Na srdci nemám okrem perikardia nič a na jazyku mám akúsi divnú pachuť, ktorá mi má asi pripomenúť, že som dnes ešte nejedol. Na rováši tiež nič nemám, nech už je to kdekoľvek. Tí z vás, ktorí snáď sledujú tento blog dlhšie, to už asi tušia a tých pár jedincov, čo ma nebodaj aj pozná osobne, to už isto vie. Nemám čo povedať. Alebo presnejšie, aby to nezdvihlo červené vlajočky v mysliach logicky založených ľudí a aby som sa vyhol peknému paradoxu: okrem oznámenia, že nemám čo povedať, naozaj nemám čo povedať. A o tom to tu je. Som zvedavý koľko variantov tejto informácie na tomto blogu ešte vymyslím. Pretože potreba oznámiť, že nemám nič iné čo oznámiť, je o to silnejšia o čo je prázdnejšia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára