Tohto piatka k večeru sa vyberiem k známym za účelom požitia alkoholu v množstve väčšom než malom čoby sociálneho lubrikantu. Ak sa nemýlim, ide v mojom prípade a takúto udalosť tohto roku už tretí raz sa opakujúcu. Už akoby som počul zvesti a chýry šíriace sa interwebmi, všetci kričia: z Lemuela je kvartálny alkoholik! Čas na intervenciu! Nie tak priatelia, doprajte veď aj introvertnému, moróznemu eremitovi trocha intoxikácie, najmä, keď, ako sa obávam, mnohé z vtipov večera budú na môj účet. Vysvetlím.
Asi pred troma mesiacmi som neuvážene súhlasil pomôcť bývalému spolužiakovi aj s ďalším podobne postihnutým kolegom pri sťahovaní postele. A tak sa jedného horúceho večera obyvateľom Dlhých Dielov mohol naskytnúť úchvatný pohľad na troch trmácajúcich sa magistrov politológie, sťahujúcich posteľ pešo, asi dva kilometre, rýchlosťou kilometer za hodinu. Spomínam to tu preto, lebo spolužiak a majiteľ postele, ktorá sťahovanie napodiv v zdraví prežila, konečne organizuje kolaudáciu onoho novo-obývaného bytu a onen akt sťahovania bude zrejme predmetom alkoholom podfarbeného spomínania a divokého zveličovania. Bola to vraj totiž veľmo zábavná udalosť, o ktorej však nie som povolaný sa vyjadriť, keďže o väčšinu vtipných momentov, ak tomu správne z doterajšieho rozprávania rozumiem, som sa pričinil ja sám, a žiaľ, nadmiera fyzickej aktivity nemajúca v nepohnutých dejinách môjho vetchého organizmu obdoby ma traumatizovala natoľko, že si veľkú časť týchto udalostí nepamätám. Je preto asi večná škoda, že ďalší dvaja sťahujúci intelektuáli, účastní mojich extempore, hoci obdarení umom pútavého ľudového rozprávača, nezvyknú žiaľ pritlačiť pero na papier a nepodelia sa tak v koncíznej forme naratívnej o svoju historku, za ktorú by sa zrejme nehanbil ani Jerome Klapka Jerome. Teda ostanete, drahí čitatelia, ukrátení. Ja len v mene svojho krušno skúšaného sebavedomia dodám, že chvalabohu.
Mojím bojovým plánom na tento večer samozrejme je, pričiniť sa o to, aby alkohol tiekol dostatočne nato, že sa na historku do rána zabudne, alebo prípadne svojím správaním zadať vznik historkám novým.
Takže tak.
Addendum: Inak, veď pri takýchto správach, čo už sa dá iného robiť, než chlastať.
Asi pred troma mesiacmi som neuvážene súhlasil pomôcť bývalému spolužiakovi aj s ďalším podobne postihnutým kolegom pri sťahovaní postele. A tak sa jedného horúceho večera obyvateľom Dlhých Dielov mohol naskytnúť úchvatný pohľad na troch trmácajúcich sa magistrov politológie, sťahujúcich posteľ pešo, asi dva kilometre, rýchlosťou kilometer za hodinu. Spomínam to tu preto, lebo spolužiak a majiteľ postele, ktorá sťahovanie napodiv v zdraví prežila, konečne organizuje kolaudáciu onoho novo-obývaného bytu a onen akt sťahovania bude zrejme predmetom alkoholom podfarbeného spomínania a divokého zveličovania. Bola to vraj totiž veľmo zábavná udalosť, o ktorej však nie som povolaný sa vyjadriť, keďže o väčšinu vtipných momentov, ak tomu správne z doterajšieho rozprávania rozumiem, som sa pričinil ja sám, a žiaľ, nadmiera fyzickej aktivity nemajúca v nepohnutých dejinách môjho vetchého organizmu obdoby ma traumatizovala natoľko, že si veľkú časť týchto udalostí nepamätám. Je preto asi večná škoda, že ďalší dvaja sťahujúci intelektuáli, účastní mojich extempore, hoci obdarení umom pútavého ľudového rozprávača, nezvyknú žiaľ pritlačiť pero na papier a nepodelia sa tak v koncíznej forme naratívnej o svoju historku, za ktorú by sa zrejme nehanbil ani Jerome Klapka Jerome. Teda ostanete, drahí čitatelia, ukrátení. Ja len v mene svojho krušno skúšaného sebavedomia dodám, že chvalabohu.
Mojím bojovým plánom na tento večer samozrejme je, pričiniť sa o to, aby alkohol tiekol dostatočne nato, že sa na historku do rána zabudne, alebo prípadne svojím správaním zadať vznik historkám novým.
Takže tak.
Addendum: Inak, veď pri takýchto správach, čo už sa dá iného robiť, než chlastať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára