Nový rok prajem

"It's no wonder suicide rates skyrocket at this time of year"

šťastné a veselé!

represívny sentiment

Abortion defenders must pretend that it is a “tragic” but necessary evil; a redoubt of “choice,” just like any other choice; a sentimental necessity for the victim of rape or the mother whose life is in danger. In short, safe medical abortion, a fundamental social good in any sexually egalitarian society, an invention to be celebrated like the polio vaccine, must disguise itself as everything but what it is—the freedom from involuntary motherhood, owed to any woman young or old, to let her shape a life equal in freedom to those of men.

Same-sex marriage and the minimalist defense of abortion are both tactically sound for now. But the strain one begins to feel in public discussions is that people of good sense are being compromised by sentimental rhetoric originally adopted to convince bigots. Sentimentalization may be effective in a Hallmark regime, but it’s a bummer at home. Around the kitchen table, we ought to speak plainly. The goal of gay marriage, in the pro-marriage position, has to include indifference to marriage as an institution. Marriage must remain abstract—it hardly matters if anyone does it once the original blush is off and the initial rush abates. But the point of abortion rights, in the “pro-choice” position, should truly be abortions. Abortions need to occur concretely, readily, until the day contraception is magically universal and perfect; the idea that they’re inevitably tragic is just false.

Super. Celý článok tu.

efeméry predvianočné

Fyzika vesmírnych bitiek /// Zmätení Sumeri sa prizerajú Stvoreniu Sveta™ (Onion) /// Osobné inzeráty z London Review of Books /// Rebranding Playboy /// Amanda Palmer spieva o Lady Gaga /// Hoci sa táto dekáda skončí až o rok, best-of listy sa množia /// Terry Gilliam o svojom novom filme /// Is it Christmas? /// Najlepšia 70-minútová recenzia, akú som kedy videl /// On repressive sentimentalism. Citát. /// etc...

Hej, no, rok čítania

Inde ľudia čítajú. Tohto roku som prečítal tak málo kníh, že zostavovať rebríček toho naj je priam smiešne. Netreba vyberať, stačí ich zobrať všetky a zoradiť. Ale no dobre, tak pár ich za zvláštnu zmienku stojí.

J.M. Coetzee - Disgrace. Pocit úpadku, zmaru a nevoľnosti ešte nikdy nebol tak pútavo čítavý. Budete chcieť čítať ďalej a nebude to príjemné.

Thomas Bernhard – Beton. Čo už len môžem viac dodať k Bernhardovi.

Patrick O’Brian – Master and Commander (1970); Post Captain (1972); HMS Surprise (1973); The Mauritius Command (1977); Desolation Island (1978). Áno, táto séria kníh je naozaj tak dobrá. Ďalšie tri diely už mám nachystané. Jane Austen na mori, dobrodrúžstvo (ako toto slovo nemám rád), napätie, humor a filozofické odbočky - kvalita a oddych môžu ísť ruka v ruke. Námorná terminológia nech suchozemcov neodradí, v tom nechápaní, čo sa vlastne deje, a čo znamenajú leeway, hawser, belay, mizzen, topgallant, jib, forecastle, halliards, bosen, bowsprit, je vlastne poézia. Odporúčam jednoznačne v origináli.

Tom Stoppard - Rosencrantz & Guildenstern Are Dead. Stark raving sane.

Blogtargia

Za posledné tri mesiace som tu toho toľko nenapísal, že teraz ani neviem kde by som začal. Tvárme sa teda, že čo sa nestalo, sa nestalo, resp. že som tu celý čas poctivo písal a zaujímavosti hádzal.

Všímam ale zásadný trend v spriaznenom slovenskom blogokruhu (naprdklad hľa tu, tutu, tu alebo tu.), písať na blog sa všeobecne nechce, zato twitter nastupuje. Veď sa to podstatné aj tak zmestí do 140 znakov. A povedzme si úprimne, stačilo by ich aj 20, na tie citoslovcia viac netreba.

Nechce sa mi vyjadrovať k zásadným veciam. Nemám na to nervy. A o škole možno inokedy. Ešte som to zatiaľ nedokurvil, dajme tomu čas.

(Ak si ale myslíte, že ukončím to trápanie, na to zabudnite, blogtanázia nebude.)

Dead pool watch

Ale, že by ma ani úmrtie nevytrhlo z blogtargie? No to by som sa pozrel.

Rok sa chýli ku koncu a ako sa tak pozerám na tohtoročný dead pool zoznam, len druhý, (resp. so Sky Europe tretí) zárez.

Paul Samuelson, vďaka a dobrú noc.

RSK 13 Pretty Songs for Ugly Lovers

Playlist tu.

Znamenie doby

Miror, quod non ridet haruspex, haruspicem qui videt.

Citát dňa

"And I have found I can sustain these two supposedly opposite and mutually exclusive affections without tearing myself in two or exploding in a fireball of self-contradiction. In fact I’ll go further, if there’s one thing that gets my goat, curries it and serves it up on a bed of flaming indignation, it is this habit of dividing the world in two. Which reminds me of an old geek joke. “The world is divided into 10 types of people. Those who understand binary and those who don’t.” Pause to allow you to wipe the tears of helpless laughter from your weeping eyes. But damn it bothers me when the choice of one thing is interpreted as a necessary repudiation of the other. People are always doing it. “You’re either a Beatles person or a Rolling Stones person” I’ve heard them say. Tummyrubbish. Balderpiss. Arsegarbage.

A couple of months ago someone asked me what I was up to and I mentioned I was making a documentary about Richard Wagner. “Oh, I would have thought you liked Beethoven,” they said. I was too polite to pick them up by their scruff of their necks and shake them violently back and forth, but I mean WHAT? “Why’ve you got a Norwich City shield on your Twitter avatar? I thought you liked cricket.” “You just quoted Family Guy” – I thought you liked The Simpsons”, and so on and so on. I mean, really."

- Stephen Fry

Víkendové efeméry

Dutá lebka Dana Browna /// Príklad kvantitatívneho bling-bling /// Eric Cartman odpovedá na Proustov dotazník /// Pasové fotky slávnych umelcov /// Kafka prospieva vašej mysli /// Federer! /// Hunter S. Thompson píše filmovej producentke /// Aj mŕtve lososy vedia analyzovať spoločenské situácie (lepšie ako ja) /// atď.

Dead Pool Watch

Tohto roku sa mi zatial veľmo nedarilo, nestavil som veru na správne kone. Prvé bodíky až teraz: Patrick Swayze.

Rýmovačka dňa

Lance do boju, szable w dłoń,
Bolszewika, goń, goń, goń!

- Poľská kavaléria, cca. 1920-21. Zdroj.

Údajný nominant

Často sa pertraktuje (scuzi, naozaj prvé slovo čo mi napadlo), že Milan Rúfus bol/býval nominovaný na Nobelovku za literatúru, naposledy som to videl tuná a svieti to aj na jeho anglickej wiki ale bez zdroja. Fakt by ma zaujímalo, kde táto informácia vznikla, kto to tvrdí a kto ho mal teda údajne nominovať. Na oficiálnych nobelovských stránkach totiž visí info, že nominácie nie sú verejné. Nevravím, že niekto z tých 700 eligable nominovať sa aj nepochválil, len potom by som rád vedieť kto a kedy. Alebo bude treba čakať tých 50 rokov než sa dozvieme pravdu? Zas si tu bezduchým opakovaním budujeme nejaký mýtus? UTFG mi zatiaľ moc nepomohlo.

Idem do Pešti

"The sun shone, having no alternative, on the nothing new." - S. Beckett, Murphy, prvá veta.

Vraciam sa do Budapešti.

Nuž veru, idem sa zase/aj naďalej vzdelávať ako rozvracať slovenskú svojstojnosť, Soros to stále platí.

Po poriadku.

Ak ste to nebodaj nepostrehli, uplynulý rok som od septembra trávil v Budapešti na Central European University, kde som si bol zadovážiť titul MA. Popri PhD štúdiu v Prahe, ktoré nie celkom spĺňalo moje očakávania.

Niekedy v marci, či apríli som usilovne presviedčal jednu spolužiačku, nech sa neondí a prihlási sa aj na PhD, deadline sa blížil. Nebol som úspešný, presvedčil som len seba, uvedomiac si, že v Pešti chcem zostať. Že tam dobre. Fajn ľudia, super prostredie, intelektuálna bohuotcu výzva! Za víkend som zbúchal prihlášku, projekt nejapný na 500 slov a poručeno bohu a podateľni. Za pokus veď atď.

Na pohovor som si obliekol moje obľúbené tričko s nápisom "I make stuff up" lebo verím na truth in advertising. 20 minút som tuho improvizoval a bolo. Neúspešní kandidáti sa neinformujú, doniesli sa mi len šuškandy, že som prvý pod čiarou (na daný track brali dvoch ľudí) a všeobecné blahopriania, lebo vraj jeden prijatý určite odskočí a som tam. A veru koncom júna som bol tam. A keby ste vedeli s akou chujovinou, moment pohľadám to, názov som zabudol, aha: "Liberalism, egalitarianism and the role of experts in politics".

Na fčul buc múdry. Idem teda späť do Pešti pliesť z intelektuálneho hovna PhD bič. Prahu neprerušujem, len ostáva aj naďalej na vedľajšej koľaji. A ja si môžem spievať:

Ešte stále mi na to neprišli
že predstieram
že hovno viem
že hovno viem
že hovno jéjéjéjéjéjéjéviem.