Brutálna úprimnosť cifry digitálnych hodiniek vyráža dych, zanechá púhy vzdych a čkanie. Následný tras a chvenie spôsobí, že vibrujúca vláknina skutočna stáva sa viditeľnou aj pre vulgárneho všetečníka, ktorý ju hneď a zaraz naraz spodobní svojou nenadanou rukou, bez bázne a bez úcty, akoby sloboda napodobňovať a tým aj spotvoriť svet naokolo bola nejakým spôsobom voľne dostupná každému, ako diera v plote ohraničujúcom súdnosť súdneho a bežného dňa. Avšak ani staršie časomerné zariadenia nie sú celkom bez viny. Pravidelný tik sekundovej ručičky ohlušuje ako tokanie tetrova, ruší tak šum veškerenstva, pláštik haliaci neznámo, sprístupňuje hudbu sfér sluchu všeobecnej priemernosti. Úžasné a veľkolepé sa stáva všedným, nadchádza čas úpadku nedefinovateľného. Taký čas nadchádza, veru, to je zrejmé, stačí sa pozrieť na hodiny.
(Pozn.: Spísané dávno, snáď na jar 2003, možno skôr, niečo okolo pol druhej ráno, očividne.)
(Pozn.: Spísané dávno, snáď na jar 2003, možno skôr, niečo okolo pol druhej ráno, očividne.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára