Pour Féliciter MMVIII

Osobne mám pocit, že som mohol tohto roku aj dokázať čosi neobvyklé a zaznamenania-hodné, nebyť tých ťažkostí so vstávaním z postele. Nuž áno, že vraj sa blíži zase koniec roka. Nepotrpím si moc na tieto kalendárové formality, trochu však asi chápem ono nutkanie oslavovať istý segment uplynuvšieho času, hocako je arbitrárne určený, spolu s bláhovými želaniami, že ten nasledovný segment bude nejako iný, lepší, šťastnejší alebo už čo. Avšak zvyklosťami naordinované všeobecné veselie sa mi hnusí, ohňostroje sú nudné, hlučné a otravné, šampanské mi nechutí, program v TV v tomto ročnom období porušuje minimálne ženevské konvencie a na hymnu naozaj nie som zvedavý. Nieto počas roku dňa kedy by som šiel spať pred polnocou, ale 31.12. asi urobím výnimku.

Ale aby som nebol za úplného odľuda (veď čoby aj povedal nejaký Ľudo keby toto videl), želám Vám všetkým, čo o toto zavadíte pohľadom, aby teda tých nasledujúcich 366 dní bolo čo možno najznesiteľnejších. A veď aj tie zvyšné, ak dožijeme.

Čo sa novoročných predsavzatí týka, plánujem: 1) byť spontánny 2) nerobiť novoročné predsavzatia.

PF 2008!

YouTubeCast # 35

The Pigeon Detectives - 'I Found Out' (Wait for Me, 2007)

Čitateľský nočníček

Ku koncu roka občas čitateľsky doháňam za celý rok zameškané, ale tohto roku som tomu zatiaľ veľa nedal. Každopádne. Bol som si ja onehdy tiež objednal pár publikácii z L.C.A., keď už teda mali ten predvianočný výpredaj (samostatná story by tu teraz mohla pojednávať o tom, ako sa im zjebal server práve v ten deň, keď som sa uvolil si láskavo cez net čosik objednať a moju objednávku nezaznamenali, a ja som sa tak musel srať k nim a knihy si kúpiť osobne u nich v "medzisklade") a zatiaľ z dvoch kníh (z 10 kúpených) čo som vzal do rúk a čítal aj začínam veriť rečiam, že slovenská kultúra je v kríze.

O Johanidesovej novele Hmla na našej trpezlivosti by som aj mohol povedať, že je to nečitateľná sračka, nebyť skutočnosti, že som túto 79-stranovú buchľu s najväčším sebazaprením aj dočítal. Síce som ju tu poniže citoval, ale to bol aj, ako som zistil, jediný príjemný moment z celej knihy. Postavy, štylistika, jazyk, zápletka (či čo), všetko nesmierne odpudivé. Malo ma varovať, že už jednu staršiu Johanidesovu knihu, Podstata kameňolomu, som vzdal po 20 stranách. Nuž a k Perokresbe Silvestra Lavríka nemám čo povedať, ničím ma neoslovila, nudí ma a neviem, či ju vôbec dočítam. S takouto produkciu sa zatiaľ nedivím že L.C.A. krachovalo. Ešte dúfam, že to Klimáček, Kapitáňová, Vadas et alia zachránia.

Anyhoo, späť do zákopov.

Citát na dnes

"Země, kterou obývame, je omyl, nepodarená parodie. Zrcadla a paternita jsou ohavné, neboť ji znásobují a upevňují. Základní cností je hnus"

- Jorge Luis Borges, Obecné dějiny hanebnosti (Praha: Práce, 1990) s.64

Novinové citáty

The New Yorker pozbieral niekoľko vtipných momentov objavivších sa porôzne v tlači. Moje obľúbené:

BLOCK THAT METAPHOR!
From the Wall Street Journal.
"And if history is any guide, the claiming of a scalp this large will only add fuel to a pyre that is already licking at the heels of several even better-known CEOs."

NO, THANKS DEPARTMENT
From the Concord (N.H.) Monitor.
"YOU CAN VOLUNTEER TO BE AN ANTHRAX VICTIM"

NEATEST TRICK OF THE WEEK
From the Denver Post.
"A chief lieutenant in a violent drug and prostitution ring run out of an Adams County motel was handed a stiff sentence Monday. Alvin Hutchinson received three life sentences and five 30-year sentences, followed by six years of supervised release, all to run concurrently."

Vtipnejší vyhráva

Ale späť do reality. Ak vám vianočný stôl neprivodil žlčníkový záchvat, správy sa už o to postarajú. I keď možno postihnú skôr bránicu. Záleží koľko alkoholu ešte v sebe máte. Ale vaše vnútro rozhodne utrpí.

Srbsko sa vyhráža, že ak EÚ uzná Kosovo, nevstúpia Srbi do EÚ. Win-win? V Bruseli už určite majú hlavy v smútku. Tí malorusi asi v EÚ nikomu chýbať nebudú.

Irán čoskoro vyhlási medzinárodný tender na vybudovanie 19 jadrových elektrární. Nemám slov. Izrael by mal následne vyhlásiť tender na "preventívne bombardovacie akcie".

Nu a napokon, nová ruská učebnica dejepisu hlása, že Stalin bol schopný vodca, Chodorkovskij si svoje uväznenie zaslúžil a text tiež velebí Putina. Chorá krajina pokračuje svoje žitie v sebaklame.

Pravdu povediac, ani neviem, čo je vtipnejšie. Komu by ste dali svoj hlas?

YouTubeCast # 34

The Kills - 'U R A Fever' (Midnight Boom, 2008)

A teraz jeden o dnešnom oslávencovi

Vypočuté minulý týždeň v krčme od kamaráta, ktorý už asi pridlho robí v IBM:

Ježiš zmenil Váš život. Prajete si tieto zmeny uložiť?

Áno __ Nie __ Zrušiť

Bah, Humbug!

Nastáva obdobie obmedzeného blogovania, zajtra sa odoberiem na rodinný výlet do Banskej Bystrice, kde síce bude možno internet, ale sotva vôľa texty splietať. Nuž a dnes sa dožívam životného jubilea. Mám za sebou už celú štvrťstoročnicu, pár šedivých vlasov, jeden titul, a to je tak všetko. Polka života za sebou, najlepšie roky dávno preč. Super. Kde už iní boli v mojom veku, čo všetko dosiahli! Napríklad taký Mollie Steimer bol už v mojom veku prvým človekom, ktorého vyhostili z USA aj Sovietskeho zväzu! To sa mi už asi nepodarí. Mňa ešte nevyhodili ani len z krčmy, ani z práce, či z hocičoho, nieto zo štátu. Ale zo mňa má už aj depresia čierne myšlienky a vyhýba sa mi, chválapánusuperbohu. Pomaly si asi zvykám žiť sám so sebou, alebo čo.

Navyše.

Pozajtra o takomto čase, presne pred dvetisíc a siedmimi rokmi, pribili Santa Clausa na kríž (*). Tento deň si pripomíname dávaním drahých darov blížnym, ktoré oni nechcú a ani nepotrebujú. Nepýtajte sa prečo, žijeme vraj v stochastickom svete, kde nieto kauzalít a otázka prečo tak nemá zmysel. Alebo čo. Každopádne ma zbesilý konzumerizmus, ktorý sviatky sprevádza napĺňa radosťou a vnímam ho ako dôvod na oslavu. Ale zase nezabúdajte, že Vianoce nie sú len o daroch, ale aj o žrádle. Brú chuť. Ale prosím, bez sentimentálnych kydov a pravom zmysle a duchu Vianoc, o požehnaných sviatkoch atď., to by ste ma nasrali.

Všetko dobré prajem. Bla bla.

YouTubeCast # 33

Medeski, Martin & Wood - 'Uninvisible' (Uninvisible, 2002)

Citát na dnes

"Ežovu kričiacu a priznávajúcu, ale výsmešnú zlosť považoval jeden z vyšetrovateľov dokonca za istú poľahčujúcu okolnosť, ale keď nechcel prezradiť adresy ich príbuzenstva a ziapal na vyšetrovateľov „že prevádzal ľudí len preto, lebo nenávidí marx-leninizmus a komunizmus, lebo je presvedčený, že boľševizmus je forma návratu k životu hmyzu“, tak sa naraz zborovo rozosmiali a začali sa ho o prechod spytovať, „koľko to prevádzačstvo sype“, a žartovali, že by sa k nemu i pridali, ak sú to aspoň „slušné litre na drevo“. Krátku chvíľu sa s ním bavili, ako keby sa rozprávali o futbale a on povedal, že „všetko niečo stojí“, že „čosi každého voľačo stojí výstroj“, že „tí všetci boli jeho výborní priatelia“ a že „už čosi aj spolu vypili“. Vtom sa ozval jeden - azda najstarší z nich - a spýtal sa Chodeca, či ich prevádzal „čisto z lásky k blížnemu“? a či sa to „dá aj tak povedať?“ Potom sa ho vypytovali, či nechcel utiecť aj sám a či tých ľudí, čo poprevádzal, neposielal ako predvoj, ktorý mu potom v cudzine môže pomôcť, ak sa on sám - keď je taký fiškus - už ocitne na druhej strane Dunaja. Odvetil im, že samozrejme a že „je to nad slnko jasnejšie“, že chcel opustiť Československú socialistickú republiku hneď, ako dokončí školu, pretože vo Viedni chcel ešte študovať u Kokoschku, pretože sa sám považuje za dobrého maliara a žiadnu protekciu nepotrebuje. Zatým sa ho spýtal najstarší, či sa naozaj považuje až za takého dobrého maliara. A keď súhlasil, tak mu po otázke, ktorou rukou maľuje, zlomili pravú ruku a najstarší poznamenal, že to robia iba z lásky k blížnemu, tak, „ako ste aj vy prevádzali tamtých“.

Napokon sa ho ešte spýtali, kto alebo čo je Kokoschka, ale on stratil vedomie."

- Ján Johanides, Hmla na našej trpezlivosti (Levice: KK Bagala - L.C.A. Publishers group, 2005) s.12

Kaprík predvianočný

Kamarát ma upozornil na podarenú galériu umelca, ktorý si hovorí carp. Čo sa mi na nej hneď zapáčilo a stále ma fascinuje, je autorove "uvedomelé" ľavičiarstvo, morbidita a obrovská dávka nesmierne naivného antikapitalizmu. Predstavte si insitných maliarov kdesi z vidieka, čo maľujú krajinky, polia, luhy, lesy, háje, jazierka, a preneste túto estetiku do urbánneho chic ľavičiarskeho prostredia 21. storočia.
Séria obrazov s názvom "Kapitalista" alebo tiež úplná tour de force prostoduchého aktivizmu "Kapitalizmus požiera sám seba v tmavej miestnosti" s vami ostanú až dokiaľ neumriete. Alebo možno po druhú rannú kávu. Ktovie. Každopádne trhovým silám sa neodolalo ani tu, môžete si kúpiť tričká s vybranými motívmi. Moje srdce pišťí po tričkách "Stink", "Alredy Dead" a "Be Nice". Počuješ Ježišus, ty šosák fašistický!?
Pretože, ak nás nespasí bezbrehý konzum, tak čo potom?

Je to lietadlo? Kométa?

...nie! To je SuperBoh!

Ticho

Dôvody víkendového ticha na tomto blogu sú trojaké. Nie devätoraké, nie šestoraké, lež trojaké. A úzko súvisiace. Ale nie príliš. Ako ostatne všetko.

V piatok večer som bol účastný večierka jedného, a víkend som mal vyhradený na zotavovanie. Toľko dôvod prvý. A hlavný.

Existuje akási bloggerská zásada neblogovať opitý. Problémom je, že neskôr, keď už som aj bol triezvy, sa mi zas písať veľmo nechcelo, z piatku a soboty ráno som si moc veľa tiež nepamätal a iné než moje biologické pochody ma vlastne ani nezaujímalo. Navyše, ožralecká história aj tak zaujíma ešte menej ľudí než repríza tej povstaleckej v STV. Toľko teda k druhému bodu môjho nepísania, komplementárnemu, podružnému, explikačnému... či čo.

Nuž a napokon, bod tretí, meta-intencionálny: treba si zvykať. Idú sviatky (ste asi už počuli, pre mňa to bol šok) a počas nich tu bude písané ešte menej než teraz. Hm, pomyslíte si, menej než teraz, značí menej než nič, a to môže byť len niečo, niečo, čo by bolo lepšie, keby ani nebolo. Nuž, a ani len toľko nemôžem prisľúbiť. Tak.

Holler for Hollar

Dnes som sa síce vrátil z Prahy späť sem do gubernie, ale nedá mi sa ešte nevrátiť k jednému momentu. Nemôže človek len flákaním byť živý, treba mu i trochu kultúry. V stredu som teda zavítal do Paláca Kinských, kde výstava Hollarovým grafikám venovaná jest. Hej, lepty, grafiky, kresby, veduty, pekné bolo, namlsali sme sa. Ak máte cestu, čas, a podivný sklon s radosťou upäto čumieť na detailne vymakané rytiny a perokresby, neváhajte.
Ako sa písalo v knihe návštev, do ktorej som letmo nazrel: Lepší než Codex Grgas! Ej veru.

Pár drobnôstok

Zopár definícií namiesto zvyčajných kecov:

ABSURDITA. Tvrzení, jež očividně odporuje našim vlastním názorům.

DOSAŽENÍ CÍLE. Smrt snahy a zrození nechuti.

GRATULACE. Zdvořilost závisti.

KORZÁR. Politik moří.

ROK. Období tři sta pětašedesáti zklamání.

SKUTEČNĚ. Zřejmě.

ZÁLIBA. Přípravná etapa deziluze.

- Ambrose Bierce, Ďáblův slovník (Praha: Thyrsus, 1996) passim

Citát na dnes

"Oni však poznali jeden druhého asi tak, ako poznali seba samého, a tá dôverná znalosť, trochu podobne ako priveľa batožiny, vyvolávala v nich ustavičné zábrany; spolu sa pohybovali pomaly, ťažkopádne, pristupovali na chmúrne kompromisy, pozorovali jemné odtienky nálad, zahládzali rozpory. Ako jednotlivci vôbec neboli urážliví, ale keď boli spolu, darilo sa im urážať jeden druhého prekvapujúcimi, nečakanými spôsobmi;"

- Ian McEwan, Pohostinnosť cudzincov (Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1989) s. 13

Strasti mimo vlasti

Po väčšinu svojho mladého života študentského som nebol nútený bývať mimo domu a tak je pre mňa momentálne tých pár dní v mesiaci strávených na koleji každodenný kultúrny šok. Mno, trochu preháňam, navyše bývam na bloku vynovenom, pokojnom, kde veľa nevycválaných sedláckych prvákov neexhibuje, ale aj tak, niektoré fíčre tunajšieho žitia ma neskutočne iritujú.

- Vykypené a pripálené mlieko – a pach jedál vôbec, rinúci sa po chodbe. Mňam. Niet nad lepšie privítanie.

- Ľudia, čo smrkajú do umývadiel. Takých len zastreliť, rozštvrtiť, rozdrviť a spláchnuť.

- Rozpačité pohľady a pozdravy s ľuďmi na chodbe, ktorých mená nepoznám a ktorých životné osudy sú mi ukradnuté. Meh.

- Záchod na chodbe je tak ďaleko, že kým tam dôjdem aj zabudnem, čo som chcel. Navyše: opakovanie situácie z predošlého bodu.

- Chlapi tu po chodbách – ergo na verejnosti – chodia v trenkách, o akých som si myslel, že zanikli spolu so spartakiádami. Moje staré, vyťahané, zodraté menčestráky tu zo mňa robia fashionistu par excellance.

- Môj spolubývajúci na izbe je Rus. Síce slušný, čistotnejší než ja, civilizovaný, dlhé roky žil v Londýne, ale aj tak, keď ma niečím ponúkne ("want some borshch?"), uvažujem, ako sa prejavuje otrava polóniom, pri konverzácii svoje názory radšej príliš nenačrtávam a som rád, že som pri jeho otázke, či hovorím po rusky nedal na nápad kamaráta a neodpovedal: Ja neponimáju, ja fašist!

- Akási slečna z izby odvedľa má prenikavý smiech, ktorý sa navyše nebojí použiť. Je to ten druh smiechu, čo vám zabije milióny neurónov, v krku sa vám vystrie dederónsky umelohmotný skladací pohár a ušné boltce sa hrajú na rolety. Jej smiech možno písomne znázorniť takto H-h-h-h-h-h-H! len namiesto pomlčiek medzi písmenami h si musíte doplniť akúsi starogermánsku samohlásku, ktorej grafické označenie našťastie zaniklo spolu s runovým písmom. Neviem, ako sa dotyčná volá, netuším ako vyzerá, ale neváhal by som vraždiť.

- A skoro by som bol zabudol, plagátiky Ne Základnám! už síce pomaly vymizli, ale ich hojné vylepenie po okolí, ktoré mi aj najprv pomohlo pri prvej návšteve internát lokalizovať (stačilo sledovať stopu kokotenkov ako turistickú značku), ma ešte aj dnes máta. Rovnako ako aj markantná prevaha kontajnerov určených na recyklovanie. Šmarja, kde to som?

Cue sgt. Murtaugh: "I'm too old for this shit!"

YouTubeCast # 32

The Horrors - 'She Is the New Thing' (Strange House, 2007)

Citát na dnes

"Věděl rovněž, že veškeré případné podobnosti by vedly pouze k ještě většímu vyniknutí některých nevyhnutelných rozdílů. A proto také na veškerou podobnost rezignoval. Intuitivně vytušil, že naprostá nezpůsobilost k dokonalému napodobení bude přesvědčívím důkazem, že nejde o podvrh, protože nikdo by přece takto okatě nedával v sázku alespoň tu nejelementárnější věrohodnost."

- Jorge Luis Borges, Obecné dějiny hanebnosti (Praha: Práce, 1990) s. 25

en route

Zajtra idem v rámci môjho pokračujúceho predstierania snahy o PhD titul opäť na pár dní do Prahy. Môjbože, keď nad tým tak uvažujem, mal by som asi napísať pozdravný mail môjmu školiteľovi, nech vie, že ešte žijem a tak. Síce mu okrem želania príjemných sviatkov veľmo nemám o čom referovať, ale práve sviatky sú ideálna príležitosť pre flákača pripomenúť sa, bez toho, aby sa musel venovať nepríjemným témam, ako napr. nulové výsledky a pod.

Aj tak do Prahy asi idem najmä kvôli vianočným nákupom. Som predsa hrdým poberateľom doktorandského štipendia, ktoré, ak tomu správne rozumiem, je ešte nižšie než na Slovensku. Tak to roztočím a pekne ho rozfofrujem. Čecháčci, daňovníci, to platia, nech teda aj vidia Slováka v Prahe. Sa zas v Kanzelsbergerovi utrhnem z reťaze alebo čo. Jaj. Možno aj dve knihy si kúpim.

A vôbec.

Stockhausen RIP

Tak nám umrel Karlheinz Stockhausen. Priekopník to elektronickej hudby, odvážne posúvajúci hranice modernej kompozície ... bla bla, kam ich už snáď ani nebolo treba posúvať. Veľa som od neho nepočul, ale to málo vo mne vždy vyvolalo dve nasledovné myšlienky, v rýchlom slede: 1) Aha, to už hrajú? 2) Toto ja veru nejdem počúvať. Nech som za filištínca, je mi to jedno. A aj tak som v dobrej spoločnosti, Sir Thomas Beecham raz na otázku, či dirigoval nejakého Stockhausena odvetil: "Nie, ale už som do nejakého stúpil." Asi tak.

Und jetzt...

Karlheinz Stockhausen - 'Helicopter String Quartet'

Citát na dnes

"Naše neštěstí dosahuje nejvyššího bodu teprve tehdy, když dostatečně zblízka hledíme vstříc praktické možnosti štěstí."

- Michel Houellebecq, Elementární částice (Praha: Garamond, 2007), s. 231

Sýty komunista neverí

Nedá mi sa k tomuto tiež nevyjadriť, stále som nasratý. Takže Holodomor nebol genocída. Kdeže. Zámerný akt masovej vraždy cez vyhladovania ukrajinských roľníkov nemôže byť genocída, lebo na vláde majú asi ešte komunistický slovník cudzích slov. Systematické vyvražďovanie roľníckej triedy odmietajúcej kolektivizáciu, ktorá mala aj tú smolu, že nebola ruskou roľníckou triedou, je pre súdruhov nemysliteľné. A vôbec, dať zločiny komunizmu na roveň zločinov nacizmu? Neexistuje, no fuj. Čo na tom, že civilizovane krajiny to za genocídu považujú, dôležité je predsa nenasrať Rusko, krajinu, ktorá mi čoraz viac pripomína Mordor.

Leniví anorektici sa slnia v uliciach Charkova. (zdroj)

Opäť knihy

Náš dobrý priateľ Lafcadio Wluiki zvestoval svoj skorý návrat na rodnú hrudu, z čoho sa nesmierne tešíme, ale ako to už chodí, najmä zo sebeckých dôvodov, pretože spolu s ním by mala doraziť aj kniha, o ktorej kúpu sme ho boli zhruba pred mesiacom požiadali a na ktorú sa už aspoň 3 mesiace tešíme ako malé decko. Je to táto kniha, podľa New York Times jedna z 10 najlepších kníh tohto roku. Ale ako je už pre mňa typické, okrem tešenia a flákania sa som posledné týždne sotva robil niečo zmysluplné, a tak zhruba v čase, keď už túto knihu budem mať v rukách, bude tým posledným, čím sa budem môcť zaoberať. Povinnosti ma začnú čoskoro kúsať do zadku. Tak to chodí.

Keď už sme opäť pri téme knihy a naj, napadá mi, čo tak sa podeliť, aké sú najlepšie, najsilnejšie, najcerebrálnejšie, najzábavnejšie, najneviemčo knihy, ktoré ste tohto roku čítali? Berte to kľudne ako výzvu, návrh na ďalšiu hlúpu reťazovku, blogmém, čokoľvek, alebo sa len vyspovedajte v komentoch. Ktorú/é najnaj knihu/y (brožúru, pamflet, leták, čokoľvek) ste čítali roku pána 2007?

Hej, už zase otravujem a machrujem. Moje:

Evelyn Waugh – Vile Bodies (Penguin): Sú mladí a nepokojní, sú Briti, sú high society, sú medzivojnoví. Sú super. Ale píšu sa tridsiate roky a Waugh už vo vzduchu cíti novú vojnu. Waugh má wodehousovské ucho pre konverzáciu, briskný humor, a píše v najlepšej tradícií ostrej ostrovnej satiry. Treba čítať v angličtine.

J.M. Coetzee – Život a doba Michaela K. (Odeon, Praha 1988): Idiot so zajačím pyskom a jeho trudný život na pozadí akéhosi bezčasého juhoafrického apartheidného režimu prechádzajúceho chaosom občianskej vojny. Veľmi silné, Coetzee je majster "pustej" štylistiky, ale ani pri tých najbanálnejších scénach vás kniha nepustí. Nobel, Booker, všetko zaslúžené.

Will Self – Great Apes (Penguin, 1998): Londýnsky maliar Simon Dykes sa po preflámovanej noci plnej drog a sexu zobudí a zistí, že sa ocitol v podivnom svete, kde opice sú evolučným vrcholom a "pánom tvorstva"; jeho zdesenie a správanie, spochybňovanie vlastného šimpanstva a nástojenie, že je človekom ho dostane do pozornosti starnúceho psychiatra a alfa samca dr. Busnera, ktorý v tomto podivnom prípade vidí svoju veľkú šancu znovu sa presláviť a s konečnou platnosťou sa tak zaradiť do panteónu Veľkých Opíc. Okrem toho aj veľa škrekov, prejavov dominancie, búchania po čumákoch, ňuchania zadkov a kopulácie v uliciach. Hu-hu-Huuugrááááh! Swiftovská satira v podobe sociologicko-antropologickej štúdie, alebo naopak. Hu-hu.

Milan Kundera – Kastrující stín svatého Garty (Atlantis, Brno 2006): Kunderovo stručné vysporiadanie sa s Maxom Brodom a škodou, ktorú napáchala jeho interpretácia života a diela Franza Kafku na Kafkovom dnešnom vnímaní.

Bernard Lewis – The Muslim Discovery of Europe (WW Norton & Co. 1982): Slávny britský historik sa v tejto štúdii zameral na spôsob a dejiny oboznamovania sa Islamského sveta s Európou. Sleduje islamské pramene, práce moslimských historikov, vedcov a diplomatov cez storočia a pri tom aj načrtáva odpovede na otázku, prečo vlastne moslimský svet začal mocensky, vedecky a ekonomicky zaostávať za kresťanskou Európou. Len jedno z mnohých (pre mňa) prekvapení: moslimskí kronikári si výprask v bitke pri Poitiers ani nevšimli, nevenovali jej vôbec pozornosť, z ich pohľadu bola absolútne nedôležitá. Uf.

Ale aby som toľko nemachroval, to je tuším aj skoro všetko, čo som tohto roku čítal. Ehm.

YouTubeCast # 31

The Wombats - 'Let's Dance to Joy Division' (A Guide to Love, Loss & Desperation, 2007)

Ďalšie definície klišé

KLIŠÉ. Základní prvek a neobyčejná chlouba populární literatury. Myšlenka, jež chrápe ve slovech, z nichž se kouří. Moudrost milionu hlupáků v dikci tupce. Zkamenělý sentiment v umělé skále. Morální poselství bez bajky. Vše smrtelné na pravdě, jež odešla. Šálek mléka s morálkou. Biskup neopeřeného páva. Medúza chřadnoucí na břehu moře myšlenek. Kdákání přežívající vejce. Vyschlý epigram.

- Ambrose Bierce, Ďáblův slovník (Praha: Thyrsus, 1996) s. 69

Správa dňa

Hej, hej, slovenské deti sú tupé, Slováci sú zadubení zápecníci, súťaž Miss World usporiadanú v Číne vyhrala Číňanka, interrupcie sú v súlade s ústavou, Srbsko sa vyhráža, rozpočet prijatý, samé šoky v správach. Zív.

Naša WTF Cena za "Zdvihnuté Obočie pri Čítaní Správ" tak ide bývalému viceguvernérovi Národnej banky Mariánovi Tkáčovi, ktorý má problém s lesbičkami v rozhlase:

Cyklus relácií venovaných homosexuálnej menšine, ktoré odvysielal Slovenský rozhlas, preverí na budúci týždeň Rozhlasová rada. Sťažoval sa na ne bývalý viceguvernér Národnej banky Marián Tkáč.
Tkáč tvrdí, že zaradiť päťminútový príbeh zo života lesbického páru do popoludňajšieho vysielania Rádia Slovensko bolo nevhodné. Nepáčilo sa mu, že ženy hovorili o umelom oplodnení, ani to, že mali zmenené hlasy. Úpravu hlasov si vyžiadali samy, inak by rozhovor neposkytli.

WTF!? Blahoželáme. (Menšia pochvala patrí aj redaktorom SME za "cyklus ... ktoré")

Duh!

Slovenskí žiaci dosiahli v medzinárodnom prieskume znalostí PISA podpriemerné výsledky, informuje SME. Dúfam, že konečne padne na hubu ten mýtus, že slovenský vzdelávací systém je nejako extra kvalitný. Veď slovenské deti nazbierali menej bodov než americké. A všetci predsa vieme, že Američania sú proste úplne že totálne akože sprostí, že.

"Štúdia nemeria, ako dobre učitelia učili a žiaci zvládli učivo vymedzené osnovami jednotlivých predmetov," reagovala dnes hovorkyňa ministerstva Viera Trpišová.

Čiže podľa pani hovorkyne, blbé nie sú deti, blbí nie sú ani učitelia, blbé sú osnovy. Alebo to zle chápem? Predsa len moja čitateľská gramotnosť je výsledkom slovenského školstva.

Žiaci na Slovensku síce dosiahli nižší výkon v prírodovednej gramotnosti, ale ich uvedomovanie si problémov životného prostredia je nadpriemerné (v rámci OECD). Najcitlivejšie vnímajú problematiku znečisteného ovzdušia problém kyslých dažďov a skleníkový efekt v atmosfére.

Zem je zachránená! Alebo žeby medzi nízkou prírodovedeckou gramotnosťou a environmentálnou uvedomelosťou bola nejaká korelácia? Hmm?

Citát na dnes

"Pro současného Západoevropana, a to i když je zdravý, představuje pomyšlení na smrt jakousi zvukovou kulisu, která mu zaplní mozek, jakmile ustoupí plány a touhy. S přibývajícím věkem je přítomnost této kulisy stále zřetelnější; mohli bychom ji přirovnat k tupému hukotu, čas od času doprovázenému zaskřípěním. V jiných dobách tvořilo zvukovou kulisu očekávání Božího království; dnes ji tvoří očekávání smrti. Tak už to je."

- Michel Houellebecq, Elementární částice (Praha: Garamond, 2007), s. 80

Top 5 albumov roku 2007

Opäť je raz to obdobie v roku keď sa články nevalnej kvality začínajú slovami: opäť je raz to obdobie v roku. Taktiež sa roztrhne vrece s článkami, v ktorých sa roztrhne vrece s hlúpymi frázami. Nebudeme výnimkou. Ani tento blog, ako mnoho iných, ktoré zdôraznia, že ani tento blog nechce, nemieni a ani neostane stáť či sedieť bokom, neostane stáť ani sedieť bokom. Ani zadkom, pekne čelom a spriama sa postavíme výzve dňa, respektíve obdobia. Obdobia schyľujúceho sa konca roka. Obdobie bilancovania, a následných bilančných samovrážd. Obdobia spisovania zoznamov. Sú'žka 'sím, stačí toto ako úvod?

Teda k veci. Tyler Cowen upozornil na pekný zoznam zoznamov. Dávam týmto tiež do pozornosti a zároveň inšpirovaný pridávam jeden svoj mini-zoznam. Keďže knihy sme už riešili, a ja som navyše tohto roku prečítal len veľmi málo kníh, z ktorých by bolo možno vyberať nejaké top, zameral som sa teda na albumy, ktoré vyšli tohto roku. Bez zbytočných preklepov, tu je mojich Top 5 Albumov roku 2007.

1. Arctic Monkeys – Favourite Worst Nightmare
Majú tú česť okupovať v mojom mp3 prehrávači spolu s Bachom tzv. nemazateľný adresár, nie je tu zlej skladby, slabého momentu, meisterstűck; klinické testy preukázali, že počúvanie Arctic Monkeys zrýchľuje chôdzu o 35%!

2. Babyshambles – Shotter’s Nation
And what a glorious Delivery! Pete Doherty dokazuje, že drogy nie sú úplne deštruktívne, keď dokáže také dobré songy písať. Už predošlý album Down in Albion bol skvelý a vysoko nedocenený, tento je číra radosť počúvať.

3. Black Lips – Good Bad Not Evil
Divoký južanský flower punk garage rock, snáď by nemohlo byť lepšie. Komu by sa málilo, tohto roku vydali aj záznam z živého koncertu v Tijuane (Los Valientes Del Mondo Nuevo), plný skladieb aj z ich predošlého albumu. Juchacha.

4. Grinderman – Grinderman
Skvelá vec, Nick Cave vo vrcholnej forme, do Top 5 by sa dostalo už len kvôli skladbám No Pussy Blues a Get It On. Svoj názor už som ostatne vyjadril tu.

5. Noisettes – What's the Time Mr. Wolf?
Milé rockové prekvapenie, hľa, výborná je i skladba The Count of Monte Christo. Alebo, ak ich chcete počuť komplet, konzultujte Macfričkinsa (wink, wink, nudge, nudge, say no more).

Runners up (resp. 6-10):
Coco Electrik – Army Behind The Sun;
Kings of Leon – Because of The Times;
The Horrors – Strange House;
White Stripes – Icky Thump;
The Wombats – Proudly Present A Guide To Love, Loss & Desperation.

Honourable mentions: Kaiser Chiefs, Editors, Deerhof, The Good The Bad & The Queen.

Dishonourable mentions (sklamania): Radiohead, M.I.A., Arcade Fire, Bloc Party. Kritici ich zväčša žrali, pritom taká nuda. Škoda reči.

Ešte som nepočul: e.g., The National – Boxer, Klaxons - Myths Of The Near Future, Battles – Mirrored, Gogol Bordello – Super Taranta. Najmä poslední menovaní by teoreticky mali mať možnosť zamiešať s poradím. Ale to už je teraz jedno.