Ako po iné roky, nasleduje výber môjho ubľúbeného za uplynulý rok. Tohtoročný výber toho naj značne utrpel tým, že som si nainštaloval add-on Rádia _FM do browsera. Totižto, miesto toho aby som hľadal a zháňal novú, dobrú hudbu, keď sa mi zažiadalo šumu a pozadia, len som klikol. Chja, lenivosť, žnem tvoje trpké plody. Anyhoo...
Polar Bear - Peepers
Nuž tak kvôli týmto junákom som sa aj na Pohodu bol predovšetkým vybral. Isteže, boli aj iné dôvody, ale Polar Bear som mal ako prioritu dlhodobo dopredu vyhliadnutú a bezpodmienečnú. Ani trochu nesklamali, pre mňa najlepší koncert Pohody 2010. Ich album Held On The Tips Of Fingers z roku 2005 bol ako zjavenie, anarchia experimentálneho jazzu spútaná hudobným majstrovstvom a rockovou mašličkou. Na Pohode hrali nové veci z tohto albumu. Pri takýchto kapelách/projektoch mnou zmietajú protichodné pocity: na jednu stranu chcem vykričať do sveta, aké je to skvelé, resp. aké je to kurvapopičibohovitánske, a na druhú je tu chamtivý pocit snobskej exkluzivity, kebyže môžem chcem byť jediný na celom svete, kto o nich vie a pozná akí sú skvelí. Ja, len ja, ja ako jeden z mála viem, že sú, a že veru sú! Ku kapele pribudol Leafcutter John (zas ten pocit exkluzivity), elektromág, a pridal už tak silnému ansámblu ďalšiu dimenziu - koľkú už vlastne radšej nepočítam.
MGMT - Congratulation
Druhý album MGMT bol vraj prijatý rozpačito, mnohým chýbali hitovky ako Kids. Pche. Pritom je to tak nádherne kompaktný majsterštuk synth-post-psychedelického rocku s priam operným rozmachom. Je to presne ten typ albumu, ktorý treba počúvať celý a opakovane, a hoci na ňom nie je jednoznačný 'hit', Flash Delirium je skladba nadčasovo úchvatná, s kongeniálnym klipom nezabudnuteľná, zakiaľ čo zaverečné Congratulation je prekvapivo efektné svojou jednoduchosťou. Namôjveru, blahoželanie je na mieste.
The Black Keys - Brothers
Nič sa už asi nevyrovná tej surovej nevybrúsenej genialite ich prvých dvoch garážových blues-rockových albumov, ale aj dnes po 8 rokoch, keď skladajú skvelé chytľavé skladby so všetkými tými riffmi a háčikmy priam rutinérsky a uhľadene, stoja títo dvaja junáci vysoko nad ostatnou hudobnou produkciou - a hoci sa pri opakovanom počúvaní (50x) v niektorých skladbách začala vkrádať nuda, skladby ako Tighten Up a Next Girl sa jednoducho nemôžu opočúvať, nech by ste boli akokoľvek omrzený životom.
Vampire Weekend - Contra
Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins a iné (Horchata; Holiday; Run; Giving up the Gun). Keď ich počujem, mám chuť ísť nakupovať. Svetre, košele, menčestráky, hockde -- Zara, Springfield, UC of Benneton, Lacoste, Marks&Spencer, chcem byť viac preppy. Vampies vydali tento album začiatkom roka a hneď bolo jasné, že na tomto zozname budú. Už som im aj odpustil ten auto-tune na 4. tracku.
Archie Bronson Outfit - Coconut
Toto sú ďalší veteráni mojej obľuby, ich ostatný album z 2006 je vo veľkej miere zodpovedný za to, že sa mi v duševnom zdraví podarilo dopísať moju magor diplomovku. V ťažkých chvíľach mi ich kvílivé art-rockové rumádzganie dodávalo sily. 4 roky neskôr a vidím, že sila psycho-art-rocku ich aj naďalej sprevádza. No dobre, nie je to už taká bujačina, majú veľa bodov z nostalgie, ale stále je to silne dobré. Kto neverí, nech okúsi žraločieho zuba.
Sleigh Bells - Treats
Že vraj tribal synth-pop. Teda, lepšie a stručnejšie by som to sám nevedel popísať. Normálne ma aj zamrzelo, že už nemám -násť, za mojich čias boli len samé sračky v éteri, ale pri tomto si viem aj predstaviť, že za istých priaznivých poveternostných podmienok a veľkej miere intoxikácie, že by som teda aj -ne(/post)ironicky- sa hýbal k tomu. A krv by mi tiekla z uší. Mmmm. (Riot Rhythm!)
The Walkmen 2010 - Lisbon
Títo mládenci tu už v jednom ročnom vyhrnutí figurovali, tak sa tu ponúkajú dva možné závery: buď sú tak konzsitentne dobrí, alebo mám ja tak úzke obzory. Najskôr oboje. Sú super a basta. Už ma nebaví písať viac.
Honourable mentions – AKA tiež velice dobré, ale sa mi o nich už naozaj nechcelo nič napísať:
Yeasayer - Odd Blood (Ambling Alp. Na Jánskeho plaketu minimálne, taká fajná krv.)
LCD Soundsystem - This Is Happening (Indeed, it is. Veď aha: Dance Yrself Clean; Drunk Girls)
Shearwater - The Golden Archipelago (Hidden lakes)
Spoon - Transference (Spoon!; Ehm, hľa: Written in Reverse)
Dobré tracky lepšie opasku:
Steve Mason – Lost & Found
Deerhunter - Revival
Wavves - Idiot
These New Puritans – We Want War
Polar Bear - Peepers
Nuž tak kvôli týmto junákom som sa aj na Pohodu bol predovšetkým vybral. Isteže, boli aj iné dôvody, ale Polar Bear som mal ako prioritu dlhodobo dopredu vyhliadnutú a bezpodmienečnú. Ani trochu nesklamali, pre mňa najlepší koncert Pohody 2010. Ich album Held On The Tips Of Fingers z roku 2005 bol ako zjavenie, anarchia experimentálneho jazzu spútaná hudobným majstrovstvom a rockovou mašličkou. Na Pohode hrali nové veci z tohto albumu. Pri takýchto kapelách/projektoch mnou zmietajú protichodné pocity: na jednu stranu chcem vykričať do sveta, aké je to skvelé, resp. aké je to kurvapopičibohovitánske, a na druhú je tu chamtivý pocit snobskej exkluzivity, kebyže môžem chcem byť jediný na celom svete, kto o nich vie a pozná akí sú skvelí. Ja, len ja, ja ako jeden z mála viem, že sú, a že veru sú! Ku kapele pribudol Leafcutter John (zas ten pocit exkluzivity), elektromág, a pridal už tak silnému ansámblu ďalšiu dimenziu - koľkú už vlastne radšej nepočítam.
MGMT - Congratulation
Druhý album MGMT bol vraj prijatý rozpačito, mnohým chýbali hitovky ako Kids. Pche. Pritom je to tak nádherne kompaktný majsterštuk synth-post-psychedelického rocku s priam operným rozmachom. Je to presne ten typ albumu, ktorý treba počúvať celý a opakovane, a hoci na ňom nie je jednoznačný 'hit', Flash Delirium je skladba nadčasovo úchvatná, s kongeniálnym klipom nezabudnuteľná, zakiaľ čo zaverečné Congratulation je prekvapivo efektné svojou jednoduchosťou. Namôjveru, blahoželanie je na mieste.
The Black Keys - Brothers
Nič sa už asi nevyrovná tej surovej nevybrúsenej genialite ich prvých dvoch garážových blues-rockových albumov, ale aj dnes po 8 rokoch, keď skladajú skvelé chytľavé skladby so všetkými tými riffmi a háčikmy priam rutinérsky a uhľadene, stoja títo dvaja junáci vysoko nad ostatnou hudobnou produkciou - a hoci sa pri opakovanom počúvaní (50x) v niektorých skladbách začala vkrádať nuda, skladby ako Tighten Up a Next Girl sa jednoducho nemôžu opočúvať, nech by ste boli akokoľvek omrzený životom.
Vampire Weekend - Contra
Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins a iné (Horchata; Holiday; Run; Giving up the Gun). Keď ich počujem, mám chuť ísť nakupovať. Svetre, košele, menčestráky, hockde -- Zara, Springfield, UC of Benneton, Lacoste, Marks&Spencer, chcem byť viac preppy. Vampies vydali tento album začiatkom roka a hneď bolo jasné, že na tomto zozname budú. Už som im aj odpustil ten auto-tune na 4. tracku.
Archie Bronson Outfit - Coconut
Toto sú ďalší veteráni mojej obľuby, ich ostatný album z 2006 je vo veľkej miere zodpovedný za to, že sa mi v duševnom zdraví podarilo dopísať moju magor diplomovku. V ťažkých chvíľach mi ich kvílivé art-rockové rumádzganie dodávalo sily. 4 roky neskôr a vidím, že sila psycho-art-rocku ich aj naďalej sprevádza. No dobre, nie je to už taká bujačina, majú veľa bodov z nostalgie, ale stále je to silne dobré. Kto neverí, nech okúsi žraločieho zuba.
Sleigh Bells - Treats
Že vraj tribal synth-pop. Teda, lepšie a stručnejšie by som to sám nevedel popísať. Normálne ma aj zamrzelo, že už nemám -násť, za mojich čias boli len samé sračky v éteri, ale pri tomto si viem aj predstaviť, že za istých priaznivých poveternostných podmienok a veľkej miere intoxikácie, že by som teda aj -ne(/post)ironicky- sa hýbal k tomu. A krv by mi tiekla z uší. Mmmm. (Riot Rhythm!)
The Walkmen 2010 - Lisbon
Títo mládenci tu už v jednom ročnom vyhrnutí figurovali, tak sa tu ponúkajú dva možné závery: buď sú tak konzsitentne dobrí, alebo mám ja tak úzke obzory. Najskôr oboje. Sú super a basta. Už ma nebaví písať viac.
Honourable mentions – AKA tiež velice dobré, ale sa mi o nich už naozaj nechcelo nič napísať:
Yeasayer - Odd Blood (Ambling Alp. Na Jánskeho plaketu minimálne, taká fajná krv.)
LCD Soundsystem - This Is Happening (Indeed, it is. Veď aha: Dance Yrself Clean; Drunk Girls)
Shearwater - The Golden Archipelago (Hidden lakes)
Spoon - Transference (Spoon!; Ehm, hľa: Written in Reverse)
Dobré tracky lepšie opasku:
Steve Mason – Lost & Found
Deerhunter - Revival
Wavves - Idiot
These New Puritans – We Want War
1 komentár:
Vdaka za par hodin "sumu".
Najviac ma potesil Shearwater a Jake Gyllenhaal v modrych sortkach.
Este by som rad dodal, ze Drunk Girls je ciastocne inspirovana skladbou White Light/White Heat z rovnomenneho albumu skupiny, ano, presne tak, The Velvet Underground.
Mne tento rok sprijemnoval najma dlhorocny amant George Sand.
Zverejnenie komentára