To nič, to bol len púhy pablesk

Mohlo byt 6 ráno, neľudský čas. V rádiu tvrdili že "dnes je skvelý deň". Skvelý na čo? A ako to môžu tvrdiť teraz, keď ten deň trvá ešte len pár hodín? Ako to že chvália dňa pred večerom? Kde je rada pre vysielanie a retransmisiu keď sa deje takáto krivda? Taktiež by ma zaujímalo, kto že sa to vlastne bojí tej Virginie Woolfovej? A je to vôbec tak? A ináč? A tentononc? A vôbec? A či ešte a či už nie? A čo ešte? A ak je pravda tam vonku, čo robím tu dnu? Tiež máte dnu?

(dávno; nie dosť)

"Poslanci schválili, že ten istý paragraf v zákone je aj nie je"

Najprv som tu aj mienil napísať niečo o kauze Schrődingerovho zákona a o Paškovom princípe legislatívnej neurčitosti. Lenže ja nie som fyzik a toto je už aj na mňa privysoká kvantová mechanika. Napokon som sa teda rozhodol vôbec nič tu nenapísať.

Max Ernst - Klobúk robí človeka (1920)

222. článok

To si žiada niečo extra nemimoriadne.

- Človek môže byť z Ameriky občas znechutený alebo sklamaný, ale potom uvidí veci ako toto:

No nekúpte to! (via)

- A čo tak Dada Bábky?

- Kandidáti na prezidenta USA – koho by ste zvolili vy?

- A teraz, Pojednanie o vajíčkach.

OK, pohov!

1:24

Brutálna úprimnosť cifry digitálnych hodiniek vyráža dych, zanechá púhy vzdych a čkanie. Následný tras a chvenie spôsobí, že vibrujúca vláknina skutočna stáva sa viditeľnou aj pre vulgárneho všetečníka, ktorý ju hneď a zaraz naraz spodobní svojou nenadanou rukou, bez bázne a bez úcty, akoby sloboda napodobňovať a tým aj spotvoriť svet naokolo bola nejakým spôsobom voľne dostupná každému, ako diera v plote ohraničujúcom súdnosť súdneho a bežného dňa. Avšak ani staršie časomerné zariadenia nie sú celkom bez viny. Pravidelný tik sekundovej ručičky ohlušuje ako tokanie tetrova, ruší tak šum veškerenstva, pláštik haliaci neznámo, sprístupňuje hudbu sfér sluchu všeobecnej priemernosti. Úžasné a veľkolepé sa stáva všedným, nadchádza čas úpadku nedefinovateľného. Taký čas nadchádza, veru, to je zrejmé, stačí sa pozrieť na hodiny.

(Pozn.: Spísané dávno, snáď na jar 2003, možno skôr, niečo okolo pol druhej ráno, očividne.)

Ingot we thrust

Kam? Kamkoľvek. Soteriologický eschaton imanencie parakleta. Aké to môže byť bolestivé by vám dosvedčil každý, kto bol krstený systémom svätého Melchiora Abruptusa Picenzského. Podrobnú reportáž s šokujúcimi fotkami krvavých fľakov, detailným popisom tohto systému spolu s životopisom tohto kontroverzného svätca aj s analýzou popredného a ešte stále renomovaného psychológa a mnoho mnoho ďalších zaujímavostí nájdete v novej Katolícko- zen- sunnitsko- brahmánsko- oranžsko- šintoistickej ročenke Pacem in Tetris - Ameň.

Over and out.

Toto by Vás malo na chvíľu zmiasť

Poniklec!
prekliaty,
zaváhal-
-prepiaty;
v zmätku
siahol
po opätku.

Elementál

Snáď boli zviazané snopy do stohov, ale možno to bolo naopak. Ale pravdepodobne však bola pravda niekde absolútne a úplne inde. To sem nepatrí. Myslím, že je potrebné podotknúť, že otvárame sieť moderných mangľovní. Porasty pachuprostých samorastov sa zavlnili vo vetre nových skutočností. Netreba moralizovať. Udalosti dňa sa však nepriamo podpísali pod pamflet vyššie uvedený. Čo to za blábol v plápole ohňa povstal? Pozdvihnite čašu času a na ex. Keď v tom...!

(október 2000)

Katedra aplikovaného fenomenologického feminizmu a slepačej polievky

Ale kdeže.

Z huby im vypadáva slogan o expresivite doby, alebo zloby. Čoby! To by nám ešte chýbalo! Škvrny! Olejové! Jedna druhej riekla, keď po rieke tiekla: "Ja som olejová, nie benzínová, tobôž nie levanduľová!" Avšak takéto ponosy dehonestujú celý inštitút ako aj všetkých jeho pracovníkov, upratovačky nevynímajúc. Pozostalí boli nadšení, takáto derniéra bola skutočne poslednou pomyslenou rakvičkou aj veterníkom za touto bohatou divadelnou sezónou. Avšak bola to práve nadmiera premiér a derniér, čo sa podpísala (anonymne) pod premiérov zlý zdravotný stav. To a kverulantstvo ministra životného prostredia. Atď.

(December 2001)

Fňask

Retardanto. Dementia juvenilis.
Nechty zaryté do kovu – musíte byť trpezliví.
Koniec, už nič nedopisujte, položte perá.
Čujem krv burácať v zápästí. Znamenie!
S vami je kostrč.
Cítim pavučinu. Toť senzualizmus.
Príbeh plný pátosu a šosáctva...
Diskontinuita

(koncom r. 2001)

Automottolica revue (čítaj revue)

Medzi tuberou a rýmom je slogan. A ten Logan bežal až kým ho kopijami nezačali pichať do zadku, aby nespomaľoval. A tak bežal i potom ďalej. Jeho beh sa stal vzorom pre všetkých, ktorým je to jedno a preto i rýchlo upadol do prachu a zabudnutia. Preto a nato sú tu ľudia, čo majú nejaké to kolečko navyše, aby si pripomenuli tento jeho dávny počin, i keď si ho sami nepamätajú. Taký je to krutý údel. Slabé to je ako nórsky čaj. Udeľte mi povolenie to ukončiť. Však skúste v tajge získať vhodné suroviny. Jeho postať mu nedovolí postáť na piedestáli stáli tri holuby a vŕzgali svojimi šamanskými čelenkami. Z dovozu. Tak sa veci majú! A vlastnia.

(začiatkom r. 2002)