Song na neskorý nedeľný večer

Úvodné slovo Stephen Fry; text, hudba a spev opäť Hugh Laurie: Mystery ("A Bit of Fry and Laurie", Season 1, ep. 1).

eyes wide šunt

Mávam ja občas divné sny. Žiadne Schnitzleroviny. Väčšinou sa v nich nič nedeje, často v snoch dokonca ležím vo vlastnej posteli, v ktorej, ako by som rád zdôraznil, sa už naozaj vonkoncom nič nedeje, sujet ide odnikiaľ nikam, ale napriek tomu to bývajú sny fascinujúce. Teda aspoň myslím, zriedka si ich totiž vôbec pamätám, a snáď nik by sa nepriznal, že nemá fantáziu a jeho sny sú nesmierne nudné. Ale nedávno to nabralo smer akejsi talianskej neo-realistickej drámy akoby zrežírovanej Viscontim, či De Sicom. Ležím síce v posteli ale vo svetlici filmovanej cez čierno-žltý filter sú ešte aj ďalší ľudia, u ktorých by človek nevedel, či na nich ťažšie doľahla depresie duševná či hospodárska. Dlho len tak po oblomovsky ako obvykle ležím, počúvam sociálno-realistické ponosy múdrych skrachovancov, ktorí pre nedostatok miesta sedia aj na poličkách, ale zrazu vstanem, ba navyše plný odhodlania zabiť istého Constanzu. V zrobených a zvráskavených tvárach troch prítomných sedliakov sediacich za stolcom naproti sa zračí pochopenie ba aj pán farár súhlasne prikyvujú ako opúšťam izbu a budím sa.

Skutočne neviem, čo si mám o tom myslieť. Ale keby snáď v správach hlásili zmiznutie či podozrivé úmrtie nejakého Constanzu, tak tento blog ste akože nevideli, okidok?

Grime time

V Prahe pri ceste metrom ma invariantne prepadávala akási urbánnna nálada, na čo som spravidla reagoval zapnutím Lady Sovereign v mp3 prehrávači. Je to prekvapivo dobré, nech vás neodradí, že je to britská rapperka, je to nápaditá hudba a navyše nesmierne vtipná. Mal som čo robiť, aby som sa pri skladbách ako My England nerehotal, veď pri takom texte:

We ain't all posh like the queen, we ain't all squeaky clean,
Now do the Tony Blair, throw your hands in the air now everytwhere,

No čo, veď aj hudba robotníckej triedy môže mať niečo do seba. A navyše by som si dokonca dovolil tvrdiť, že jej cover-verzia Pretty Vancant je lepšia než originál od Sex Pistols. Žalujte ma.

Never mind all that. Pekne späť k Mahlerovi.

Nemčina

Po publikovaní predchádzjúceho článku ma prekvapilo a vytočilo hlásenie Blogger systému:

Your blog post published successfully!

Což je normálne, as usual oznámanie, to pod tým však bolo horšie:

Blog anzeigen (in einem neuen Fenster)

To čo je toto? To kde sme? Komu preplo? Mne nie, ja mám nastavenú anglinu. Prečo tento škaredý jazyk sa na mňa škerí z obrazovky? Fuj! Radšej už nič nedodám, lebo ešte poviem niečo vymykajúce sa duchu európskej vzájomnosti medzi národmi. Okrem toho, Dylan Moran to už aj tak povedal lepšie:

"That's not prejudice, that's just observation."

Iní inde

Čo tu? Tu nič. Bežte radšej na blog Lafcadia Wluikiho, kde dobré veci sa píšu, napríklad zamyslenie, či je Hranol racionálny (nie) alebo o národných špecifikách.

Dnešný citát dňa však vyhráva taktiež kvalitne píšuci Dušk.o. s touto úvodnou vetou: "Lízanie riti špinavým sochám zabudnutých komunistov pokračuje".

Do Práglu pojedu

Všimol som si trend farbisto opisovať miesta akademického pôsobenia. Rád by som sa pridal, ako som už bol neraz spomínal, chystám sa do Prahy, ale hoci som už v Prahe bol, netrúfal by som si ešte vyrieknuť nejaké súdy. Rozhodol som sa tak obrátiť na autoritu, ktorá už v Prahe v minulosti bola a prebývala a zanechala svoje dojmy v písomnej podobe.

A snáď nie je osoby povolanejšej než Ibrahim ibn Ya'qub al-Isra'ili al-Turtushi, človek, ktorého snáď ani nie je nutné predstavovať a preto si ho v krátkosti predstavíme.

V druhej polke 10. storočia vyslal kalif z Córdoby diplomatickú misiu do Nemecka k cisárovi Ottovi I. (bolo to revanš za podobný exkurz zo strany Franských psov), ktorá prešla aj územím Čiech a Poľska. Jej členom bola aj náš kamarát a vzdelanec Ibrahim ibn Ya'qub al-Isra'ili al-Turtushi, ktorého záznam z ciest sa zachoval len v útržkoch a o cieli mojej cesty napísal totok:

"Bohemia: This is the land of King Boyslav. Its length from the city of Prague to the city of Cracow is a three-week journey, and its march is lengthwise with the lands of the Turks. The city of Prague is built of stone and chalk and is the richest in trade of all these lands. The Russians and the Slavs bring goods there from Cracow; Muslims, Jews, and Turks from the land of the Turks also bring goods and market weights; and they carry away slaves, tin, and various kinds of fur. Their country is the best of all those of the Northern peoples, and richest in provender. For one penny, enough flour is sold there to suffice a man for a month, and for the same sum enough barley to fodder a ridding animal for forty nights; ten hens are sold there for a penny.
In the city of Prague they make saddles, bridles, and flimsy leather bucklers that are used in those parts. And in the land of Bohemia they make light, fine kerchiefs like nets, embroidered with crescents which are of no use for anything. Their price there at all times is ten kerchiefs for a penny. With these they trade and deal with one another and they possess vases of them. They regard them as money, and the most costly things are bought with them, wheat, slaves, horses, gold, silver, and all things. It is remarkable that the people of Bohemia are dark and black-haired; blonds are rare among them..." [1]

Nuž do takej krajiny sa ja hotujem.

[1] Bernard Lewis, The Muslim Discovery of Europe (New York: W.W. Norton & Company, 1982), s. 145



Update: Pozerám, že správa Ibráhím ibn Jákúba je dostupná aj po česky. Kiež by som to vedel predtým, než som to začal z knihy prepisovať.

Kierkegaard na všedný deň

Pokračujeme v našej rubrike "Čítame Kierkegaarda, aby ste vy nemuseli":

Namítne-li někdo, že to, co tu vykládám, ví každý a kdokoli o tom může hovořit, tomu odpovím: nestojím o žádnou výjimečnost a nemám nic proti tomu, že to kdekdo ví a kdekdo o tom může hovořit, pokud by to neznamenalo, že mi to bude odňato a uloženo do fondu negativní pospolitosti. Jestliže si to smím ponechat, neztrácí to pro mne na ceně tím, že to kdokoli ví. [s. 42]

Pojem veřejnosti se naprosto nemohl vyskytnout ve starověku, kdy lid sám musel vystoupit en masse in corpore v situaci, která si žádala čin... [...] Teprv když už žádné hutné soužití nedává konkrétnu plnost, vytvoří tisk ono abstraktum veřejnosti, sestávající z neskutečných jednotlivců, kteří se nikdy nespojí ani nemohou spojit v simultánnosti určité situace nebo organizace, a přesto jsou tvrdošíjně shrnováni v jeden celek. Veřejnost je sbor početnější než všechny národy dohromady, avšak sbor, který nikdy nemůže nastoupit na povel a dokonce ani nemůže být zastoupen jediným představitelem, protože sám je abstrakcí. [s 43-44]

[V]eřejnost je něco, co si může přivlastnit kdekdo, i opilý námořník, který předvádí „kouzelné kukátko“, a ten opilý námořník na to má dialekticky konsekventně naprosto stejné právo jako ten nejvýznačnější jedinec, má absolutní právo dát všechny ty nesčetné nuly před svou jedničku. Veřejnost je všechno a nic, je tou nejnebezpečnější a zároveň tou nejnicotnější ze všech mocností; jménem veřejnosti je možno mluvit k celému národu, přece je veřejnost méně než jediný i sebenepatrnější člověk. [s. 46]

Stále víc jedinců se v netečné změkčilosti uchází o to, aby nebyli ničím – aby byli veřejností, oním abstraktním celkem, tak směšně utvořeným, že se na něm podílejí neúčastní. Tento mátožný dav, který sám nic nechápe a nechce sám nic dělat, tohle diváctvo z galerie by se rádo rozptýlilo, a tak se oddává představě, že všechno, co kdo dělá, děje se kvůli němu, aby mělo o čem tlachat. [s. 47]

[T]lacháni se děsí okamžiku mlčení, který by vyjevil jeho prázdnotu. [s. 52]

[P]ředstavme si, [...] že by byl vydán zákon, který by lidem nezakazoval mluvit, ale zato by stanovil, aby se o všech věcech mluvilo tak, jako by se odehrály před padesáti lety; to by byl konec všech tlachalů, museli by si zoufat; [s. 54-55]

Na všechno jsou dnes příručky, a vůbec vzdělaní pozůstává bezmála v tom, že člověk si z takových příruček osvojí větší či menší soubor poznatků a vyniká pak podle toho, s jakou pohotovostí vyhledá jednotlivost, asi tak jako když sazeč vyhledává litery. [s. 60]

- Søren Kierkegaard, Současnost (Praha: Mladá fronta, 1969).

Pár vecí, len tak

Neviem prečo, ale jedna z vecí na ktoré som nesmierne alergický sú antifajčiarske kampane, hlúpe útoky na fajčiarov a ich prisprostasté perzekvovanie zo strany puritánskych ufňukancov. Nie, nefajčím, nikdy som nefajčil a ani sa nechystám začať (teda pokiaľ to definitívne nezakážu, to by som sa možno dal prehovoriť) ale rozumiem autorke tohto článku. Antifajčiarska inkvizícia je hlúpa, pokrytecká a neskutočne iritujúca.

Nie dym a smrad mi nevadí, a pasívne fajčenie je humbug, snáď väčší podvod než globálne otepľovanie – schválne vymenujte troch ľudí, ktorí by mali v kolónke Príčina úmrtia: pasívne fajčenie. Veľa šťastia. Ale keď vojdem raz za uhorský rok do nejakého podniku tak prvé, čo na mňa udrie nie je smrad a dym, ale zvukový smog „hudobnej produkcie“, ktorou sú štamgasti oblažovaní - to býva spravidla veľmo silné emetikum, ktorého vplyv na zdravie ešte len čaká na výskumné granty (taký Elán určite zabíja viac mozgových buniek než metylalkohol).

(...)

Ale škoda ho [Clementisa] nebola, žiadneho z tých komunistov, ktorých zožrala vlastná strana, škoda nebola. Len škoda, že ich nebolo viac. Škoda je však toho bronzu, Clementisova socha sa tam totiž neohreje dlhšie ako do konca jedného volebného obdobia. Potom im to dáme k náhrade.

Píše Pišťanek. Nieže by som nesúhlasil s jeho sentimentom, ale záverečné dve vety trpia dľa mňa neopodstatneným optimizmom. Alebo vie niečo, čo my nie? Kiežby.

(...)

Zlatica Puškárová predvádza pózu nevyhnutnú pre každého príčetného v prítomnosti Hranola, aby nedošlo k jeho inzultácii. Aha.

Historická korešpondencia

Liebesbriefy sultána Mehmeta IV. a záporožských kozákov z roku 1676 tu. Nadčasové.

Slovenský Stred Európy

S nesmiernym pobavením som si prečítal vyplačkúvajúci článok o "smutnom" osude "Stredu Európy" na Slovensku, pustnúcom mieste kdesi v Kremnických horách, s ktorým mali otcovia republiky z HZDS a SNS megalomanské plány.

Že sa taká hlúposť teší nezáujmu je podľa mňa len a len dobre, čo vysvetlím nižšie, najprv však treba podotknúť, že podobné geopoliticko-folklórne tance nie sú endemické len pre Slovenskú republiku. Tento článok z Wikipédie uvádza hneď niekoľko kandidátov na tento "prestížny" post.

Za povšimnutie stojí skutočnosť, že väčšina kandidátov na "Stred Európy" je v bývalom Sovietskom bloku: Poľsko, Ukrajina, Slovensko, Litva, Estónsko, Bielorusko. Maďari si žiadne výpočty ani len nezabezpečovali, takí sú si svojim pupkovstvom istí. A bratia Češi majú kandidátov pre istotu hneď niekoľko. Všetko sú to krajiny, ktorých tragédiou, Kunderovými slovami, bolo, že boli "unesené", odtrhnuté od Západu; súčasť Okcidentu ovládnutá Rusmi, ktorá bola "geograficky uprostred, kultúrne na západe a politicky na východe" [1]. Bielorusko je krajina ešte stále unesená, Ukrajina svoj boj zvádza, ale po páde komunistického bloku všeobecne sa vo všetkých týchto krajinách prirodzene objavili snahy o "návrat" do Európy a snahy o privlastnenie si Stredu Európy boli akýmisi mentálnymi barličkami na ceste za strateným sebavedomím.

Podľa mňa je súčasný nezáujem o "Stred Európy" na Slovensku jednoznačne prejavom zdravého vývoja. O takéto umelé politické konštrukty na pozdvihnutie zakrpateného sebavedomia môžu mať záujem už len duševní maloroľníci z SNS a spol. Sme raz nemennou súčasťou Európy, aj napriek komunistickému intermezzu sme vždy boli a aj vždy budeme (aj napriek komunistickým pohrobkom na čele s premiérom, ktorý by nás najradšej opäť prichýlili k mohutnému tam tomu dubisku) a rozhodne nepotrebujeme bodky na mape a hrdé hrdzavé tabule pri ceste, aby nám to pripomínali.

[1] Milan Kundera, "The tragedy of Central Europe", New York Review of Books, 26 April 1984, pp.33-8

Nedokonč

Nerád by som hovoril konkrétne. Ale hlúposť je fenomén, ktorý sa v politických kruhoch vyskytuje pomerne často. Zachytáva celú škálu - od energetických problémov cez trh práce, penzijné systémy až po daňové zákony.

Pánabeka, keď už aj taký krčmový táraj taká (ťažký sarkazmus) vedecká kapacita (/ťažký sarkazmus) ako Peter Staněk láme palicu nad Centrálnym Kokotom Ľudstva a jeho vládou tak, ... ono, ja vlastne ani neviem ako túto vetu dokončiť... a načo vôbec

America!

Pieseň venovaná všetkým Američanom (a tým čo ich musia trpieť):

Spieval Hugh Laurie, ukončoval Stephen Fry. ("A Bit of Fry and Laurie", Season 1, Episode 2)

Kierkegaard na víkend

- Namísto radosti se rozhostila jakási naříkavá nevole, namísto starostlivosti jakási vzpurná zavilá houževnatost, namísto nadšení tlachavá rozšafnost zkušenosti. [s. 8]

- Nadutá rozvážnost, která se holedbá, že se ničím nedá strhnout, je vynález víceméně plebejský. [s. 8]

- Nahý Archimédés je ozdoben radostí nad svým objevem a proto je vlastně oblečený. [s. 11]

- Současnost je doba bytostně rozumová, reflexivní, nezanícená, která vzplane chvílkovým nadšením a pak důmyslně spočine v netečnosti. [s. 15]

- Doba velkých a dobrých skutků pominula, náš věk patří anticipacím. [s. 18]

- Naše současnost se svým horečným nadšením a zároveň hned s tou svou apatickou netečností, která se tak nanejvýš zmůže na žertování, má velmi blízko ke komičnu; jenomže ten, kdo komičnu rozumí, snadno pozná, že komično je v něčem docela jiném, než si naši současníci představují, a že v naši době satira (...) musí mít za ručitele konsekventní a dobře podložený etický životní názor, obětavou nezištnost, ušlechtilou vznešenost, která se zřekne odměny okamžiku... [s. 22]

- Jisté však je, že stejně jako rostoucí vědomosti rozmnožují zármutek, rozmnožuje jej i reflexe; [s. 26]

- Rozhodnutí střepinového soudu platila, ale všem bylo jasné jaká v něm je dialektika a že ostrakizmus je uznáním Význačnosti. S přiměřeným zřetelem k poněkud ranějšímu období řecké historie by se dal proto pojímat jako ironie v Aristofanově duchu příběh zcela bezvýznamného člověka, poslaného do vyhnanství střepinovým soudem. [s. 33]

- Zášť se konstituuje jako princip necharakternosti, která se ze své nízkosti chce doplížit nahoru, aby se stala Něčím, a přitom, aby se kryla, je kdykoli ochotna připustit, že není Ničím. Zášť necharakternosti nechápe, že význačné je význačné, není schopna je uznat ani negativně, ale chce je strhnout dolů, chce Význačnost znevážit, aby už ve skutečnosti význačností nebyla; (...) Etablující se, institucionalizující se zášť je nivelizace, a zatímco zanícená doba se žene kupředu, vztyčuje a kácí, vyvšuje a potlačuje, dělá reflexivní nezanícená doba pravý opak, dusí a omezuje, nivelizuje. [s. 34-35]

- V čele povstání může stát jediný muž, avšak v čele nivelizace nemůže stát žádný jednotlivec, neboť tak by se stal vládcem a nivelizaci by ušel. Jednotlivec může ve svém úzkém okruhu při nivelizaci spolupůsobit, avšak nivelizace sama je abstraktní moc a znamená vítězství abstrakce nad jednotlivci. [s. 35]

- [S]oučasnost je dialektická ve směru egality, jejímž pohříchu nejdůslednějším uplatněním je nivelace jakožto negativní jednota negativní vzájemnosti jednotlivců. [sic!, s.35]

- Právě zbožštěný pozitivní princip sociality je v naší době tím, co sžírá a demoralizuje, co v otročení reflexi dělá i z cnosti vitia splendida (zářivé neřesti). [s. 37]

To by snáď aj nadnes stačilo. Všetky vety čerpané z - Søren Kierkegaard, Současnost (Praha: Mladá fronta, 1969).

Nový fíčr

Všimol som si už dávnejšie, že systém blogger pridal nové udělátko, nový fíčr, a to jest pridávanie videí. Už nenie som odkázaný na embedding skrze youtube, pokiaľ teda mám nejaké menšie video priamo na disku. Teda nasleduje pokus. Bude to krátky štek z A bit of Fry & Laurie.

Všetci nenechavci a neokrôchaní netrpezlivci už zrejme skočili k videu, pre vás ostatných pár slov na vysvetlenie. Dvojku Stepehen Fry a Hugh Laurie som často citovával na svojom druhom blogu (aby som bol vyčerpávajúci, hoci možno nie úplný, bolo to tu tu tu alebo tu) ale nikdy som myslím plne nezdôraznil, akí sú skvelí. Teda až na vetu "the most absurdly humorous and surrealistically intelligent sketch show to have come out of Albion since Monty Python", za ktorou si veru stojím, resp. sedím. Veru, ak nerátame Pythonov, ktorí tvorili po mnoho rokov základný kameň môjho osobnostného rastu, ak smiem byť natoľkoto triviálny, a ak si na moment odmyslím Dylana Morana, geniálneho írskeho stand-up komika a herca, od ktorého kradnem vtipy, keď si to vyžadujú spoločenské okolnosti, tak A Bit of Fry and Laurie pre mňa momentálne predstavujú vrchol humoru, čo však z nasledujúceho videa nemusí byť vôbec zrejmé. Je to totiž len pár sekudnový spot, kde Hugh Laurie (áno, Dr. House) tak trochu vzdáva hold predchodcom:

Zatiaľ len toľko.

Stereometria Hranola

Hranol, kváder, reliéf. No veru, citujem:

"Odhalenie portrétu Vladimíra Clemetisa na pôde ministerstva zahraničných vecí považujem za kváder do stavby katedrály slovenského sebavedomia a budovania štátnej tradície," uviedol Fico.

Ďakujem pekne za taký kváder, za také sebavedomie, za takú katedrálu. Ale katedrála je asi trefné prirovnanie, ide totiž o budovanie viery, nie historickej skutočnosti. Je to budovanie náboženstva, pre všetkých labilných, nevyrovnaných a krepých, ktorým už koncept "Boha" nestačí.

Ale pozor, milé deti, Clementis bol vraj "intelektuál". Akoby ho to malo zbaviť viny. Tým horšie pre neho! Keď bol tak inteligentný mal oveľa skôr prekuknúť zvrátenosť marxistickej ideológie ako mnoho iných pred ním a po ňom. Že tak neučinil je jasným zlyhaním, ak nie intelektuálnym, o čom pochybujem, tak určite morálnym. A tak ním napokon súdruhovia posypali cesty. Koledoval si.

Premiér počas odhaľovania pamätného reliéfu naznačil, že Clementis zomrel najmä preto, že sa ako Slovák prebojoval do významnej funkcie. "Stal sa ministrom zahraničných vecí Československej republiky, ale za túto slovenskú opovážlivosť zaplatil vlastným životom," vyhlásil Fico.

To je samozrejme tak donebavolajúcachujovina, že nemám síl. Ako aj v komentároch bolo trefne poznamenané, stačí len vymenovať všetkých slávnych slovenských komunistov, ktorí to dopracovali poriadne ďaleko bez ujmy na zdraví a majetku, napr. Lenárt, Biľak, Široký...

Čo takýmito ťahmi a kydami ten Centrálny Kokot Ľudstva sleduje? Samozrejme jeden z dôvodov, prečo to robí, je istotne hlboké presvedčenie a viera, že je to na mieste, že je to nevyhnutné a správne. Akoby už to samo o sebe nebolo nechutné, domnievam sa, že ďalším, akýmsi bonusovým ak nie rovno hlavným dôvodom, prečo nás kokot slovenskej republiky tak často častuje perlami svojho ducha je akási bazálna politická vychcanosť.

Takmer neprejde deň, aby neurobil, nenaznačil, nepovedal niečo, o čom veľmi dobre vie, že to časť ľudí vydráždi. A je to presne tá uvažujúca mienko-tvorná časť, ktorá by ho aj tak nikdy nevolila. Títo ľudia (a obávam sa neskromne, že aj ja som teraz medzi nimi) začnú písať a hlasito nadávať, z čoho sa aspoň akýsi ruch a šum dostane dokonca aj k ušiam jeho voličov, ktorí samozrejme bez chápania súvislostí budú urazení, že "zase nám na Robka útočia".

Až na malú menšinu echt staroboľševikov, Hranolovu krvnú skupinu, pre ktorých sú takéto ťahy ako maznavé pohladenie ega, nie sú Ficovi voliči ľudia, ktorí by sledovali súvislosti alebo im rozumeli, vidia len že premiér niečo robí, tvári sa dôležito – "štátnicky" – ako záprdok na polici, hovorí a robí to emotívne, čiže je to ich človek a potom už len vidia, že mu za jeho činy je brýzgané a nadávané – a fakt, že je kritizovaní sa v ich očiach rovná ubližovaniu a tak sa k nemu ešte viac primknú. A vovovo tom to je.

Hranol a kváder v kocke. Politológia je veda...

Aaaarrrrgh

Dnes je, prosímpekne, 'Talk Like A Pirate Day' čiže Medzinárodný "Rozprávaj ako Pirát" Deň. Čo je pre slovenských suchozemských červov bez akejkoľvek tradície námorného pirátstva dosť obtiažne. Dokonca ani len o Móricovi Beňovskom by sme nemohli tvrdiť, že bol pirátom, a na toho sme už našili všeličo. Shiver me timbers, 'tis the black spot, čo teraz? To mám vyprávať ako nejaký IT pirát l33tspeakom, či čo? ZOMG, LOLs, haxxorz, keď ja som len taký obyčajný BFU. Ťažko, ťažko takto.

Inu, tak aspoň symbolicky, tu máte jedného BBC piráta v skeči Pythonovcov, aj rýchlo pacifikovaného:

YouTubeCast # 20

The Long Blondes - 'Giddy Statospheres' (Someone to Drive You Home, 2006)

Urážanie urážlivých - citát

"I hate offended people. They come in two flavours - huffy and whiny - and it's hard to know which is worst. The huffy ones are self-important, narcissistic authoritarians in love with the sound of their own booming disapproval, while the whiny, sparrowlike ones are so annoying and sickly and ill-equipped for life on Earth you just want to smack them round the head until they stop crying and grow up. Combined, they're the very worst people on the planet - 20 times worse than child molesters, and I say that not because it's true (it isn't), but because it'll upset them unnecessarily, and these readers deserve to be upset unnecessarily, morning, noon and night, every sodding day, for the rest of their wheedling lives.

Note I used the word "sodding" there, because even though every single one of you knows precisely what word I meant to use, I'm not allowed to use it in print in case the whiny/huffy Axis of Feeble decides to piddle its pants with dismay at the sight of a commonplace assembly of letters. And they must be appeased at all times.

What these nitpicky, sexless complainists fail to realise is that sweary tastelessness is a celebration of life, as soaring and majestic as a gospel choir in full flow, and no amount of tedious squeamishness can alter that. Potentially offended reader - you are the offence. In fact you're a four-letter word beginning with "c" and ending in "t". Yes. That's right. You're an absolute clot."
-- Charlie Brooker, The Guardian: comment is free... (via)

Za tú našu jazykovú reformu

Na stránkach vybrali.sme.sk som narazil na zaujímavý link s návrhom zrušiť písmeno Y v slovenskej abecede. Za podarený vtip som to považoval len do chvíle, keď som si uvedomil, že je to myslené vážne. Samozrejme som si nemohol odpustiť stručný komentár, ktorý odštartoval zaujímavú debatu s človekom menom Ipsilon (vcelku, zdá sa, inteligentným, ale zrejme v detstve utrpivším nejakú gramatickú traumu), ktorú by som vám týmto rád dal do pozornosti. Len ma mrzí, že miestami som už strácal zmysel pre humor.

Že podobné pochybné snahy nemátajú len niektoré slovenské hlavy si pozrite napr. tu. Srandu si z toho robil už Mark Twain a mojou obľúbenou je táto paródia Euro-English:

Euro-English

The European Commission has just announced an agreement whereby English will be the official language of the European Union rather than German, which was the other possibility.

As part of the negotiations, the British Government conceded that English spelling had some room for improvement and has accepted a 5 year phase-in plan that would become known as "Euro-English".

In the first year, "s" will replace the soft "c". Sertainly, this will make the sivil servants jump with joy. The hard "c" will be dropped in favour of "k". This should klear up konfusion, and keyboards kan have one less letter.

There will be growing publik enthusiasm in the sekond year when the troublesome "ph" will be replaced with "f". This will make words like fotograf 20% shorter.

In the 3rd year, publik akseptanse of the new spelling kan be expekted to reach the stage where more komplikated changes are possible.Governments will enkourage the removal of double letters which have always ben a deterent to akurate speling. Also, al wil agre that the horibl mes of the silent "e" in the languag is disgrasful and it should go away.

By the 4th yer people wil be reseptiv to steps such as replasing "th" with "z" and "w" with "v". During ze fifz yer, ze unesesary "o" kan be dropd from vords kontaining "ou" and after ziz fifz yer, ve vil hav a reil sensibl riten styl. Zer vil be no mor trubl or difikultis and evrivun vil find it ezi tu understand ech oza. Ze drem of a united urop vil finali kum tru. Und efter ze fifz yer, ve vil al be speking German like zey vunted in ze forst plas.

Apdejt: Lafcadio ma dobry postreh k tomuto.
Addendum: Ďalší zásadný príspevok k téme reformy jazyka.

Uvoľnite sa, prosím

Stretnutie socialistov v Prahe, organizované Paroubkom, kde sa aj náš CKĽ vzhľadom na intelektuálnu klímu musel cítiť o 20 rokov mladší, vyprodukovalo škandálny dokument "Za novú politiku détente" (lebo ta stará fungovala tak úúúžasne), ktorý ostal u nás, ako už býva zvykom, bez väčšieho povšimnutia. Do vašej pozornosti odporúčam aspoň dva komentáre tejto udalosti, jeden od Martina Weissa pre Lidovky a druhý od Bohumila Doležala. Druhý menovaný zasluhuje i dnešný citát dňa:

Jednání na úrovni EU – USA – Rada NATO-Rusko o problémech, týkajících se naší národní bezpečnosti, by zjevně mělo být jakousi permanentní mnichovskou konferencí. Ovšemže jsme součástí EU, ale jednat se bude v Bruselu. Pustí nás aspoň do předsálí, jako v Mnichově?
...
Ruské úmysly jsou zjevné: chce si vydobýt právo mluvit do záležitostí „blízkého pohraničí“ (svých bývalých kolonií), a když to jen trochu půjde, získat je zpátky pod svou kontrolu. Dnešní Rusko přitom není slabší než to brežněvovské: je o hodně efektivnější a akceschopnější a drží Evropu v šachu nejen vojensky, ale taky hospodářsky.
Proto je třeba zdůraznit: za prvé: v této situaci se zrodilo (zatím jen v kruzích evropských socialistů) něco, co nápadně připomíná Brežněvovu doktrínu omezené svrchovanosti. Rozdíl je jen v tom, že tenkrát ji vyhlásilo komunistické Rusko, kdežto teď ji Rusům ze servility nabízí protistrana. A za druhé: záležitost se základnou je plně v kompetenci legitimní české vlády. Ta by o ní samozřejmě měla hovořit s partnery a se sousedy, stejně jako o ní mluvit v EU a v NATO. Není důvodů vyhýbat se rozhovorům s Moskvou. To vše ostatně vláda dělá. Pokud se však nakonec rozhodne stavbu základny umožnit, je to záležitost její a záležitost USA.

Len tak

Teda, ak by sme niekedy pristúpili k tomu obmedzovaniu volebného práva, tak zoznam z kazety, ktorú dodal MC Mečiar, by, myslím, bol dobrým začiatkom. Just sayin'...

Citát dňa

"One feels smothered by a general public stupidity, which one cannot trust to correctly judge even the most elementary things ..." -- Hannah Arendt, citovaná tu.

"Havel zavrel zbrojovky"

Medzi populárne a úplne od reality odtrhnuté ľudové múdra a povesti, ktoré čakajú na moderného Dobšinského aby ich všetky skatalogizoval, patrí aj "Havel zavrel zbrojovky". Pred rokom 1989 tu boli akési bukolické dni šťastia a radosti, keď strojárenské haly na Považí plné smiechu a radostnej práce chrlili tanky a zbrane plné vôní, farieb dúhy a dobrej vôle, ktoré sa predávali s veľkým úspechom za ťažký peniaz a po celom svete nám ich závideli. Potom však prišiel zlý, zlý bakaný černokňažnícky prezident Havel, krasorečniaci humanista, a všetko to šmahom rachitickej ruky pisálka zrušil. Toľko povesť.

A samozrejme nebol by to náš súdruh premiér, ten vyjebaný skurvený pičus, kokotfiškálsky oportunistický zmrd, väčšia špina než zasraná klučka od záchoda, keby sa na debilite ľudovej pospolitosti nezviezol a nepriživil ju kriesením zombíckych porekadiel:

"Potom však prišli takzvané reformy, z ktorých profitovala úzka skupina ľudí. Drvivá väčšina ľudí sa stala rukojemníkom a objektom rôznych skúšobných opatrení naivných alebo až príliš cieľavedomých experimentátorov. Nastala paralýza slovenského hospodárstva a osobitne jeho pýchy - strojárstva, vrátane dubnického v dôsledku voľno až slobodomyšlienkarskej Havlovskej kvázi humánnej preorientácie slovenskej ekonomiky z prosperujúceho strojárstva na konverzné tápanie. Začalo platiť, že výrobky slovenskej zbrojovky boli antihumánne a vražedné, ale výrobky českých, amerických a iných zbrojoviek slúžili posvätnej ochrane demokracie. Taká bola pravda 90. rokov," povedal Fico v amfiteátri pred divákmi osláv, za čo si vyslúžil búrlivý potlesk.

Tým chujom už teraz nik nevysvetlí, že Havel na to mal asi taký dosah ako Dedo Jozef, a hoci bol mediálne exponovaný a určite si vo svojej politickej neohrabanosti nejaké humanistické perličky neodpustil, nemal kompetencie, nemal výkonnú moc a samotné zatváranie fabrík nijako neovplyvnil. Navyše zbrojovky, okrem zásobovania našej slávnej ľudovo-demokratickej armády, vyvážali najmä do nesolventných spriatelene socialistických krajín tábora Mieru zbraňové systémy založené na pomaly zastarajúcich technikách a boli odsúdené buď na zánik alebo ráznu reštrukturalizáciu. Fico toto buď veľmi dobre vie a jeho slová sú o to zlovoľnejšia demagógia alebo je už úplne vypatlaný dement. Každopádne by si zaslúžil aby ním miesto reťazí nejaká Božena vláčila po poliach v okolí Kábulu.

Právo voľby

aspoň do 180. trimestru:

Neviem, kto je za toto zodpovedný, ale chcel by som mu potriasť pravicou. (via)

YouTubeCast # 19

György Ligeti - Piano Etude No. 13, "L'escalier du diable" (p. Chuan Qin).

Nedonosené rozhorčenie

Billboard som si všimol z autobusu asi dva dni predtým, než sa kvôli nemu rozpútala celospoločenská búrka v šerbli. Neviem, mojou prvou reakciou bol myslím úškrn a bol by som na billboard aj zabudol. Potom neskôr som si mohol obrázok preskúmať detailnejšie a jediné, čo pozdvihlo moje obočie bol fakt, že onen abortnutý fetus bol v relatívne jednom kuse. Inak fakt nič kvôli čomu sa oplatí otvárať blogger.com. Proste gore porn. Nevídali. Až sa hanbím, že to tu vôbec spomínam. Na fotke je len nejaká biologická hmota, načo toľké pohoršenie. Mne sa zase zdvíha žalúdok z reklám na natierkové maslá.

Veta, ktorá mi privodila 5-minútový záchvat smiechu

Vyskytla sa tu, v tejto recenzii, či profile, či čo to je, knihy Dead Certain o prezidentúre G.W. Busha v NY Times:

"Apparently Mr. Bush loves doing imitations of Dr. Evil from the “Austin Powers” movies."

Groovy, baby!

(Tu je video-link pre popkultúrnych analfabetov. Nehanbite sa, kliknite.)

YouTubeCast # 18

Dnes dvojitá dávka 'Brechtovského Punk-Kabaretu' v podaní The Dresden Dolls:


'Girl Anachronism' (The Dresden Dolls, 2003)


'Missed Me' (The Dresden Dolls, 2003)

Passacaglia pre email, koleje a frustráciu, in Kua-Dur Op. 1

Variácie z emailov 17.8. – 6.9. 2007, v svetovej premiére:

Dobrý den,
z kapacitních duvodu nemužeme Vaší žádosti vyhovet. (Introduzione - Allegro barbaro)

Pokud nedostanete odpověď do 7 pracovních dnů, podejte si žádost novou. (Crescendo furioso)

Kolej Větrník je již plná, zkuste jinou kolej (Hvězdu).
Přeji hezký den. (Rondo allegro – Adagio sostenuto)

Litujeme, kapacita naplnena
kolej Hvezda (Allegretto pizzicato)

Dobrý den,
volnou kapacitu na ak.rok 2007/2008 jiz nemáme a nemuzeme tedy Vásí zádosti vyhovet.
S pozdravem
Ubytovací kancelár Kajetánka (Finale – Largo funebre)

(aplauz)

Dirigoval: Lemuel Kolkava.

Takže, neviete náhodou, či by v Prahe niekto neubytoval čistotného mladého takmer-doktoranda, čo smrdí grošom?

Odznelo na Skype Chat

Nasleduje mierne krátený záznam z nočnej diskusie, ktorý prešiel minimálnou redakčnou úpravou a ktorú som odštartoval upozornením na článok CKĽ v dnešnom SME.

[0:04:11] LK says:

Ad: Politici majú deti radi (4. 9.)
Vláda Slovenskej republiky dlhodobo upozorňuje na ne­udržateľný nárast neobjektívnych a pravdu skresľu­júcich informácií o vláde a jej predstaviteľoch a mnohé príklady tomuto tvrdeniu dávajú prakticky každý deň za pravdu. Včerajšie vydanie denníka SME opäť dokázalo, kam až je denník, vydávajúci sa za mien­kotvorný, v snahe dehonestovať predsedu vlády schopný zájsť.
| vydanie z 5. 9. 2007 | Robert Fico (Autor je predsedom vlády Slovenskej republiky)

[0:04:16] LK says: zase nieco stavnate
[0:07:38] AZ says: bilak jakes
[0:12:39] LK says: inak ten fico zda sa zase reaguje na komentar akoby to bolo spravodajstvo
[0:13:04] LK says: kedy mu uz niekto vysvetli ze na stranke s nazvom "nazory" je publikovane presne to, nazory
[0:14:36] AZ says: je to kokot
[0:14:41] AZ says: nik mu nic nevysvetli
[0:14:49] AZ says: nemysli logicky a usporiadanie
[0:16:54] AZ says: kua zas mam tu naladu, ze radsej falangu ako hentaka junta zvratkov
[0:17:10] LK says: ]:)
[0:17:59] AZ says: keby ten kokot vedel, ze boli nejake cs legie v 1. sv a ze to natreli bolsevikom a ze v nich boli slovaci, este sa rusom ospravedlni
[0:18:16] LK says: :D
[0:18:28] XY says: no obavam sa ze on ich este bude chciet odskodnit :S
[0:18:49] LK says: tak mu to radsej nikto nepovedzme
[0:18:58] AZ says: pici meciar ma takto nesral
[0:19:56] XY says: mas pravdu aj ja to tak pocitujem
[0:19:57] AZ says: meciar bol nepriatel, zakerny super: niekto kto pri hre podvadza, ale hento je ako skusat hrat karty so psom
[0:20:18] XY says: meciar bol aspon dostojny super v isom zmysle
[0:20:30] AZ says: jo
[0:20:36] XY says: ale toto je ako z inej galaxie
[0:21:33] AZ says: toto treba riesit kovom
[0:21:52] XY says: to je moc dostojne
[0:22:10] AZ says: pici veterinar ti ho utratit nedojde
[0:22:19] XY says: toto je skor na ukamenovanie alebo utopenie
[0:22:44] AZ says: ja sa snazim byt realisticky
[0:22:57] AZ says: nie je rovnaka alebo horsia nahrada
[0:23:30] AZ says: dalej to snad nemusim rozvijat
[0:23:43] XY says: hm, ta arogantna babizna zo smeru nejaka poslankyna je na rovnakej urovni snad
[0:23:54] XY says: ta predavacka byvala
[0:24:16] AZ says: kua ale v zivote by na cele strany kt ma 30% nemohla byt
[0:24:54] XY says: bud realista pozri co mame za premiera a povedz si ze nieco uz tu nie je mozne
[0:25:15] AZ says: toto je mala krajina, druhy taky nie je

Mená konšpirátorov máme v redakcii.

Pokrok

Pozerám, ono sa ten blog sám nenapíše. To je furt nejaký Twitter, kdejaký Web 2.0 či Web 3.14, samý youtube či kerykristus, widgety a iné chujovinky, ale keď príde na lámanie chleba furt treba nejakého mumáka medzi klávesnicou a stoličkou. A že vraj pokrok, bah! Humbug! A ja aby som tu sedel a drel, pche, tůůůůdle! Nič nebude.