efeméry predvianočné

Fyzika vesmírnych bitiek /// Zmätení Sumeri sa prizerajú Stvoreniu Sveta™ (Onion) /// Osobné inzeráty z London Review of Books /// Rebranding Playboy /// Amanda Palmer spieva o Lady Gaga /// Hoci sa táto dekáda skončí až o rok, best-of listy sa množia /// Terry Gilliam o svojom novom filme /// Is it Christmas? /// Najlepšia 70-minútová recenzia, akú som kedy videl /// On repressive sentimentalism. Citát. /// etc...

Víkendové efeméry

Dutá lebka Dana Browna /// Príklad kvantitatívneho bling-bling /// Eric Cartman odpovedá na Proustov dotazník /// Pasové fotky slávnych umelcov /// Kafka prospieva vašej mysli /// Federer! /// Hunter S. Thompson píše filmovej producentke /// Aj mŕtve lososy vedia analyzovať spoločenské situácie (lepšie ako ja) /// atď.

Efeméry

Ako sa Paul Krugman prerátal (video) /// Coolest little Fonzie (video via) /// Huxley vs. Orwell /// Prečo sa nepíše viac takýchto recenzií? /// Alebo takýchto - kniha zaujímavá, ale pre mňa priveľké hebedo /// 5 interpretácií Bachovej Chaconne /// Eels song - The Mighty Boosh (video) /// Nový film bratov Coenovcov /// Zabudnuté záložky (blog) /// Viera a veda /// Doležal vs. Klaus o páde režimu /// Wal-Mart záchranca (pdf via) /// Sovietska sociológia o alkoholizme /// Prezident Blair? /// etc.

Efeméry

Dišputácia o Rusku. /// Po KGB - rádio program BBC (mp3). /// Francúzske kanalové poklopy. Ešte aj tie im môžeme závidieť. /// Kandidáti podľa Onion, stručne a prehľadne. /// Opäť sme sa neumiestnili. /// Takýto debil sa na motorke nezabije. /// Nechcem sa opakovať, ale Gašparovič je kokot. /// Zábavný opis protestov pred zjazdom Republikánov. /// Starý plukovník Muamar objavuje čaro kapitalizmu. /// Vyše 80-ročný Stravinský diriguje. /// .... aw, fuck it, idem kukať Mad Men.

6 odpovedí hľadá tázateľa

Ach aj so mnou niečo lomcuje, ale v auguste to zima asi nebude. Závisť. Asi. Tuto kolegu sa pýtajú a on aj odpovedá. Ja mám tiež kopec zaujímavých odpovedí, len sa nik nepýta. Ech. Ale však nevadí, ja si poradím, tuná máte námatkovo nejaké odpovede. Aby ste videli. Demoverzia, free of charge.

[1] Áno, jašteričie tvar-meniace dinosaury ovládajú svet.

[2] Paris Hilton.

[3] Lebo nemám čo povedať.

[4] 35. Hanbím sa statočne.

[5] Definitívny koniec studenej vojny.

[6] Áno, nadpis je čosi ako literárna referencia, bodíky za jej odhalenie sa udelia v komentoch.

Víkendové efeméry

Lisované kačice, ooo, áno prosím! (H/t Cadio) /// 10 naj úmrtí filozofov /// Trailer Soderberghovho filmu Che. /// Obama je vraj príliš chudý... prekristoverany! (Via) /// Palahniuk: 'Hilter invented the blow-up sex doll'. A iné veci. /// Slota chce viac peňazí pre Maticu – pripomeňme si teda slová klasika o Matici. /// Zavlažovanie ako umelecký artefakt. /// Dame Helen Mirren (63) v bikinách. Asi dobré gény. /// Kondenzovaná biografia Sira Winstona Spencera Churchilla. /// Choroby a náboženstvá – jestvuje spojitosť? /// Prejav zúfalstva strany Slobodné Fórum. /// Jediná nahrávka hlasu Raymonda Chandlera v rozhovore pre BBC s Ianom Flemingom. /// A dosť.

Kde nič tu nič

Zase len linkfest:

- John McCain u mňa zase o kus klesol:

"I read anything by Hemingway all the time. He’s my favorite author."

Bleh. (Zdroj)

- Obamov brand má tak trochu problém: Ja, wir können!

Každopádne, kult, ľúbostná aféra, nazývajte to ako chcete, ale Obamove zlaté dni sa nekončia, nezmení to ani Irak, ani NRA, a nič na tom nezmení ani tento nie celkom lichotivý portrét v New Yorkeri. Obama je politik ako každý iný!? Si predstavte! Hoci pre mnohých jeho uctievačov to bude šok a sklamanie, ktoré ich ale čaká asi až po novembri 2008

Je sotva veľkým gamblom vysloviť predpoklad, že Obama bude novým prezidentom USA; a ak nie, ako poznamenal Dan Drezner, Demokratická strana to môže rovno zabaliť a rozpustiť sa.

- Kto by mohol byť Batmanom?

- A ktorá aplikácia na Facebooku je najhoršia?

- 10 miest duchov.

- Takto sa majú robiť hudobné recenzie!

- A napokon Silvester Lavrík napísal vydarenú esej hájac Jakubiska. Mal by sa on veru držať tej esejistiky.

Piatkové efeméry

Čo by som tu teraz vypisoval, polka potenciálneho čitateľstva sa určite vybrala na Pohodu a druhá ma zjavne na práci tiež lepšie veci než tu čosi čítať.

Čiže len drobnôstky:

Klasické fotografie v Lego podobe.

Heavy metalový mních.

Upiiirka čaká na knihu obhajujúcu melanchóliu, čakanie jej môže skrátiť aj táto esej.

Dr. Horrible’s Sing-Along Blog, webový sci-fi muzikál: Neil Patrick Harris v hlavnej úlohe eponymného zloducha. Dostupné len do nedele.

BigDog!

NASA chce váš moč. Pity there is no such thing as a urine bank.

Povinné drísty po dlhšom čase

Dlho som nič nenapísal, lebo som nemal náladu, nechcelo sa mi, nebolo čo, melanchólia, šťastie, ambivalencia v krabici, každý deň streda, šetril som slová na písanie eseje, ktorú som stále ani nezačal, blabla. Viem, je vám to srdečne jedno.

Takže dnes len trochu od veci blábolenia. Aby sme z cviku nevyšli.

Najsamprv, ma šoklo, umrel Ján Johanides (a ja som ho netipol, sakra), autor pár kníh v mojej polici. Napríklad dávnejšie pribalili zadarmo k balíku kníh objednaných jeho Podstatu kameňolomu, a neskôr som videl (a žial kúpil) jeho Nepriestrelnú ženu za 20 korún v kníhkupectve. To ma mohlo varovať, ale až po prečítaní Hmly na našej trpezlivosti mi došlo, prečo bývajú jeho knihy zlacnené. Lebo sú to nečitateľné ležiaky. Možno mu krivdím, ale Hmla (ako aj nedočítaná Podstata) ma od Johanidesa nadobro odradili. Škoda. Ah áno, sústrasť, etc.

Keď už je reč o literárnych skvostoch, Golonkovi, ktorého pokračujúci status celebrity je možno chápať len ako perverznú formu božieho trestu za neviem-aký-hriech športových fanúšikov, vyšla ďalšia kniha spomienok. Ach. Dojemné. Aj na STV bol riport, že to bol rebel, údajne. Tak jest, je to aj v názve. Zrejme nie bez príčiny, ale bakané jazyky by povedali bez rozumu. (Elitist Hi5). To mi pripomenulo, že mi kdesi hlboko dávno, na prvom stupni ZŠ bola "za výborný prospech a vzorné správanie" od "Rady rodičov a riaditeľstva školy" daná do daru kniha Volali ma žiletka. Do krvi urazený som bol, nasraný, a dodnes vôbec nedokážem pochopiť, koho geniálny nápad to bol dať malému byflošovi knihu spomienok nejakého troglodyta s hokejkou. Snáď nejaký nejapný pokus o counter-programming, či čo? Knihu som ani neotvoril – na rozdiel od dvoch ďalších prvostupňových prospechových podarúnkov – Zbojnícku mladosť som ešte zvládol prečítať celú ale pri Oliverovi Twistovi som to zabalil už po pár kapitolách. Jergušova sociálna ubiedenosť mi stačila bohate, vďaka, dosť. Vlastne už ilustrácia Vincenta Hložníka na obale Twista bola zlým znamením, od detstva ma jeho kresby silno odpudzovali. Každopádne, Golonkova kniha (resp. jeho ghostwritera) je pre mňa stálym mementom, ako možno knižným darom totálne prestreliť.

A áno, viem, uvedomujem si, že správne sa píše bifľoš, ale aj tak si myslím, že byfloš by bola vhodnejšia forma (áno, aj bez mäkčeňa), nech je byflenie medzi vybranými slovami. Chvíľu som aj uvažoval, či radšej nepoužijem slovo štréber, ale žiaľ nenarodil som sa za cisára pána. A vlastne som sa ani nebiflil, ale vysvetlite sprostejším, že to šlo samo. (Elitist sob)

A teraz už úplné drísty:

CKĽ je zdesený, že deti nevedia po slovensky. Ale k jazykovým nedostatkom koaličného partnera sa nevyjadril. Zing. "Ja neviem, či je ešte nejaká taká krajina na svete, kde vychádzajú deti zo škôl a nevedia štátny jazyk." Všade kde tie deti vychádzajú zo štátnych škôl je to tak.

Súťažná otázka na záver: dopozerám skôr prvú sériu How I Met Your Mother, alebo napíšem 10-stranovú esej z filozofie? Pozrieť mi ostávajú 4 diely a napísať 10 strán. Comment up!

S dobou

Pobadali sme dnes nový trend. All the cool kids do it:

• Odrážky
  
• Inu.
• Uh.
• Ale nemám ja čo do nich veľmo.
  
• Hm...
• Uf!
• No, (refrén) mal by som študovať (/refrén) ale ja si čítam o prokrastinácii.
• Aha, tuná som videl video priam švankmajerovskej geniality a cítim sa po ňom divne.
• Včera sa tuším hranol zastrájal, že pod hrozbou drábov ceny rásť nekalo nebudú, ale že na rast miezd priestoru jesto. Nik mu nehovorte, že mzdy sú vlastne cena za prácu, lebo ho vyskratuje. Škoda reči. Ani link sa mi nechce hľadať, nájdite si, ak ste drbnutí.
• Meh.
• Posledne dva dni som len čumel na statcounter zas. Plán návštevnosti zas na mesiac splnený, nič mi tu netreba viac hádzať.
  
• Veru, vo štvrtok idem na pár dní na výlet do Prahy, to tu nebudú ani len tie odrážky.
• (Miesto rezervované pre prípadné ďalšie postrehy)
• 
  
• 
  
• 
  
• 
  

Nuž tak.

Skutočný vynálezca hip-hopu a iné zásadné odhalenia

Takže, prepíšte dejiny! Hip-hop vynašiel Šostakovič. No fakt:



Keď už sme pri Šosťákovi, Tyler Cowen kedysi odporúčal toto, ja za jeho naj považujem:

1) Symfónie číslo 1, 5, 6, 7, 10, 13. Sedmička bola moja prvá a svojím militaristickým bolerovitým začiatkom patrí aj medzi najznámejšie a najprístupnejšie. 13-ka zas symfonizuje Jevtušenkove veršovanky o holokauste na Ukrajine a je tak úplne super.

2) Všetky koncerty, oba koncerty pre klavír aj oba pre violoncello sú vynikajúce (klavír ale pomenej), ale jeho oba koncerty pre husle sú stelesnená dokonalosť, každý iným spôsobom. Oistrach, Kogan, jedno kto hrá, len nech je to Rus a/alebo Žid.

3) Šostakovič je však predovšetkým majster komornej hudby, zo sláčikových kvartet, ktorých je dokopy 15 (a všetko skvelých), odporúčam najmä čísla 7 a 8 (Op. 108 & 110). Trio No. 2 pre klavír, cello a husle (op. 67) by mal poznať každý civilizovaný človek. Sonaty pre cello a klavír (Op. 19 & 40) sú tiež skvelé, detto klavírny kvintet (op 57), a sonáta pre klavír a violu (op. 147). A vôbec skoro všetko pre 5 inštrumentov a menej.

Inak neviem, jeho klavírne prelúdia ma neoslovili (ale asi to bude len otázka času, kým im prídem na chuť), mám istú nepochopiteľnú slabosť pre Kantátu Smrť Stenka Razina a Jazzovú suitu, ktorú ostatne dobre poznajú všetci, čo videli Kubricka (Eyes Wide Shut).

Mohol by som aj ukážky dať, ale sa mi teraz nechce uploadovať. Nabudúce. Starší článok o Šostakovičovi – rebelovi si môžete prečítať tu.

Ale veď nie toto som chcel. Som sa nechal uniesť.

Chcel som spomenúť najnechcenejšiu, najnepopulárnejšiu pieseň, ktorá bola nadizajnovaná tak, aby sa nepáčila viac než 200 ľuďom na celom svete. Čítať tu a tu. Vypočuť tu.

The most unwanted music is over 25 minutes long, veers wildly between loud and quiet sections, between fast and slow tempos, and features timbres of extremely high and low pitch, with each dichotomy presented in abrupt transition. The most unwanted orchestra was determined to be large, and features the accordion and bagpipe (which tie at 13% as the most unwanted instrument), banjo, flute, tuba, harp, organ, synthesizer (the only instrument that appears in both the most wanted and most unwanted ensembles). An operatic soprano raps and sings atonal music, advertising jingles, political slogans, and "elevator" music, and a children's choir sings jingles and holiday songs. The most unwanted subjects for lyrics are cowboys and holidays, and the most unwanted listening circumstances are involuntary exposure to commercials and elevator music. Therefore, it can be shown that if there is no covariance--someone who dislikes bagpipes is as likely to hate elevator music as someone who despises the organ, for example--fewer than 200 individuals of the world's total population would enjoy this piece.

Za pôvodnou myšlienkou nepopulárneho umenia stoja dvaja ruskí konceptuálni umelci V. Komar a A. Melamid, ktorí sú zodpovední napr. aj za tieto hyper-soc-realistické maľby. Ich pioniersky autoportrét, Stalin s múzami, Čo robiť a Zátišie s guľometom sú naj.



Ale dosť bolo kultúry na dnešok. Čas sa ísť učiť, alebo niečo podobné. Fuj.

(Via)

V skratke

Táto loď sa plaví do neznáma. (Via) Pozri tiež: Lenin inak a mafiánsky post-sovietsky nekro-realizmus.

Plán na budúci týždeň: Navyknúť si na kávu.

Navrhujem prestať hovoriť o klíme a vrátiť sa pekne k počasiu.

Ako zirakizovať Afganistan.

Ján Čarnogurský úspešne dokončil ďalší oblúk na svojej seba-parodizačnej špirále.

Už od čias Marxa sa v Londýne menia spiatočnícki komunisti na progresívcov. Kakoj mirakl.

Na odreagovanie – jedna z najzásadnejších scén novodobej kinematografie.

A na ukľudnenie (či čo):



The Red Krayola with Art & Language (Sighs Trapped by Liars 2007) - Jumping through the mirror.

Čo som dnes zistil

Mám nesmierne citlivú nosnú sliznicu. A aj produktívnu. Ešte pár dní a možno na mapy zaznačiť nový vodný tok. Bohumír Janský už vraj chystá výpravu k prameňu.

Taktiež, viete koľko použitých vreckoviek sa zmestí do prázdnej fľaše od detskej výživy? 2x10! (dva balíčky Tesco-value kapesníkov). Mám aj fotodokumentáciu, ale nakoľko je nevhodná pre útlocitné povahy, rozhodol som sa ju tu radšej nepublikovať.

A keď už je reč o publikovaní, byť uvedený v poďakovaní v publikovanom akademickom článku sa určite nevyrovná pocitu radosti, ktorý má sám publikovaný autor, ale aj tak je to super.

Asi by som aj ja mal začať niečo písať, pre prípad, že by mi to nevyšlo s tým potenciálnym veľtokom. Ale zas aby mi neodplavilo klávesnicu. Dilemy.

Inde:

Potvrdzuje sa, že je naozaj lepšie byť bohatý a zdravý.

Obama je Kwisatz Haderach! (Geek alert! Ak ste nečítali Dunu, ani neklikajte.)

Uribe úspešne pokračuje v likvidovaní FARC a Chávez je kokot. Ale to už ste vedeli.

Kto sa bojí Václava Klausa? I keď mi nie je jasné, či sa mám báť budúcnosti alebo Klausa. Alebo sa mám teda obávať oboch? Ak dovolíte budem sa ja radšej aj naďalej báť len aneuryziem, pádu meteoritu a hrozby návratu módy rokov 80-ych.

"Mám ja divnú chorobu, pôjdem skoro do hrobu, šubidubidúú" *

Je to oficiálne. To, čo som predošlé dni len tušil, ten neistý pocit, čo zažívajú tigre pred zemetrasením a akvarijné rybičky pri pohľade na decko šibrinkujúce s tupým predmetom, ten pocit hrozby a blížiacej sa záhuby sa dnes pri zobudení pretavil na istotu. Hneď teda ako mi z nosa začala tiecť hmota. Áno, Hmota! Tekutá.

Neviem síce, kde sa nabrala, ale hneď ako som sa uistil, že to nie je mozgomiešny mok, som sa mierne upokojil. OK, nádcha. Neumieram. Ešte nie. Ba dokonca svoje šance na prežitie momentálne hodnotím ako vyššie než u Patricka Swayzeho. Predsa len, minimálne 95% ľudí, u ktorých diagnostikujú nádchu (ak diagnóza nie je pri nádche prisilné slovo) žije aj o päť rokov neskôr, kdežto u ľudí s diagnostikovanou rakovinou pankreasu je ten číselný pomer presne opačný. Film Duch 2 už asi uvidíte len s pomocou nejakej tety Teodory ("Poznáte z TV"). A ja teda na rozdiel od toho Patricka zrejme Olympiádu v Londýne v TV uvidím, hoci po tom ani nijak zvlášť netúžim. A také majstrovstvá v ľadovom hokeji najnovšie už vôbec nie.

Ale toto všetko bledne v porovnaní s utrpením talianskych mužov, ktorí už sa nemôžu chytať za prirodzenie na verejnosti (ženy predpokladám tiež nie). Kam ten svet speje!? Chcel by som vidieť tie protesty, keď by si dav chlapov pred budovou súdu ostentatívne masovo naprával trenky. Snáď sa toho chytí nejaký taliansky liberálny think tank. Neviem si predstavit lepšie PR.

* Takto voľajako si pospevoval náš ctený kolega Lafacadio kedysi okolo roku pána 1995 v škole cez veľkú prestávku. Žije dodnes.

Il faut cultiver son blog

Aspoň linkami:

Najsamprv, tu je uchvatný diel komixu Jesus and Mo.

Sochy zo zbraní: toľká škoda!

V New Yorker Adam Gopnik analyzuje Bling-Bling prezidentovanie Nicholasa Sarkozyho zatiaľ čo James Surowiecki si všíma fenomén menom Tata a poznamenáva, že je len ďalším z radu spoločností z tretieho sveta (Mittal, Lenovo) ťažiacich z rozvoja medzinárodného obchodu a vzmáhajúcich sa stredných vrstiev v rozvojových krajinách.

Keď už je reč o indických úspechoch, tu je indický stand-up komik.

A tu je zaujímavý update o republikánskych primárkach, Huckabee a Thompson sú podľa autora mimo, najväčšie súboje sa odohrajú medzi McCainom, Giulianim a Romneym: There will be blood.

A až teda dôjde k tej nevyhnutnej invázii mimozemšťanov, normblog má pripravených pár vysvetlení, prečo to bude naša vina. Môj favorit:

The relentless colonization of the Alien identity through cultural productions such as science fiction literature and film, productions that are notably dominated by men and largely produced within the United States (where, you might observe, neutrally, the film industry is controlled by Jews and financed by banks with heavy Jewish interests, many of whom are likely to be sympathizers with Israel and the neocon project for world political domination) leaves the disempowered Aliens little choice but to make a significant intervention of 'subjective violence', as their only defence against the 'symbolic violence' of the disintegration of their cultural identity.

Na záver, georgiasam má pre vás vtip.

A iné veselosti

Iní inde:

Perohryz upozornil na zábavnú diskusiu, čo sú fakty, čo názory, a čo fakty o názoroch, či čo. A celé sa to nejak týkalo českého radiožurnálu. Boh ich poteš.

Lafcadio dáva do pozornosti články o globalizácii a tiež aj nejaké sople.

Keď už je reč o globalizácii, Tyler Cowen upozorňuje na novú knihu a som zvedavý, čo na ňu Lafcadio povie (okrem toho, že je drahá).

Tiež som s radosťou zistil, že na nejakom Cowenovom kurze by som nebol úplne tupý, ajhľa reading list na jeho kurz Law and Literature. 4 veci som odtiaľ čítal, Coetzeeho a Saramaga odporúčam emfaticky, jednou z tých vecí ale bol žiaľ aj Neuromancer od Gibsona, údajne kultový sci-fi román, pre mňa inkoherentná zlátanina.

Šok nesmierny pre mňa bolo zistenie, že Hitchens už nefajčí:

“I’ll have my usual,” says Hitchens, meaning a Johnnie Walker. On two further occasions during the two-hour meal he holds up his empty tumbler and says: “Xerox”. The staff understand him. Not wanting to appear wimpish I order a Kingfisher beer and nurse it parsimoniously until the end.

After the drinks arrive I offer Hitchens one of my Marlboro Lights. Then something life-changing happens. Cool as a cucumber – and with no hint of remorse – Hitchens announces that he has given up smoking. “I got up yesterday morning in Madison, Wisconsin, and I just threw my pack away,” he says.

That’s wonderful I reply, without betraying a hint of my inner turmoil. But other thoughts race through my mind: “This is the writer who smokes on television,” I tell myself. “Hitchens is the last of the Mohicans.” It doesn’t take long for it to dawn on me that the Mick Jagger of modern letters is now in a healthier category than me.

Som odjakživa nefajčiar, ale úpadok a útlak, ktorému je vystavená kultúra fajčenia ma znepokojuje a zarmucuje. A teraz toto!

Nuž a napokon, snímam povestný klobúk pred Ferim, ktorý sprostredkoval tento Major Zeman Remix.

Blogging inaction

Mám neobvykle, priam podozrivo, a vzhľadom na všakovaké okolnosti, o ktorých mi nie je zahodno sa rozširovať, aj neopodstatnene dobrú náladu a nenechám si ju skaziť. Nie, nedám sa chytiť, nenechám sa vyprovokovať, a just nie, hoci sa celý nový rok snažili, kundy hnedo-červené, ba aj rôzne parochiálne vlezdoprdelky s titulmi pomýlené (musí byť veľmo zle, keď už aj s Draxlerom súhlasím), ale ja sa nedám. Nič nebude. E-e, trt a dva orechy. Tento rok má tento blog zatiaľ to potešenie byť úplne 100% Fico-Free. Snáď to tak ostane čo najdlhšie.

Čiže niečo iné.

(*zvuk cvrlikania umrznutých cvrčkov*)

...

Hm.

Nuž, napríklad, aby sme neboli na toho chudáka Silvestra Lavríka len zlí, táto esej novoročná je veledobrá. Splietaním hlúpych fráz a ošúchaných porekadiel dosiahol priam metafyzické reťazenie prázdnoty a dekonštruoval tak novoročný vinš ako žáner. Alebo čo. Ale rozhodne pobavil.

Čo ešte.

Hm, Stepehen Colbert je zasek v éteri. Fajn. I keď ako to je, kto mu to píše, keď scenáristi stále štrajkujú.

A nič, nemám ja čo povedať, som pretty vacant (cf. Sex Pistols).

Carry on.

17.11.

Chcel by som tu pri príležitosti dnešného výročia niečo múdre alebo vtipné napísať. Nedá sa mi. Nič nemám, nič mi nenapadá. Zase sa ale vyrojil kopec žvástov v novinách, z niektorých rozhovorov ma ešte bolia oči a do komentárov pod nimi som už naozaj nemal liezť. Pfui, už aby Peter Zajac dopísal tú knihu.

Aj som sa chcel ísť pozrieť na námestie SNP, že koľko nás na našich neobolševikov nasratých vlastne je, ale som v Prahe, a tu sú dnes leda tak zhromaždenia nacistov, antifa a potom tých užitočných idiotov proti radaru. A Paroubek sa ženil (Fico bol svedkom!). Si človek nevyberie a tiež začne mať pocit, že doma asi nie je až tak zle. Tak som radšej celý deň nevyšiel von a pozeral Slavoja Žižeka...

Inde, dušk.o. má pravdu, totok sa Lafcadiovi mimoriadne vydarilo.

222. článok

To si žiada niečo extra nemimoriadne.

- Človek môže byť z Ameriky občas znechutený alebo sklamaný, ale potom uvidí veci ako toto:

No nekúpte to! (via)

- A čo tak Dada Bábky?

- Kandidáti na prezidenta USA – koho by ste zvolili vy?

- A teraz, Pojednanie o vajíčkach.

OK, pohov!

Sobotné monológy

Majúc na pamäti, že účelom blogovania je najmä nie ako by ste sa možno nazdávali pobavenie publika, signalling sociálneho neviemčoho alebo len prosté socializovanie a cibrenie intelektu, ale v prvom rade plýtvanie času, uvažoval som nad novým dielom pražských impresií. Ale než aby som Vás oblažoval nezáživnými historkami ako som ráno vstal, vybral sa do mesta (predstierajúc statočne, že vonku je 14 a nie 4 stupne toho Celzia), kde sa nič zaujímavého neudialo, chodil po kníhkupectvách a slintal nad ponukou a šomral, že mi ešte nenabehlo štipendium a slintanie je tak jediné, čo si môžem dovoliť, nakúpil trochu poživatín, ale len toľko aby mi ostalo peňazí na zaplatenie intráku v pondelok, nadával na davy pomaly sa vlečúcich turistov a navrátil sa na internát, to radšej tuná čosi zalinkujem. Určite to bude lepšie strávený čas pre obe strany.

Gustav Mahler žije! A tagguje.

The Onion sú naj noviny. Inu, súhlasím, veď aha.

Niečo pre fanúšikov Harry Pottera, stručná synopsia prvého dielu.

Taktiež ma pobavilo, že Pyco si myslí, že rozpráva prirýchlo. No na Stephena Frya sa nechytá:

Čo by som ešte, áno, taktiež som sa rozhodol pridať vpravo nové okienko, "(Možno aj práve v tomto momente) Čítam:", kde budem machrovať ...ehm, totiž zverejňovať práve čítané knižné diela a všetci môžete čumieť v nemom úžase nad mojím vyberaným vkusom. Ale taktiež je to bič, ktorý na seba vedome pletiem, lebo sa obávam, že už nič iné okrem verejnej hanby, že nejaká publikácia tam visí viac než dva mesiac ma nedonúti viacej čítať.