Dôvody víkendového ticha na tomto blogu sú trojaké. Nie devätoraké, nie šestoraké, lež trojaké. A úzko súvisiace. Ale nie príliš. Ako ostatne všetko.
V piatok večer som bol účastný večierka jedného, a víkend som mal vyhradený na zotavovanie. Toľko dôvod prvý. A hlavný.
Existuje akási bloggerská zásada neblogovať opitý. Problémom je, že neskôr, keď už som aj bol triezvy, sa mi zas písať veľmo nechcelo, z piatku a soboty ráno som si moc veľa tiež nepamätal a iné než moje biologické pochody ma vlastne ani nezaujímalo. Navyše, ožralecká história aj tak zaujíma ešte menej ľudí než repríza tej povstaleckej v STV. Toľko teda k druhému bodu môjho nepísania, komplementárnemu, podružnému, explikačnému... či čo.
Nuž a napokon, bod tretí, meta-intencionálny: treba si zvykať. Idú sviatky (ste asi už počuli, pre mňa to bol šok) a počas nich tu bude písané ešte menej než teraz. Hm, pomyslíte si, menej než teraz, značí menej než nič, a to môže byť len niečo, niečo, čo by bolo lepšie, keby ani nebolo. Nuž, a ani len toľko nemôžem prisľúbiť. Tak.
V piatok večer som bol účastný večierka jedného, a víkend som mal vyhradený na zotavovanie. Toľko dôvod prvý. A hlavný.
Existuje akási bloggerská zásada neblogovať opitý. Problémom je, že neskôr, keď už som aj bol triezvy, sa mi zas písať veľmo nechcelo, z piatku a soboty ráno som si moc veľa tiež nepamätal a iné než moje biologické pochody ma vlastne ani nezaujímalo. Navyše, ožralecká história aj tak zaujíma ešte menej ľudí než repríza tej povstaleckej v STV. Toľko teda k druhému bodu môjho nepísania, komplementárnemu, podružnému, explikačnému... či čo.
Nuž a napokon, bod tretí, meta-intencionálny: treba si zvykať. Idú sviatky (ste asi už počuli, pre mňa to bol šok) a počas nich tu bude písané ešte menej než teraz. Hm, pomyslíte si, menej než teraz, značí menej než nič, a to môže byť len niečo, niečo, čo by bolo lepšie, keby ani nebolo. Nuž, a ani len toľko nemôžem prisľúbiť. Tak.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára