streda 19. septembra 2007

Stereometria Hranola

Hranol, kváder, reliéf. No veru, citujem:
"Odhalenie portrétu Vladimíra Clemetisa na pôde ministerstva zahraničných vecí považujem za kváder do stavby katedrály slovenského sebavedomia a budovania štátnej tradície," uviedol Fico.
Ďakujem pekne za taký kváder, za také sebavedomie, za takú katedrálu. Ale katedrála je asi trefné prirovnanie, ide totiž o budovanie viery, nie historickej skutočnosti. Je to budovanie náboženstva, pre všetkých labilných, nevyrovnaných a krepých, ktorým už koncept "Boha" nestačí.

Ale pozor, milé deti, Clementis bol vraj "intelektuál". Akoby ho to malo zbaviť viny. Tým horšie pre neho! Keď bol tak inteligentný mal oveľa skôr prekuknúť zvrátenosť marxistickej ideológie ako mnoho iných pred ním a po ňom. Že tak neučinil je jasným zlyhaním, ak nie intelektuálnym, o čom pochybujem, tak určite morálnym. A tak ním napokon súdruhovia posypali cesty. Koledoval si.
Premiér počas odhaľovania pamätného reliéfu naznačil, že Clementis zomrel najmä preto, že sa ako Slovák prebojoval do významnej funkcie. "Stal sa ministrom zahraničných vecí Československej republiky, ale za túto slovenskú opovážlivosť zaplatil vlastným životom," vyhlásil Fico.
To je samozrejme tak donebavolajúcachujovina, že nemám síl. Ako aj v komentároch bolo trefne poznamenané, stačí len vymenovať všetkých slávnych slovenských komunistov, ktorí to dopracovali poriadne ďaleko bez ujmy na zdraví a majetku, napr. Lenárt, Biľak, Široký...

Čo takýmito ťahmi a kydami ten Centrálny Kokot Ľudstva sleduje? Samozrejme jeden z dôvodov, prečo to robí, je istotne hlboké presvedčenie a viera, že je to na mieste, že je to nevyhnutné a správne. Akoby už to samo o sebe nebolo nechutné, domnievam sa, že ďalším, akýmsi bonusovým ak nie rovno hlavným dôvodom, prečo nás kokot slovenskej republiky tak často častuje perlami svojho ducha je akási bazálna politická vychcanosť.

Takmer neprejde deň, aby neurobil, nenaznačil, nepovedal niečo, o čom veľmi dobre vie, že to časť ľudí vydráždi. A je to presne tá uvažujúca mienko-tvorná časť, ktorá by ho aj tak nikdy nevolila. Títo ľudia (a obávam sa neskromne, že aj ja som teraz medzi nimi) začnú písať a hlasito nadávať, z čoho sa aspoň akýsi ruch a šum dostane dokonca aj k ušiam jeho voličov, ktorí samozrejme bez chápania súvislostí budú urazení, že "zase nám na Robka útočia".

Až na malú menšinu echt staroboľševikov, Hranolovu krvnú skupinu, pre ktorých sú takéto ťahy ako maznavé pohladenie ega, nie sú Ficovi voliči ľudia, ktorí by sledovali súvislosti alebo im rozumeli, vidia len že premiér niečo robí, tvári sa dôležito – "štátnicky" – ako záprdok na polici, hovorí a robí to emotívne, čiže je to ich človek a potom už len vidia, že mu za jeho činy je brýzgané a nadávané – a fakt, že je kritizovaní sa v ich očiach rovná ubližovaniu a tak sa k nemu ešte viac primknú. A vovovo tom to je.


Hranol a kváder v kocke. Politológia je veda...

Žiadne komentáre: