Nič k SNP

Fakt, že sme tu na tomto blogu na včerajší štátny sviatok výročia SNP nijakovsky nereflektovali nesmie byť čítané ako nejaké posolstvo, či nebodaj stanovisko. Niekedy je nečinnosť len nečinnosťou, prokrastinácia len prokrastináciou, lenivosť len lenivosťou. Cítil som potrebu toto zdôrazniť, lebo veď, čo ak to tu niekto číta tak dôkladne, že začne čítať aj medzi blog postami a hľadať skrytú symboliku v absencii obsahu? Teda, nie že by to tu mnoho ľudí čítalo, nehovoriac o dôkladnosti či nebodaj prikladaní akéhokoľvek významu čomukoľvek tu zjavenému, ale udiali sa už aj divnejšie veci, som si istý.

Navyše by som sa k SNP ani necítil fundovaný akokoľvek vyjadriť, o múdrosti starých otcov sa tiež podeliť nemôžem, keďže sme v rodine nemali ani nemeckých tankistov ani sovietskych parašutistov, ani gardistov, ani komunistov ba ani len občiansky odpor, len samých pacifistov. Aj som si kúpil onoho času v antikvariáte knižku "Povstanie bez legiend" ale aj som ju nečítal, keďže mi ani nebolo jasné, ktoré sú tie legendy, ktoré v nej nie sú obsiahnuté. Čiže by som len toľko.

Ale nie toto som chcel. Vlastne som tu len chcel švacnúť krásny tematický hlod, ktorý je viac o CKĽ než o SNP a ktorý som objavil v diskusii k jednému veľmi slabému článku a ktorý uvádzam v pôvodnom znení bez diakritiky:

SNP som doteraz celkom uznaval, ale ak ho Fico obhajuje, budem sa na to musiet pozriet blizsie.
lebo hranol sa VZDY myli a VZDY klame, to je v dnesnych dnoch moja zivotna istota.
doubledog |30.08.2007, 12:16 |

Heh. Asi tak.

Never Mind The Bollocks Here's Wittgenstein

"Je charakteristické, že právě když se mechanické možnosti reprodukce tak obrovsky zdokonalily, existuje stále méně a méně lidí, kteří vědí, jak by se hudba měla hrát."

-- Ludwig Wittgenstein, 1949.

(citovaný v: Ray Monk, Wittgenstein. Úděl génia (Praha: Hynek, 1996), s. 541)

Utekajme, už bežia

HZDS, na čele s ministrom pôdohospodárstva M. Jureňom, organizovalo v Skalici Štafetu Ústavy, štartérom bol viditeľne nadrbaný hokejista Žigmund Pálffy, o ktorom som už aj ja počul, že nepatrí medzi najostrejších v príborníku. Že z toho bola fajná fraška, netreba zdôrazňovať:

Zatiaľ čo v uliciach mesta ministra Jureňu sprevádzalo niekoľko desiatok bežcov, na výpadovke smerom na Holíč už bežal len v sprievode jedného muža a policajného auta, za ktorým sa vytvorila kolóna áut.

Už opis samotný je hilariózny, čo potom samotné video zachytávajúce celú udalosť. Pripomenulo mi to hneď niekoľko skečov od Monty Pythonov. Neskutočné. Upachtená trápnosť, ktorú musíte vidieť.

Ťažký život kverulanta

Vo štvrtok som bol na preventívnej prehliadke u zubárky, tak by ma asi nemalo prekvapiť, že mi v sobotu večer pri umývaní zubov vypadla plomba. To mám radosť.

Taktiež, hanbím sa to priznať, ale veď každý človek ma nejakú slabosť, či nedostatok, som si v sobotu kúpil lós Loto. Viem, viem, šance sú infinitesimálne malé, bola väčšia šanca, že ma cestou do obchodu zrazí auto, než že niečo vyhrám. Ale ak už niekoho zrazíte, prezrite mu peňaženku, možno má nejaký tiket, ktorý vyhral dosť aspoň na nové nárazníky.

Každopádne, keďže už prepukla tá mánia, čo by som sa raz na nej nepodieľal. V hlave mi behalo pár čísel, tie som na tikete zaškrtol. Teraz zisťujem, že som 4 zo 6 čísel trafil. Júú bisťu, som sa zaradoval prenáramne, ale len do chvíle, než som zistil, že to mi dá nejakých 568 korún. Teda, za moje ťažko vydumané víťazné čísla by už mohli i viac dať.

To mám radosť. Bude aspoň na plombu. Pokiaľ ma cestou po výhru nik nezrazí.

YouTubeCast # 17

Acoustic Ladyland (feat. Coco Electrik) - 'Cuts & Lies' (Skinny Grin, 2006)

(Video via Der Discographer. Album Skinny Grin veľmi emfaticky odporúčam.)

Cocotism redux

Niečo sa deje, hmýri sa to tu vtipnými legislatívnymi návrhmi ako črievičkami v sennom náleve. Už to aj páchne. Žumpa preteká. Výsledky už čoskoro v Zz.

Z pracovného návrhu zákona o premávke na pozemných komunikáciách vyplýva, že „Chodci a cyklisti používajúci vozovky sa v prípade zníženej viditeľnosti budú povinne označovať reflexnými prvkami.“

Týmto ustanovením sa má podľa Ministerstva vnútra SR zvýšiť bezpečnosť chodcov, ktorí sú najzraniteľnejšími účastníkmi cestnej premávky. "Do popredia sa dáva zásada vidieť a byť videný ako dôležitý prvok ochrany života a zdravia," píše sa v návrhu.

Vravím vynikajúce. Ale úplne najlepšie by bolo keby ľudia chodili ovešaní svetlami ako vianočné stromčeky, aj s prskavkami. Nech sú naozaj nápadní. Navyše, osobne sa už neviem dočkať reflexnej vesty Dolce&Gabbana z kolekcie jar/leto 2008.

Ctenému ministerskému ... ehm, Harabinovi ležia na srdci hluchí a slepí, ktorí nemajú dľa infozákona dobrí prístup k informáciam. Nevie však zaručiť, či po zásahoch ctených poslancov koalície do infozákona nezostaneme slepí a hluchí všetci. To sa skrátka oplatí.

Napokon poslanci za KDH Vladimír Palko, Pavol Minárik a František Mikloško hotujú návrh zákona o zásluhách Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť. Ej veru, to je konečne téma pre opozíciu, to je to pravé, čo tu chýbalo. Toto ma veru aj dosť dlho trápilo, zavše som sa i zo sna strhol. Ctíme si ho, Hlinku, ctíme. Ale ctíme si ho dosť? Nedalo by sa viac? Tento "Lex Hlinka" je krok správnym smerom, ale nejde dosť do hĺbky, hovorí len o jeho zásluhách a povinnosti inštalovať bustu v NRSR. Čo však dnešná mládež, ako tá získa vedomnosti o jeho význame a zásluhách? Navrhujem zo zákona zakladať povinné mládežnícke organizácie, kde sa deti naučia o Hlinkovom význame a jeho zásluhách, pracne ich nazvime Hlinkova Mládež.

A ostatne, je vôbec fér, že je len na tisícke, zatiaľ čo taký fanfarónsky svetoobčan ako Štefánik sa vyškiera z päť tisícky? NBS by mala urýchlene, ešte pred prijatím Eura, vydať aspoň šesť tisícku s podobizňou Hlinku, najlepšie v klobúku. Nech vidia, že na to máme, a že sme nenosili len krpce a širáky.

Tu čítame, že vo vesmíre objavili veľké nič. Ešteže neskúmali duševné pochody našich papalášov. Haj hou.

1:24

Brutálna úprimnosť cifry digitálnych hodiniek vyráža dych, zanechá púhy vzdych a čkanie. Následný tras a chvenie spôsobí, že vibrujúca vláknina skutočna stáva sa viditeľnou aj pre vulgárneho všetečníka, ktorý ju hneď a zaraz naraz spodobní svojou nenadanou rukou, bez bázne a bez úcty, akoby sloboda napodobňovať a tým aj spotvoriť svet naokolo bola nejakým spôsobom voľne dostupná každému, ako diera v plote ohraničujúcom súdnosť súdneho a bežného dňa. Avšak ani staršie časomerné zariadenia nie sú celkom bez viny. Pravidelný tik sekundovej ručičky ohlušuje ako tokanie tetrova, ruší tak šum veškerenstva, pláštik haliaci neznámo, sprístupňuje hudbu sfér sluchu všeobecnej priemernosti. Úžasné a veľkolepé sa stáva všedným, nadchádza čas úpadku nedefinovateľného. Taký čas nadchádza, veru, to je zrejmé, stačí sa pozrieť na hodiny.

(Pozn.: Spísané dávno, snáď na jar 2003, možno skôr, niečo okolo pol druhej ráno, očividne.)

Prudká irónia

Keď sa to tak vezme, tak som vlastne najpokornejší človek na svete!

YouTubeCast # 16 - Bolyvúd Edišn

A.R. Rahman - 'Chaiyya Chaiyya' (Dil Se, 1998) -- Viem, čo si myslíte, ale to video fakt netočili na rýchliku Dargov.

Citát, rozhovor, eutanázia a smrť

Pľúca silného fajčiara v Tatrách a zdravého nefajčiara v Bratislave môžu vyzerať úplne identicky.

Toto bola asi najzaujímavejšia veta z tohto rozhovoru, ktorý sa až priveľmi točil okolo eutanázie. Ostatne spor okolo eutanázie je pre mňa absolútne nepochopiteľný. Ak si odmyslíme hlúpy názov onej procedúry, keďže dobrá smrť neexistuje, je absolútne mimo môj pochop ako s tou procedúrou samotnou, s tým konceptom dobrovoľného odchodu niekto môže mať problém. A keď vravím, že je to mimo môj pochop, tak to myslím doslova, nakoľko nie som schopný tvrdenia odporcov ani registrovať, nemám dojem že by operovali na rovnakej vlnovej dĺžke, nepredkladajú pre mňa intelegibilné argumenty, ale mám dojem, že len akosi blýskajú rôznymi farebnými sklíčkami emócií na odpútanie pozornosti (morálka, boh, zneužitie a pod.).

Ľudia ostatne okolo smrti robia priveľké ciráty. Nemôžu sa s ňou zmieriť a vymýšľajú kraviny. Čo len bude po nej, veľké neznámo, a hajde stavať vzdušné zámky, doslova vzdušné svety. Babičky na nás zhora dozrú. Pokiaľ práve nebudú s archanjelom Eustachom a Sv. Trubicou hrať bedminton. Atď. Proste mysticizujú. A pritom to nie je nič viac len šlus a čusbus. Nič mimoriadne. Tajomno moja riť. Ech. Škoda reči.

Čítame Ňjújorker

Že v The New Yorker dobré veci publikujú, nie je asi veľkým objavom. By som tuná teraz dal do pozornosti dve veci, naj-prv fajný článok o mojom obľúbenom Philipovi K. Dickovi (bez googlenia, wikipenia a iného podvádzania, kto mi povie, čo značí to K?) a potom Nialla Fergusona a jeho zamyslenie sa nad užitočnosťou Marshallovho plánu – v skratke: e-e. Ale ak by ste si mali v živote o Marshallovom pláne okrem infantilných školometských poučiek prečítať len jednu vec, nech je to táto stať od Tylera Cowena: The Marshall Plan: Myths and Realities (pdf).

Formidable!

Le devoir: Une video très très bien.

YouTubeCast # 15

Sergej Prokofiev - 'Skýtska suita'

Lepší hudobný podmaz k 21. augustu ako barbarský tanec Boha Zla a monštier zo Skýtksej suity mi nenapadol.

Citlivo

Nestáva sa mi žiaľ často, že by ma niečo skutočne nahlas rozosmialo, čím myslím naozajstný rehot na plné pľúca, ale dnes sa to podarilo tejto scénke zo seriálu o požiarnikoch Rescue Me so skvelým Denisom Learym. Celá posádka musí na kurzy citlivosti:

Citát na dnes

"The older I get, the more I admire and crave competence, just simple competence, in any field from adultery to zoology." -- H.L. Mencken

Mimo

Tento víkend budem neprítomný aj fyzicky, nielen duchom ako obvykle. Ako zase vydržím bez internetu 48 hodín, to mi je záhadou. A to som ešte veru ani nerozchodil výpadok Skype. Ten je nefunkčný už dobrých 27 hodín a aj napriek tomu, že som asociál, mám už vážny Skype-absťák. Z toho by sa jeden dal na chľast. Teda tak.

Citát na dnes

"Lenže ja žijem v pravde, aspoň sa snažím, a tam je to tak, že športovať nemôžem, lebo, čo si budeme navrávať, šport je činnosť nedôstojná džentlmena.
(...)
Môže hrať džentlmen futbal a zachovať si sebaúctu? Môže hádzať oštepom, hrať ten šport cez sieť, či nedajbože behať? Nie, samozrejme, že nie, džentlmen môže nanajvýš zrýchliť krok, aj to len v prípade, že ide o život a nik ho nevidí. Športoval Oscar Wilde? Športoval Albert Camus? Dalí?"

-- Juraj Malíček, T.Station Magazín

"I find your lack of faith disturbing"

Ej, ale mi odľahlo. Priznám sa, chvíľu som mal obavy, ale pán minister Kaliňák nás všetkých ubezpečil, že k zneužitiu osobných údajov nedôjde. "Mňa nezaujíma, s kým telefonujú podnikatelia ani opoziční poslanci." To je rovný chlap, ten Kaliňák. Jeho to nezaujíma. Nič zlé sa teda nemôže stať. Neprajníci možno budú kuvikať, ale žiaden zákon nie je dokonalý a pokiaľ budú pri moci takí slušní, poctiví, čestní, priami a rozumne uvažujúci ľudia ako dnes, naozaj sa nemáme čoho báť.

Robert Kaliňák: "Naše prádlo je čisté."

YouTubeCast # 14

Deerhoof - 'The Perfect Me' (Friend Opportunity, 2007)

Wittgenstein o estetike

"Mohli bychom si myslet, že estetika je věda, která nám říká, co je krásné – to je ale až příliš směšné, než abychom to vyslovili. Domnívám se, že estetika by pak musela umět říci i to, který druh kávy má dobrou chuť.

Místo aby odpovídal na tradiční otázky estetiky (např. Na otázku "Co je krásné?"), uvádí Wittgenstein řadu příkladů, na nichž ukazuje, že vkus nespočívá v tom, že se postavíme před obraz a zvoláme: "To je krásné." Estetický soud může nabývat matoucí rozmanitosti forem, které se od kultury ke kultuře mění a často spočívají v tom, že se neříká nic. Vkus se stejně často jako ve slovech ukazuje v jednání, v gestech nelibosti nebo uspokojení, ve způsobu, jímž čteme nějakou báseň, nebo hrajeme určitou hudební skladbu, v tom, jak často nějaké dílo čteme nebo hrajeme a jak to činíme. Tyto různé formy estetického soudu v sobě nemají nic společného, nic co by se dalo vydělit jako odpověd na otázku: "Co je to vkus?" Spíše jsou spojeny složitou řadou "rodových podobností".
(...)
Podstatné tudíž je: "Musíme podat vysvětlení, které je akceptováno." Právě tato forma vesvětlení je přiměřená pro estetiku: Neuvádí se příčina, proč je něco krásné nebo proč se něco za krásné pokládá, nýbrž odkrývají se souvislosti, na něž se dříve nemyslelo, a tak se ukazuje, co je na tom krásného – ukazuje se například, proč nějaká hudební skladba, nějaké divadelní kus nebo nějaká báseň právem platí za velké díla."

- Ray Monk, Wittgenstein. Úděl génia (Praha: Hynek, 1996), ss. 405-406, 407

Mnogo postov, mnogo postov, živijooo!

Ani keby sa kamión s "nebezpečnými chemikáliami" riadený Hara bin Ládinom vykotil na ministerku Tomanovú, neprebilo by to v mojom rebríčku dôležitosti udalostí dnešného dňa správu, že náš dobrý priateľ, ctihodný pán Lafcadio Wluiki, započal dnešným dňom kariéru blogera.

Týmto mu teda zasielame našu zdravicu, vítame v ho v širších radoch globalisticko neoliberalistických spiklencov (resp. sprisahancov, aby aj v Turčianskom Sv. Martine rozumeli) proti blahu národa a sociálnemu štátu a želáme mu mnoho pisateľských úspechov na jeho novej blogovej postati.

Pre neznalých, ctihodný pán Lafcadio Wluiki je popredný slovenský gastronóm, enológ, ekonóm a filozof s predispozíciou k mudrovaniu a vyhadzovaniu náhodných spolucestujúcich z vlaku. Skrátka plnohodnotný intelektuál akých je slovenskej proveniencie žalostne málo.

"Vulgárni sú len ľudia a nie štýl"

Povedal Boris Vian. Teraz som sa dozvedel, že mám "hubu nevymáchanú". Šiel som sa prepláchnuť ústnou vodou ale aj tak. Tu sedím, nemôžem inak, kurvadrát.

Ponúka vaša MHD takéto linky?

- Kraftbetriebenes Flurförderzeug. Tak veru. Tu je nemecký inštruktážny zdravotno-bezpečnostný film pre obsluhu vysokozdvižných vozíkov. To predsa nemôže nebyť vtipné. Nech vás popis a prvá minúta neodradia. Achtung! Smrtiace! (Via)

- 5 najlepších a 5 najhorších vecí na živote v Slovinsku.

- Český Rozhlas ponúka na stiahnutie (mp3 a flac) Brandenburgské koncerty. Kľúčové slovko: Zadara! (Via)

- Bullshit! - Penn a Teller si berú na mušku Matku Terezu:

Hitch to v závere krásne zhrnul. (Via)

- No schválne, komu ešte okrem mňa príde toto nesmierne vtipné: keby Robert Ludlum písal o hudbe 20. storočia.

YouTubeCast # 13

Krzysztof Penderecki - Tren ofiarom Hiroszimy (Threnody to the Victims of Hiroshima, 1960)

Reklamy na blogoch

Už aj slovenskí blogeri zarábajú vďaka vlastným blogom. Vynikajúce, blahoželám im k zárobkom, ale zároveň musím dodať spolu s Harry Huttonom, že by do toho mohli ísť naplno a rovno predať svoje zadky nejakým námorníkom.

Ako spočívajúci zástanca "neoliberálneho projektu" nemám vôbec žiadne výhrady voči šikovnosti a zarábaniu peňazí, ale reklamy na súkromných blogoch mi prídu jednoducho pfui. Je to neestetické, vulgárne, nízke a skrátka úbohé.

Nemienim sa tu hrať na nejaký blogovací ekvivalent Jiřího Guth-Jarkovského, len sa domnievam, že ľudia, čo si na vlastné súkromné blogy vycapia reklamy, sú predajné diery v plote.

F ako frustrácia

Centrálny Kokot Ľudstva (© Georg v/Z) mal v sobotu tlačovku a ja ešte ani dnes nenachádzam slov. A dnes ešte čosi pridal.

Ostentatívne ho ignorovať sa zrejme nedá. Neviem ako dať najavo moje úplné pohŕdanie a zároveň ho už nikdy vôbec nespomenúť.

Sententia # 11

Keď chceš, aby lietali triesky, budeš musieť vyrúbať les.

YouTubeCast # 12

The Von Bondies - 'C'mon, C'mon' (Pawn Shoppe Heart, 2004)

Škrie ma

Ak sa raz ráno nezobudím, budem posledný, kto sa to dozvie.

Čo na srdci to na jazyku

Na srdci nemám okrem perikardia nič a na jazyku mám akúsi divnú pachuť, ktorá mi má asi pripomenúť, že som dnes ešte nejedol. Na rováši tiež nič nemám, nech už je to kdekoľvek. Tí z vás, ktorí snáď sledujú tento blog dlhšie, to už asi tušia a tých pár jedincov, čo ma nebodaj aj pozná osobne, to už isto vie. Nemám čo povedať. Alebo presnejšie, aby to nezdvihlo červené vlajočky v mysliach logicky založených ľudí a aby som sa vyhol peknému paradoxu: okrem oznámenia, že nemám čo povedať, naozaj nemám čo povedať. A o tom to tu je. Som zvedavý koľko variantov tejto informácie na tomto blogu ešte vymyslím. Pretože potreba oznámiť, že nemám nič iné čo oznámiť, je o to silnejšia o čo je prázdnejšia.