Whisper me sweet nothings

Páprdu-in-Chief na Nový Rok už radšej nesledujem, ale predsa len, čo ak odznelo nejaké zásadné posolstvo? Wordle to the rescue!

Tak tu to máte, v skratke.

(Odstránil som slová: som, sme, je.)

Strašne ma serú v SME. Nadpisy

Vážne. Príšerne. Ma. Serú.

Určite ste ich zaregistrovali, posledných niekoľko mesiacov sa rozšíril tento otrasný manierizmus. Dať bodku a dokončiť nadpis. V ďalšej vete.

Len z poslednej doby. Vyberám. Napríklad:

Učil evolúciu. Porušil štátny zákon
Hľadali veľrybu. Našli dávnu praopicu
Vojny sú fajn. Ak ste šimpanz
Solárne lietadlo pristálo. Lietalo aj v noci
Neptún objavil rýchlo. Stačilo otvoriť list

Myslel som, že to snáď jeden človek pácha, a keď som našiel podozrivého, už som chcel napísať: "Študoval logiku a píše nadpisy. Ako debil". Lenže. On v tom nie je sám. Aha:

V investíciách je Slovensko piate. Od konca
Figeľ odvolal šéfov Pošty aj Carga. Faxom
Úver Grékom nechcú. Val možno
Chcú odvodové prázdniny. Odbory varujú

Tiež:
Hokejový Lev lobuje za Poprad. Čaká na stanoviská

Alebo:
V polícii necítili oporu. Zavolali si Kotlebu
Miestni politici majú konflikty s podsvetím. Nielen v Hurbanove

Alebo:
Tučné zmluvy chce štát utajiť. Neúspešne
Prodigy skúsili prekričať PKO. Úspešne
Štátu hrozí žaloba. Zase za rezort dopravy
Štát klame. Tají zmluvu sám

Nehľadal som systematicky, vybral som námatkovo, na ilustráciu problému. To sú nadpisy prevažne z posledných pár dní.

Netvrdím, že snáď nesmie nadpis takto vyzerať, môže nastať situácia, keď takéto zdôraznenie má svoje opodstatnenie. Napríklad, chce autor poukázať na nejaký paradox, niečo nečakané, šokujúce, kontra-intuitívne. Lenže takýmto vyslovene umelým nadužívaním sa úplne vytráca opodstatnenie, je z toho čistý manierizmus a sprosté klišé. Nesmierne iritujúce. Oblbujúce. Znečisťujúce verejný priestor.

Kedysi človek na zdvihnutie ranného tlaku potreboval prečítať celé články, dnes už stačí nadpis. Zase raz forma vyhrala nad obsahom. Pokrok.

Impenetrability indicates profundity

Nadpis je mi momentálne heslom týchto dní. Než ale aby som vás obťažoval svojimi taľafatkami, radšej sa podelím o dlhší citát ztamtiež odkiaľ je aj ono bystré pozorovanie:

The writing of many philosophers, especially but not uniquely in the so-called continental tradition, is full of hard-to-understand passages where difficulty is presented as pertaining not to expression but to content itself, as being not a rhetorical device but a direct and unavoidable aspect of sophisticated thinking.
[...]
Faced with an inordinately recondite statement, readers have the choice between a negative judgment: the author had no good reason to be obscure, and a positive explanation: the author wanted to convey a thought too deep for plain and simple expression. With a prior high confidence in the intellectual worth of the author, negative judgment is almost ruled out and depth can be inferred, even if no satisfactory interpretation of the statement in question is ever arrived at. Prior appreciation of an author justifies a positive construal of difficult passage. So far, so good. Things may go wrong if, in a viciously circular manner, this construal is taken as further justification for the appreciation.

- Dan Sperber, The Guru Effect

azaňát

V nedeľu sa presúvam do Pešti, zbalený síce ešte nie som, ale jazykovo už som vybavený. Náš ctihodný kolega nám boli zapožičali praktickú konverzačnú príručku "Maďarsky na cesty" od Jana Pecháčka, ktorú kedysi medzi vojnami (vročenie chýba) vydalo nakladateľstvo Kvasnička a Hampl. V jednotlivých kapitolách ako napr. Na Pustině, Na Honu, Tennis, U krejčího, nájdeme všakovaké úžitočné a vysoko empatické frázy pre bežnú, každodennú konverzáciu. Napr...

Na puste: (str. 94)
Pánové, libo-li, můžeme jíti. Koně již čekají na dvoře. Pánové, jste dobří jezdci? - Uraim, ha tetszik, mehetünk. A lovak már várnak az udvaron. Jó lovasok az urak?

Milostivá, zvedněte levou nohu do třemene, tak; a nyní hop! přehoďte pravou nohu přes sedlo! Správně Anyní vstupte v třemen také pravou nohou. - Nagysád, emelje fele a bal lábát a kengyelbe, úgy; most hopsz! vesse át jobb lábát a nyergen át! Helyes. Most a jobb lábával is lépjem a kengyelbe.

Hotel, str.27:
V našem hotelu není hmyzu - A mi szállónkban nicsen féreg.

Na hone (str. 97):
Ano, ihned dám znamení náhončím, že již mohou zahájit štvaní. - Igen, azonnal megadom a jelt a hajtóknak, hogy már megkezdhetik a hajtást.

Zimné športy (str. 103):
Pak bychom snad mohli jíti sáňkovati? - Akkor talán elmehetnénk szánkázni?
Umíte brusliti? - Tud-e korcsolyázni?

str. 32, u holiča:
A trochu pudru také neškodí, neboť venku jest velký vítr. - Egy kis beporzás sem fog ártani, mert kint igen szeles az időjáras.

V potravinách, str. 50:
Zabalte toto zvlášť. - Ezt külön csomagolja.
Pošlete to do hotelu Imperiál. - Küldje el az Imperiál szálóba.

Na stanici, str. 18:
Nosiči, odneste mé zavazadlo k temešvárskemu rychlíku. - Hordár, vigye el a pogygyászomat a temesvári gyorsvonathoz.

Strana 9:
To je prapodivné! - Ez csodálatos!
To je pravá skutečnost! - Ez tiszta valóság!
Na mé čestné slovo! - Becsületszavamra!

Čemu se smějete? - Min nevet?

Mi a véleménye erről?

Nové slovo

Nie som rusofób. To by značilo, že mám akýsi iracionálny strach a priam chorobný odpor voči Rusom. Moje zhnusenie, ktoré voči Rusku cítim je však naopak podopreté pozorovaním, úsudkom a skúsenosťou. Nie je to fóbia, je to uvážlivá ostražitosť, nedôvera a plne historicky odôvodnené morálne zhnusenie. Len nájsť slovo, ktoré túto pozíciu vystihuje. Nie som prvý, čo rieši túto dilemu, už dávnejšie bola napr. tuto vyslovená nespokojnosť so slovom islamofób a dostavil sa aj návrh založený na starogréckom kataphronein, čiže akomsi uvážlivom opovrhovaní.

Čiže som rusokatafronetik, ale to akosi neznie tak úderne.

Povinné drísty po dlhšom čase

Dlho som nič nenapísal, lebo som nemal náladu, nechcelo sa mi, nebolo čo, melanchólia, šťastie, ambivalencia v krabici, každý deň streda, šetril som slová na písanie eseje, ktorú som stále ani nezačal, blabla. Viem, je vám to srdečne jedno.

Takže dnes len trochu od veci blábolenia. Aby sme z cviku nevyšli.

Najsamprv, ma šoklo, umrel Ján Johanides (a ja som ho netipol, sakra), autor pár kníh v mojej polici. Napríklad dávnejšie pribalili zadarmo k balíku kníh objednaných jeho Podstatu kameňolomu, a neskôr som videl (a žial kúpil) jeho Nepriestrelnú ženu za 20 korún v kníhkupectve. To ma mohlo varovať, ale až po prečítaní Hmly na našej trpezlivosti mi došlo, prečo bývajú jeho knihy zlacnené. Lebo sú to nečitateľné ležiaky. Možno mu krivdím, ale Hmla (ako aj nedočítaná Podstata) ma od Johanidesa nadobro odradili. Škoda. Ah áno, sústrasť, etc.

Keď už je reč o literárnych skvostoch, Golonkovi, ktorého pokračujúci status celebrity je možno chápať len ako perverznú formu božieho trestu za neviem-aký-hriech športových fanúšikov, vyšla ďalšia kniha spomienok. Ach. Dojemné. Aj na STV bol riport, že to bol rebel, údajne. Tak jest, je to aj v názve. Zrejme nie bez príčiny, ale bakané jazyky by povedali bez rozumu. (Elitist Hi5). To mi pripomenulo, že mi kdesi hlboko dávno, na prvom stupni ZŠ bola "za výborný prospech a vzorné správanie" od "Rady rodičov a riaditeľstva školy" daná do daru kniha Volali ma žiletka. Do krvi urazený som bol, nasraný, a dodnes vôbec nedokážem pochopiť, koho geniálny nápad to bol dať malému byflošovi knihu spomienok nejakého troglodyta s hokejkou. Snáď nejaký nejapný pokus o counter-programming, či čo? Knihu som ani neotvoril – na rozdiel od dvoch ďalších prvostupňových prospechových podarúnkov – Zbojnícku mladosť som ešte zvládol prečítať celú ale pri Oliverovi Twistovi som to zabalil už po pár kapitolách. Jergušova sociálna ubiedenosť mi stačila bohate, vďaka, dosť. Vlastne už ilustrácia Vincenta Hložníka na obale Twista bola zlým znamením, od detstva ma jeho kresby silno odpudzovali. Každopádne, Golonkova kniha (resp. jeho ghostwritera) je pre mňa stálym mementom, ako možno knižným darom totálne prestreliť.

A áno, viem, uvedomujem si, že správne sa píše bifľoš, ale aj tak si myslím, že byfloš by bola vhodnejšia forma (áno, aj bez mäkčeňa), nech je byflenie medzi vybranými slovami. Chvíľu som aj uvažoval, či radšej nepoužijem slovo štréber, ale žiaľ nenarodil som sa za cisára pána. A vlastne som sa ani nebiflil, ale vysvetlite sprostejším, že to šlo samo. (Elitist sob)

A teraz už úplné drísty:

CKĽ je zdesený, že deti nevedia po slovensky. Ale k jazykovým nedostatkom koaličného partnera sa nevyjadril. Zing. "Ja neviem, či je ešte nejaká taká krajina na svete, kde vychádzajú deti zo škôl a nevedia štátny jazyk." Všade kde tie deti vychádzajú zo štátnych škôl je to tak.

Súťažná otázka na záver: dopozerám skôr prvú sériu How I Met Your Mother, alebo napíšem 10-stranovú esej z filozofie? Pozrieť mi ostávajú 4 diely a napísať 10 strán. Comment up!

Nemčina

Po publikovaní predchádzjúceho článku ma prekvapilo a vytočilo hlásenie Blogger systému:

Your blog post published successfully!

Což je normálne, as usual oznámanie, to pod tým však bolo horšie:

Blog anzeigen (in einem neuen Fenster)

To čo je toto? To kde sme? Komu preplo? Mne nie, ja mám nastavenú anglinu. Prečo tento škaredý jazyk sa na mňa škerí z obrazovky? Fuj! Radšej už nič nedodám, lebo ešte poviem niečo vymykajúce sa duchu európskej vzájomnosti medzi národmi. Okrem toho, Dylan Moran to už aj tak povedal lepšie:

"That's not prejudice, that's just observation."

Za tú našu jazykovú reformu

Na stránkach vybrali.sme.sk som narazil na zaujímavý link s návrhom zrušiť písmeno Y v slovenskej abecede. Za podarený vtip som to považoval len do chvíle, keď som si uvedomil, že je to myslené vážne. Samozrejme som si nemohol odpustiť stručný komentár, ktorý odštartoval zaujímavú debatu s človekom menom Ipsilon (vcelku, zdá sa, inteligentným, ale zrejme v detstve utrpivším nejakú gramatickú traumu), ktorú by som vám týmto rád dal do pozornosti. Len ma mrzí, že miestami som už strácal zmysel pre humor.

Že podobné pochybné snahy nemátajú len niektoré slovenské hlavy si pozrite napr. tu. Srandu si z toho robil už Mark Twain a mojou obľúbenou je táto paródia Euro-English:

Euro-English

The European Commission has just announced an agreement whereby English will be the official language of the European Union rather than German, which was the other possibility.

As part of the negotiations, the British Government conceded that English spelling had some room for improvement and has accepted a 5 year phase-in plan that would become known as "Euro-English".

In the first year, "s" will replace the soft "c". Sertainly, this will make the sivil servants jump with joy. The hard "c" will be dropped in favour of "k". This should klear up konfusion, and keyboards kan have one less letter.

There will be growing publik enthusiasm in the sekond year when the troublesome "ph" will be replaced with "f". This will make words like fotograf 20% shorter.

In the 3rd year, publik akseptanse of the new spelling kan be expekted to reach the stage where more komplikated changes are possible.Governments will enkourage the removal of double letters which have always ben a deterent to akurate speling. Also, al wil agre that the horibl mes of the silent "e" in the languag is disgrasful and it should go away.

By the 4th yer people wil be reseptiv to steps such as replasing "th" with "z" and "w" with "v". During ze fifz yer, ze unesesary "o" kan be dropd from vords kontaining "ou" and after ziz fifz yer, ve vil hav a reil sensibl riten styl. Zer vil be no mor trubl or difikultis and evrivun vil find it ezi tu understand ech oza. Ze drem of a united urop vil finali kum tru. Und efter ze fifz yer, ve vil al be speking German like zey vunted in ze forst plas.

Apdejt: Lafcadio ma dobry postreh k tomuto.
Addendum: Ďalší zásadný príspevok k téme reformy jazyka.