Ono by asi bolo zbytočné vysvetľovať prečo je
táto fotka nesmierne vtipná. Mohol by som povedať, že výsledkom juxtapozície* pompéznosti štátnej návštevy na strane jednej s obrazom obhrublej vulgárnosti, ktorú si už navyše pozorovateľ asociuje sám, skrátka nevyhnutne je katarzná reakcia vo forme úsmevu. Lenže komu nie je dané, tomu nie je dané, je stará pravda, ktorá, ako si teraz uvedomujem by po česky znela oveľa lepšie. Oveľa zaujímavejšou než samotná fotka tak napokon
je diskusia pod ňou.
Okrem množstva (našťastie) ľudí, ktorí nemajú problém s vtipom sa tam objavuje viacero persón, ktoré fotku považujú za "nekorektnú", "sprostú", "urážlivú", "neférovú" alebo dokonca "neobjektívnu" (
!). Odhliadnuc od toho, že niektorým vadí fakt, že je neuctivá voči Prodimu, což je osoba hodná asi tak rovnakej úcty ako Fico (rozdiel medzi nimi nie je kvalitatívny,
difference in degree, not in kind ako by povedali tam v totom Albióne), problémom je, že
nekorektná,
sprostá a
urážlivá je len ich vlastná interpretácia, veď na fotke sa nedeje nič iné, než že tam sú dvaja
páprdovia 'štátnici', kde jeden stojí vzpriamene a druhý je v predklone.
A práve v tejto subverzívnosti je jej krása, nie je to žiadna hlúpa fotomontáž, kde by sa vyskytli obaja papaláši bez nohavíc, ide o skutočné,
objektívne zachytenie reality v istom okamihu z istého uhla. Tam, kde normálny, dospelý, duševne príčetný človek vidí momentku s vtipom v podtexte (ktorá mu, pravda, môže, ale nemusí pripadať vtipná), však modlár uctievajúci 'štátnikov' vidí urážku majestátu, ktorá mu bola pokútne vtlačená do hlavy. Nemá kapacitu sa jej brániť, nie je na to mentálne spôsobilý a tak jeho prvotná reakcia je potlačiť, stiahnuť, zapovedať, zakázať.
Pri takých ľuďoch sa zväčša končí sranda. Pravdupovediac mi naháňajú strach.
(* Bože, ako dlho som chcel toto slovo použiť vo vete!)
