Varovanie! Ak Vám teta Vierka, CKĽ, či naivný marxistický chiliazmus a najmä neobolševizmus všeobecne zvyšujú krvný tlak, odporúčam neklikať! Inak na zasmiatie je to dobré. (H/t: gvz)

Citát dňa

'Al Gore je přesvědčen, že naši planetu svou činností oteplujeme, a pokud s tím něco neprovedeme, bude zle. V tom případě jsme ztraceni: je zjevné, že „lidstvo“ s tím nebude schopné udělat vůbec nic, protože neexistuje. Existují jen znesvářené skupiny lidí s nesourodými a často protichůdnými zájmy, překryté fikcí „celosvětové organizace“ (OSN), jejíž bezmocnost a potěmkinský charakter jsou čím dál tím zjevnější.'
-- Bohumil Doležal, Zápas gigantů

Operetne o operete

Kolega Lafcadio bol na Offenbachovi. Nepovažoval by som Lafcadia za nekultúrne prasa, ako to naznačil, veď človek, ktorý dokáže obhájiť nosenie lososovo-rúžových kravát ovláda minimálne umenie rétoriky, mýli sa však, keď sa nazdáva, že by návšteva operety bola niečo, čo by som schvaľoval.

Počúvanie operety je niečo, čo sa robí v súkromí domovov, za zamknutými dverami pri stlmených svetlách, pre istotu cez slúchadlá. Nie je to niečo, čo by sa malo robiť na verejnosti v spoločnosti stoviek iných ľudí a rozhodne to nie je niečo, o čom sa vystatuje. Opereta sa má k skutočnej opere asi ako Dan Brown k literatúre. Vo väčšine jej manifestácii je skrátka meh.

Isteže, sú výnimky, občas sa zadarí a aj Strauss zloží Netopiera, ktorého časti snáď i stoja za uchovanie. A Offenbachov najväčší prínos ku kultúre zrejme je hudba pre kankán. Ďakujem pekne. Áno, aj ja som kedysi počúval operetu, skúšal som nové veci, bol som mladý a hlúpy, nuž som experimentoval. Priznajme si otvorene, každý sme si tou fázou prešli. Skúšal som počúvať napríklad od dua Gilbert a Sullivan ich slávne dielko Mikado a bola tam 1 (slovom jedna) dobrá vec. Trochu málo.

Opereta je totiž len jeden vývojový stupienok nad Robom Kazíkom, s ktorým má navyše mnoho styčných bodov. Navyše Franz Lehár bol obľúbený skľadatel Hitlerov. Aby som bol naozaj úderný, stručný a presný, opereta je niečo, čo robí Dušan Jarjabek. Nuff said, ako vravia v Amerike.

Jednoslovná recenzia

Nuda, nuda, nuda.

Jedno slovo, ktoré sa tu oplatí opakovať. Nuda. A aj napriek občasným geniálnym piesňam z minulosti (There There) mi tento album len potvrdil, čo som už dlhšie tušil, že Radiohead je Coldplay pre snobov. Spomenul som už, že je to nuda?

Nepríjemná sranda

A teraz trochu nórskeho humoru. Nobelovka za mier pre Ala Gorea (a IPCC) ma neprekvapila - čo som už ostatne tak trochu avizoval (buď on alebo Bono-bo). Ak som sa zdržal vulgarizmov tu, snáď sa ovládnem i tentoraz, ostatne Nobelovka za mier je skutočne nezaujímavá, myslím odkedy ju dostal Teddy Roosevelt - a to už je nejaký piatok. Ale aj keď ju dostal Arafat, čo bol jeden seriózny lapsus zdravého úsudku stále to dávalo väčší zmysel než teraz, kedže ako poznamenal kamarát, pri Arafatovi, hocako chiméricky, aspoň naozaj išlo o mier. Hento je už len čistý enviro-mysticizmus.

Boomshanka!

Trochu britskej komédie

Písanie listu manažérovi banky:

The Young Ones - 'Cash' (Season 2, episode 2)

Citát dňa

'Fanatismus ve výslednici - lyrickou leprou, kterou jsou kontaminovány duše, podrobovány, zkalovány nebo exaltovány... Vyhnou se tomu jen skeptikové (nebo budižkničemové nebo estéti), neboť ti nic nepředpokládají, protože jako opravdoví mecenáši humanity – rozbíjejí angažovanost a analyzují delírium. Cítím se spíše v bezpečí poblíž Pyrrhona než nějakého svatého Pavla, a to z toho důvodu, že rozmarná moudrost je jemnější než svatost utržená ze řetezu.'

- Emil Cioran, Nástin úpadku (Olomouc: Votobia, 1993) str. 10

Nobelovka za literatúru: zdržím sa vulgarizmov

Nepovažujem sa za úplného ignoranta, preto keď hovorím, že som o Doris Lessingovej v živote nepočul, nemienim tým naznačiť len vlastnú nedostatočnosť. V predchádzajúcom článku som neuvážene vylúčil niekoľkých spisovateľov lebo boli príliš starí alebo príliš britskí. Akadémia sa však rozhodla cenu za literatúru dať starej ľavicovej feministickej vykopávke, britskej spisovateľke, ktorá posledných 20 rokov nenapísala vonkoncom nič pozoruhodné (Harold Bloom hovorí o švrťo-triednej literatúre) a ktorej vplyv na svetovú literatúru je nulový (resp. záporný, ak máme brať vážne prehlásenia o tom, že jej romány odštartovali vlnu feministickej prózy).

Blahoželám Švédskej Akadémii, urobila ďalší významný krok k vlastnej irelevantnosti.

Kde nič?

Tu nič!

Meh na utorok

V rozhovore s Karlom Sudorom nás akýsi Svámi Nenížádnášvanda presviedča, že jóga je najlepšia vec od čias nekvasených posúchov, v sekcii SME Zaujímavosti je nechutný článok o jednom masovom vrahovi a tety z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny plánujú Vianočné príspevky aj tohto roku. Nemal by som toľko to SME čítať, nerobí mi to dobre.

Srať na to, poďme si zaspievať...

(A bit of Fry and Laurie, Season 3, ep. 4)

Citát dňa

"If we can’t arrange our own happiness, it’s a conceit beyond vulgarity to arrange the happiness of those who come after us."

-- Tom Stoppard, The Coast of Utopia, citované v tejto skvelej eseji.

Nobelovky za literatúru

Tak zase začala sezóna nobeloviek, to je dobre, už som sa bál že nebudem mať o čom písať. K vedám sa radšej nebudem vyjadrovať, o nobelovke za mier je škoda reči (Al Gore, Bono alebo iný pičus, nič ma už nemôže prekvapiť) čiže sa pristavíme pri literatúre.

Nechcem sa chvastať, ale minulý rok som vedel, že vyhrá Orhan Pamuk, bolo to vo vzduchu. Predtým som bol zdesený Pinterom a Jellinekovou, ale Pamuk pre mňa nebol prekvapenie ani sklamanie. Tohto roku však nemám poňatia.

Niektoré tipy si môžete prečítať tu, stávkové kurzy nájdete tu.

Také reči kolujú, že keďže už dlho nevyhral básnik, tohto roku to padne práve na nejakého poeta. Medzi favoritov tak patria takí borci ako sýrsky Adonis (si niekto fandí), Kórejčan Ko Un, Austrálčan Les Murray, či Švéd Tomas Tranströmer. Priznám sa bez mučenia, že ani jeden mi dosial nebol známy. Skôr by asi bolo podozrivé, keby som ich poznal.

K ďalším menám: Murakami to podľa mňa dostane, ale ešte nie tohto roku, večný kandidát Philip Roth podobne ako John Updike už naopak zrejme nestihne. Osobne mi napadá ešte Tom Stoppard, ale asi uplynulo trochu málo času od Pintera, aby to dostal ďalší dramatik, navyše tiež britskej proveniencie. Z podobného dôvodu britskosti netreba asi očakávať ani McEwanovo, Banvilleovo čo Barnesovo ocenenie. Pynchon je príliš "postmoderný" a obskúrny, Umberto Eco je zas tiež moc cerebrálny asi aj pre ctených akademikov.

Ale keby vyhral Milan Kundera, Cormac McCarthy, alebo ešte lepšie taký JG Ballard, bol by som len rád. Ale, ako bolo poznamenané tu, Kundera to nevyhrá, lebo už majú všetci dojem, že to vyhral, zatiaľ čo McCarthy, Ballard, alebo trebárs aj netipovaný Houellebecq nemajú šancu z rovnakých dôvodov prečo to nevyhrali Thomas Hardy, Joseph Conrad či Thomas Bernhard – ich tvorba nie je "optimistická a idealistická" tak ako určil Nobel v závete.

No uvidíme. Koho tipujete vy?

No nekúpte Kupku

V Čechách sa predal obraz Františka Kupku Élévation IV (z roku 1938) za rekordných 22,1 miliónov českých korún.



Nemôžem si pomôcť, ale mne sa veru veľmo páči. Názov je trefný, dvíha zrak i náladu.

Tématicky, tu je fajný článok Rogera Scrutona o umení, kráse a estetických súdoch.

Ťažké melodično

The man that hath no music in himself,
Nor is not moved with concord of sweet sounds,
Is fit for treasons, stratagems and spoils;
The motions of his spirit are dull as night
And his affections dark as Erebus:
Let no such man be trusted.
– The Merchant of Venice, Act V, Scene I

Ej veru, ako Vilo vraví. Aj preto pribudla nová kolónka s linkami vpravo. Ak poznáte nejaké ďalšie zaujímavé podcasty a stránky s hudbou, neváhajte odporúčať.

Debaser ~ music blog
der Discographer
hungbunny podcast
Spartacus Roosevelt

A verte mi, semkaj tuto totok track 08.

Citát dňa

"Rational arguments don't usually work on religious people. Otherwise, there would be no religious people." -- House (Season 4, Episode 2, The Right Stuff).

Facebook

Tak som si založil konto na Facebooku, pod vlastným menom - veľa šťastia pri mojom hľadaní. Dvaja ľudia ma na to nezávisle nahovárali, tak reku skúsim, aspoň som už vedel, že tam nebudem úplný sociálny kôl v plote. Teraz mám v kontaktoch už 4 ľudí, ani som netušil že až toľkých poznám. Každopádne je to dobrý vynález a úžasný plýtvač času. Hneď po zaregistrovaní som sa pridal aj do rôznych komunitných skupín, ktorých účel síce okrem dobrého pocitu momentálne nepoznám. Prvou bola samozrejme "Robert Fico Sucks!", ale nepohrdol som ani skupinami ako "I Secretly Want To Punch Slow Walking People In The Back Of The Head" alebo "Church of the Flying Spaghetti Monster". A škoda, že nemôžete vidieť moju fotku v profile, je jedným slovo pretentious, je seba-ironizujúcim komentárom tak jemným, že by to snáď ani nik nepostrehol. Never mind.

Hlavným dôvodom, prečo toto spomínam, je aby som osvetlil prečo tak málo blogovania v posledných pár dňoch, skrátka hluším čas inde.

YouTubeCast # 21

The Ark - 'This Piece Of Poetry Is Meant To Do Harm' (Shortbus OST 2006).

Národnostné trenice

Ani mňa už seriózne nebaví táto debilná hra na Slovákov a Maďarov. Ešte stále mám v živej pamäti skit Nogu a Skrúcaného z relácie Dvaja z jedného cesta z počiatku 90. rokov, kde boli obaja v krojoch, jeden v maďarskom, druhý v slovenskom, opretí o seba navzájom chrbtami striedavo robili podrepy a spievali na preskačku slovenské a maďarské ľudovky. Volalo sa to národnostné trenice a pekne to vystihovalo absurdnosť celého toho cirkusu (zrejme to spískal tento človek, budiž mu chvála na večnosti). 15 rokov neskôr, pokrok nula, je to furt o tom istom. Hľa, bla bla a bla.

Neviem, možno by to chcelo inak prekladať povedané, tak, aby každý počul, čo chce. Alebo najlepšie možno rovno vydať nejaké fungl nové slovníky. Niečo na tento spôsob:



Dokiaľ Slotovi et alia neexplodujú bradavky rozkošou, pokoj nebude.

Citát na dnes

"A thing I never know when telling a story is how much scenery to bung in. I’ve asked one or two scriveners of my acquaintance, and their views differ. A fellow I met at a cocktail party in Bloomsbury said that he was for describing kitchen sinks and frowsty bedrooms and squalor generally, but the beauties of Nature, no. Whereas, Freddie Oaker, of the Drones, who does tales of pure love for the weeklies under the pen-name of Alicia Seymour, once told me that he reckoned that flowery meadows in springtime alone were worth at least a hundred quid a year to him."

-- P.G. Wodehouse, Thank you, Jeeves (Leipzig: Bernhard Tauchnitz, 1934), s.27-28

Neusporiadané odrobinky

Dnešný deň bol až neprekvapujúco udalostiprázdny. Kúpil som si sako. Môžem byť triviálnejší? Môžem. Dávam si povolenie. Zelené. S-ko. Padne mi ako uliate, keby mi padlo ešte trochu viac, už by mi zrejme bolo malé. Našťastie je uliate tak akurát a nie trochu menej. Len nesmiem pribrať. Čo však ani nemám v pláne (môj BMI je 18,7, záviďte!).

V TV dnes dávali prvé vylučovanie (mienené v zmysle vystrnadzovacom, nie exkrementálnom, i keď...) v súťaži Slovensko hľadá KaraokeStar. Ufňukané to bolo na nevydržanie, to majú za to, že tam povyberali samé 16-ročné šťandy a samých emo puberťákov a FPS-károv*.

Putin to zase natrel všetkým kremlinológom, keď ohlásil vlastné budúce premiérstvo (je také slovo?), čím teraz ostala toľko diskutovaná otázka jeho nástupcu na prezidentskom stolci irelevantnou. Nech už tam dajú ktoréhokoľvek panáka, zrejme sa odkýva presun kompetencii na premiéra a môže sa bašovať ďalej.

Aj Sean Hanley si povšimol nedávne insitné snahy HZDS ustajniť si vlastných "akademikov" v novom "Kinder Think-Tanku" (Thx Georg v/Z) Pri takýchto príštipkárskych politrukoch aby sa človek hanbil za svoj vyštudovaný odbor.

Smer teraz ide zase vyzdvihovať Dubčeka, ktorý keď nepostúpil do finále súťaže ponovembrové Československo hľadá SuperPrezidenta, tak sa rozplakal jak tie puberťáčky. To je zrejme esencia toho podivného slovného spojenia "socializmus s ľudskou tvárou". Bleh.

*Fruit-Picking Sodomite - termín, ktorý ma naučil DCI Hunt. Hľa: