Tu je naša Katastrofa!

Pre Václava Havla, od Samuela Becketta:

Občan Havel

Som sa vrátil zo slovenskej premiéry filmu Občan Havel (hej, samá smotánka, napr. A. Hryc, J. Nvota, D. Hanák, A. Šišková, Z. Bútorová, G. Mesežnikov, Agnes Snopko, potom ten akosavolá a kdekto ešte a aj ja) a neostáva mi než súhlasiť s tým, čo už bolo vyrieknuté:

"[Havla] budete chcieť poškrabkať po brušku a kúpiť mu pivo. Taký je v tom filme zlatý."

Tak veru. Treba vidieť. Náramné to je. Ale nielen Havlom je film zaujímavý, ostatné postavy sú hodné vlastných filmov, ktorý by sa možno z kilometrov dostupného materiálu, ktoré Koutecký natočil, mohli poskladať. Klaus sa objavuje len epizodicky, ale je témou mnohých rozhovorov a vystupuje tu temer ako Havlova mýtická Nemesis, ktorá je však aj pointou mnohých filmových vtípkov (vlastne stačí len aby sa objavil na plátne a diváci už sa chechtajú). Miloš Zeman sa v jednej kľúčovej scéne ukáže ako akýsi Mefistofeles, čo sa snaží Havla pokúšať. Suita Havlových verných spolupracovníkov by si určite zaslúžila samostatnú štúdiu, všetci tí Špačkovia, Medkovia a Hanzelovia sú nesmierne zaujímavými subjektami. Mihne sa aj profesor Švejnar, ktorý na jedno Havlovo insitné zamyslenie nad ekonomickým liberalizmom kdesi v 1997 len náramne prikyvuje.

Sú tu však všetky scény, ktoré by ste od tohto filmu čakali, pretože sú súčasťou legendy menom Václav Havel – Havel je zvolený, Havel hľadá cigarety, Havel medzi ľuďmi, Havel aranžuje, Bill Clinton v jazz clube, Rolling Stones na hrade, Olga umiera, Havel chorý, Havel a Dášenka, Havel znovuzvolený – Dáša píska na Sládkovho republikána, Havel hostí Summit NATO, Havel odchádza. Možno je v tom film predvídateľný, ale neuberá mu to na kvalite. Nikto zrejme nečakal nejaké mýtoborectvo a filmu sa našťastie celkom úspešne darí neskĺznuť k oslavnosti. A aj napriek tomu, že každému kto posledných 15 rokov sledoval správy film nepovie nič zásadne nového, ho možno len odporúčať. Pretože ten pohľad dovnútra, za oponu, je jednoducho uchvacujúci. Dramatik zahral svoju životnú rolu a kamery boli našťastie pri tom.

Václav a Václav telefonujú.

"Havel zavrel zbrojovky"

Medzi populárne a úplne od reality odtrhnuté ľudové múdra a povesti, ktoré čakajú na moderného Dobšinského aby ich všetky skatalogizoval, patrí aj "Havel zavrel zbrojovky". Pred rokom 1989 tu boli akési bukolické dni šťastia a radosti, keď strojárenské haly na Považí plné smiechu a radostnej práce chrlili tanky a zbrane plné vôní, farieb dúhy a dobrej vôle, ktoré sa predávali s veľkým úspechom za ťažký peniaz a po celom svete nám ich závideli. Potom však prišiel zlý, zlý bakaný černokňažnícky prezident Havel, krasorečniaci humanista, a všetko to šmahom rachitickej ruky pisálka zrušil. Toľko povesť.

A samozrejme nebol by to náš súdruh premiér, ten vyjebaný skurvený pičus, kokotfiškálsky oportunistický zmrd, väčšia špina než zasraná klučka od záchoda, keby sa na debilite ľudovej pospolitosti nezviezol a nepriživil ju kriesením zombíckych porekadiel:

"Potom však prišli takzvané reformy, z ktorých profitovala úzka skupina ľudí. Drvivá väčšina ľudí sa stala rukojemníkom a objektom rôznych skúšobných opatrení naivných alebo až príliš cieľavedomých experimentátorov. Nastala paralýza slovenského hospodárstva a osobitne jeho pýchy - strojárstva, vrátane dubnického v dôsledku voľno až slobodomyšlienkarskej Havlovskej kvázi humánnej preorientácie slovenskej ekonomiky z prosperujúceho strojárstva na konverzné tápanie. Začalo platiť, že výrobky slovenskej zbrojovky boli antihumánne a vražedné, ale výrobky českých, amerických a iných zbrojoviek slúžili posvätnej ochrane demokracie. Taká bola pravda 90. rokov," povedal Fico v amfiteátri pred divákmi osláv, za čo si vyslúžil búrlivý potlesk.

Tým chujom už teraz nik nevysvetlí, že Havel na to mal asi taký dosah ako Dedo Jozef, a hoci bol mediálne exponovaný a určite si vo svojej politickej neohrabanosti nejaké humanistické perličky neodpustil, nemal kompetencie, nemal výkonnú moc a samotné zatváranie fabrík nijako neovplyvnil. Navyše zbrojovky, okrem zásobovania našej slávnej ľudovo-demokratickej armády, vyvážali najmä do nesolventných spriatelene socialistických krajín tábora Mieru zbraňové systémy založené na pomaly zastarajúcich technikách a boli odsúdené buď na zánik alebo ráznu reštrukturalizáciu. Fico toto buď veľmi dobre vie a jeho slová sú o to zlovoľnejšia demagógia alebo je už úplne vypatlaný dement. Každopádne by si zaslúžil aby ním miesto reťazí nejaká Božena vláčila po poliach v okolí Kábulu.