Bah, Humbug!

Nastáva obdobie obmedzeného blogovania, zajtra sa odoberiem na rodinný výlet do Banskej Bystrice, kde síce bude možno internet, ale sotva vôľa texty splietať. Nuž a dnes sa dožívam životného jubilea. Mám za sebou už celú štvrťstoročnicu, pár šedivých vlasov, jeden titul, a to je tak všetko. Polka života za sebou, najlepšie roky dávno preč. Super. Kde už iní boli v mojom veku, čo všetko dosiahli! Napríklad taký Mollie Steimer bol už v mojom veku prvým človekom, ktorého vyhostili z USA aj Sovietskeho zväzu! To sa mi už asi nepodarí. Mňa ešte nevyhodili ani len z krčmy, ani z práce, či z hocičoho, nieto zo štátu. Ale zo mňa má už aj depresia čierne myšlienky a vyhýba sa mi, chválapánusuperbohu. Pomaly si asi zvykám žiť sám so sebou, alebo čo.

Navyše.

Pozajtra o takomto čase, presne pred dvetisíc a siedmimi rokmi, pribili Santa Clausa na kríž (*). Tento deň si pripomíname dávaním drahých darov blížnym, ktoré oni nechcú a ani nepotrebujú. Nepýtajte sa prečo, žijeme vraj v stochastickom svete, kde nieto kauzalít a otázka prečo tak nemá zmysel. Alebo čo. Každopádne ma zbesilý konzumerizmus, ktorý sviatky sprevádza napĺňa radosťou a vnímam ho ako dôvod na oslavu. Ale zase nezabúdajte, že Vianoce nie sú len o daroch, ale aj o žrádle. Brú chuť. Ale prosím, bez sentimentálnych kydov a pravom zmysle a duchu Vianoc, o požehnaných sviatkoch atď., to by ste ma nasrali.

Všetko dobré prajem. Bla bla.