streda, 19. decembra 2007

Citát na dnes

"Ežovu kričiacu a priznávajúcu, ale výsmešnú zlosť považoval jeden z vyšetrovateľov dokonca za istú poľahčujúcu okolnosť, ale keď nechcel prezradiť adresy ich príbuzenstva a ziapal na vyšetrovateľov „že prevádzal ľudí len preto, lebo nenávidí marx-leninizmus a komunizmus, lebo je presvedčený, že boľševizmus je forma návratu k životu hmyzu“, tak sa naraz zborovo rozosmiali a začali sa ho o prechod spytovať, „koľko to prevádzačstvo sype“, a žartovali, že by sa k nemu i pridali, ak sú to aspoň „slušné litre na drevo“. Krátku chvíľu sa s ním bavili, ako keby sa rozprávali o futbale a on povedal, že „všetko niečo stojí“, že „čosi každého voľačo stojí výstroj“, že „tí všetci boli jeho výborní priatelia“ a že „už čosi aj spolu vypili“. Vtom sa ozval jeden - azda najstarší z nich - a spýtal sa Chodeca, či ich prevádzal „čisto z lásky k blížnemu“? a či sa to „dá aj tak povedať?“ Potom sa ho vypytovali, či nechcel utiecť aj sám a či tých ľudí, čo poprevádzal, neposielal ako predvoj, ktorý mu potom v cudzine môže pomôcť, ak sa on sám - keď je taký fiškus - už ocitne na druhej strane Dunaja. Odvetil im, že samozrejme a že „je to nad slnko jasnejšie“, že chcel opustiť Československú socialistickú republiku hneď, ako dokončí školu, pretože vo Viedni chcel ešte študovať u Kokoschku, pretože sa sám považuje za dobrého maliara a žiadnu protekciu nepotrebuje. Zatým sa ho spýtal najstarší, či sa naozaj považuje až za takého dobrého maliara. A keď súhlasil, tak mu po otázke, ktorou rukou maľuje, zlomili pravú ruku a najstarší poznamenal, že to robia iba z lásky k blížnemu, tak, „ako ste aj vy prevádzali tamtých“.

Napokon sa ho ešte spýtali, kto alebo čo je Kokoschka, ale on stratil vedomie."

- Ján Johanides, Hmla na našej trpezlivosti (Levice: KK Bagala - L.C.A. Publishers group, 2005) s.12

Žiadne komentáre: