streda, 5. decembra 2007

Opäť knihy

Náš dobrý priateľ Lafcadio Wluiki zvestoval svoj skorý návrat na rodnú hrudu, z čoho sa nesmierne tešíme, ale ako to už chodí, najmä zo sebeckých dôvodov, pretože spolu s ním by mala doraziť aj kniha, o ktorej kúpu sme ho boli zhruba pred mesiacom požiadali a na ktorú sa už aspoň 3 mesiace tešíme ako malé decko. Je to táto kniha, podľa New York Times jedna z 10 najlepších kníh tohto roku. Ale ako je už pre mňa typické, okrem tešenia a flákania sa som posledné týždne sotva robil niečo zmysluplné, a tak zhruba v čase, keď už túto knihu budem mať v rukách, bude tým posledným, čím sa budem môcť zaoberať. Povinnosti ma začnú čoskoro kúsať do zadku. Tak to chodí.

Keď už sme opäť pri téme knihy a naj, napadá mi, čo tak sa podeliť, aké sú najlepšie, najsilnejšie, najcerebrálnejšie, najzábavnejšie, najneviemčo knihy, ktoré ste tohto roku čítali? Berte to kľudne ako výzvu, návrh na ďalšiu hlúpu reťazovku, blogmém, čokoľvek, alebo sa len vyspovedajte v komentoch. Ktorú/é najnaj knihu/y (brožúru, pamflet, leták, čokoľvek) ste čítali roku pána 2007?

Hej, už zase otravujem a machrujem. Moje:

Evelyn WaughVile Bodies (Penguin): Sú mladí a nepokojní, sú Briti, sú high society, sú medzivojnoví. Sú super. Ale píšu sa tridsiate roky a Waugh už vo vzduchu cíti novú vojnu. Waugh má wodehousovské ucho pre konverzáciu, briskný humor, a píše v najlepšej tradícií ostrej ostrovnej satiry. Treba čítať v angličtine.

J.M. CoetzeeŽivot a doba Michaela K. (Odeon, Praha 1988): Idiot so zajačím pyskom a jeho trudný život na pozadí akéhosi bezčasého juhoafrického apartheidného režimu prechádzajúceho chaosom občianskej vojny. Veľmi silné, Coetzee je majster "pustej" štylistiky, ale ani pri tých najbanálnejších scénach vás kniha nepustí. Nobel, Booker, všetko zaslúžené.

Will SelfGreat Apes (Penguin, 1998): Londýnsky maliar Simon Dykes sa po preflámovanej noci plnej drog a sexu zobudí a zistí, že sa ocitol v podivnom svete, kde opice sú evolučným vrcholom a "pánom tvorstva"; jeho zdesenie a správanie, spochybňovanie vlastného šimpanstva a nástojenie, že je človekom ho dostane do pozornosti starnúceho psychiatra a alfa samca dr. Busnera, ktorý v tomto podivnom prípade vidí svoju veľkú šancu znovu sa presláviť a s konečnou platnosťou sa tak zaradiť do panteónu Veľkých Opíc. Okrem toho aj veľa škrekov, prejavov dominancie, búchania po čumákoch, ňuchania zadkov a kopulácie v uliciach. Hu-hu-Huuugrááááh! Swiftovská satira v podobe sociologicko-antropologickej štúdie, alebo naopak. Hu-hu.

Milan KunderaKastrující stín svatého Garty (Atlantis, Brno 2006): Kunderovo stručné vysporiadanie sa s Maxom Brodom a škodou, ktorú napáchala jeho interpretácia života a diela Franza Kafku na Kafkovom dnešnom vnímaní.

Bernard LewisThe Muslim Discovery of Europe (WW Norton & Co. 1982): Slávny britský historik sa v tejto štúdii zameral na spôsob a dejiny oboznamovania sa Islamského sveta s Európou. Sleduje islamské pramene, práce moslimských historikov, vedcov a diplomatov cez storočia a pri tom aj načrtáva odpovede na otázku, prečo vlastne moslimský svet začal mocensky, vedecky a ekonomicky zaostávať za kresťanskou Európou. Len jedno z mnohých (pre mňa) prekvapení: moslimskí kronikári si výprask v bitke pri Poitiers ani nevšimli, nevenovali jej vôbec pozornosť, z ich pohľadu bola absolútne nedôležitá. Uf.

Ale aby som toľko nemachroval, to je tuším aj skoro všetko, čo som tohto roku čítal. Ehm.

Žiadne komentáre: