Pľúca silného fajčiara v Tatrách a zdravého nefajčiara v Bratislave môžu vyzerať úplne identicky.Toto bola asi najzaujímavejšia veta z tohto rozhovoru, ktorý sa až priveľmi točil okolo eutanázie. Ostatne spor okolo eutanázie je pre mňa absolútne nepochopiteľný. Ak si odmyslíme hlúpy názov onej procedúry, keďže dobrá smrť neexistuje, je absolútne mimo môj pochop ako s tou procedúrou samotnou, s tým konceptom dobrovoľného odchodu niekto môže mať problém. A keď vravím, že je to mimo môj pochop, tak to myslím doslova, nakoľko nie som schopný tvrdenia odporcov ani registrovať, nemám dojem že by operovali na rovnakej vlnovej dĺžke, nepredkladajú pre mňa intelegibilné argumenty, ale mám dojem, že len akosi blýskajú rôznymi farebnými sklíčkami emócií na odpútanie pozornosti (morálka, boh, zneužitie a pod.).
Ľudia ostatne okolo smrti robia priveľké ciráty. Nemôžu sa s ňou zmieriť a vymýšľajú kraviny. Čo len bude po nej, veľké neznámo, a hajde stavať vzdušné zámky, doslova vzdušné svety. Babičky na nás zhora dozrú. Pokiaľ práve nebudú s archanjelom Eustachom a Sv. Trubicou hrať bedminton. Atď. Proste mysticizujú. A pritom to nie je nič viac len šlus a čusbus. Nič mimoriadne. Tajomno moja riť. Ech. Škoda reči.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára