Dlho som nič nenapísal, lebo som nemal náladu, nechcelo sa mi, nebolo čo, melanchólia, šťastie, ambivalencia v krabici, každý deň streda, šetril som slová na písanie eseje, ktorú som stále ani nezačal, blabla. Viem, je vám to srdečne jedno.
Takže dnes len trochu od veci blábolenia. Aby sme z cviku nevyšli.
Najsamprv, ma šoklo, umrel Ján Johanides (a ja som ho netipol, sakra), autor pár kníh v mojej polici. Napríklad dávnejšie pribalili zadarmo k balíku kníh objednaných jeho Podstatu kameňolomu, a neskôr som videl (a žial kúpil) jeho Nepriestrelnú ženu za 20 korún v kníhkupectve. To ma mohlo varovať, ale až po prečítaní Hmly na našej trpezlivosti mi došlo, prečo bývajú jeho knihy zlacnené. Lebo sú to nečitateľné ležiaky. Možno mu krivdím, ale Hmla (ako aj nedočítaná Podstata) ma od Johanidesa nadobro odradili. Škoda. Ah áno, sústrasť, etc.
Keď už je reč o literárnych skvostoch, Golonkovi, ktorého pokračujúci status celebrity je možno chápať len ako perverznú formu božieho trestu za neviem-aký-hriech športových fanúšikov, vyšla ďalšia kniha spomienok. Ach. Dojemné. Aj na STV bol riport, že to bol rebel, údajne. Tak jest, je to aj v názve. Zrejme nie bez príčiny, ale bakané jazyky by povedali bez rozumu. (Elitist Hi5). To mi pripomenulo, že mi kdesi hlboko dávno, na prvom stupni ZŠ bola "za výborný prospech a vzorné správanie" od "Rady rodičov a riaditeľstva školy" daná do daru kniha Volali ma žiletka. Do krvi urazený som bol, nasraný, a dodnes vôbec nedokážem pochopiť, koho geniálny nápad to bol dať malému byflošovi knihu spomienok nejakého troglodyta s hokejkou. Snáď nejaký nejapný pokus o counter-programming, či čo? Knihu som ani neotvoril – na rozdiel od dvoch ďalších prvostupňových prospechových podarúnkov – Zbojnícku mladosť som ešte zvládol prečítať celú ale pri Oliverovi Twistovi som to zabalil už po pár kapitolách. Jergušova sociálna ubiedenosť mi stačila bohate, vďaka, dosť. Vlastne už ilustrácia Vincenta Hložníka na obale Twista bola zlým znamením, od detstva ma jeho kresby silno odpudzovali. Každopádne, Golonkova kniha (resp. jeho ghostwritera) je pre mňa stálym mementom, ako možno knižným darom totálne prestreliť.
A áno, viem, uvedomujem si, že správne sa píše bifľoš, ale aj tak si myslím, že byfloš by bola vhodnejšia forma (áno, aj bez mäkčeňa), nech je byflenie medzi vybranými slovami. Chvíľu som aj uvažoval, či radšej nepoužijem slovo štréber, ale žiaľ nenarodil som sa za cisára pána. A vlastne som sa ani nebiflil, ale vysvetlite sprostejším, že to šlo samo. (Elitist sob)
A teraz už úplné drísty:
CKĽ je zdesený, že deti nevedia po slovensky. Ale k jazykovým nedostatkom koaličného partnera sa nevyjadril. Zing. "Ja neviem, či je ešte nejaká taká krajina na svete, kde vychádzajú deti zo škôl a nevedia štátny jazyk." Všade kde tie deti vychádzajú zo štátnych škôl je to tak.
Súťažná otázka na záver: dopozerám skôr prvú sériu How I Met Your Mother, alebo napíšem 10-stranovú esej z filozofie? Pozrieť mi ostávajú 4 diely a napísať 10 strán. Comment up!
Takže dnes len trochu od veci blábolenia. Aby sme z cviku nevyšli.
Najsamprv, ma šoklo, umrel Ján Johanides (a ja som ho netipol, sakra), autor pár kníh v mojej polici. Napríklad dávnejšie pribalili zadarmo k balíku kníh objednaných jeho Podstatu kameňolomu, a neskôr som videl (a žial kúpil) jeho Nepriestrelnú ženu za 20 korún v kníhkupectve. To ma mohlo varovať, ale až po prečítaní Hmly na našej trpezlivosti mi došlo, prečo bývajú jeho knihy zlacnené. Lebo sú to nečitateľné ležiaky. Možno mu krivdím, ale Hmla (ako aj nedočítaná Podstata) ma od Johanidesa nadobro odradili. Škoda. Ah áno, sústrasť, etc.
Keď už je reč o literárnych skvostoch, Golonkovi, ktorého pokračujúci status celebrity je možno chápať len ako perverznú formu božieho trestu za neviem-aký-hriech športových fanúšikov, vyšla ďalšia kniha spomienok. Ach. Dojemné. Aj na STV bol riport, že to bol rebel, údajne. Tak jest, je to aj v názve. Zrejme nie bez príčiny, ale bakané jazyky by povedali bez rozumu. (Elitist Hi5). To mi pripomenulo, že mi kdesi hlboko dávno, na prvom stupni ZŠ bola "za výborný prospech a vzorné správanie" od "Rady rodičov a riaditeľstva školy" daná do daru kniha Volali ma žiletka. Do krvi urazený som bol, nasraný, a dodnes vôbec nedokážem pochopiť, koho geniálny nápad to bol dať malému byflošovi knihu spomienok nejakého troglodyta s hokejkou. Snáď nejaký nejapný pokus o counter-programming, či čo? Knihu som ani neotvoril – na rozdiel od dvoch ďalších prvostupňových prospechových podarúnkov – Zbojnícku mladosť som ešte zvládol prečítať celú ale pri Oliverovi Twistovi som to zabalil už po pár kapitolách. Jergušova sociálna ubiedenosť mi stačila bohate, vďaka, dosť. Vlastne už ilustrácia Vincenta Hložníka na obale Twista bola zlým znamením, od detstva ma jeho kresby silno odpudzovali. Každopádne, Golonkova kniha (resp. jeho ghostwritera) je pre mňa stálym mementom, ako možno knižným darom totálne prestreliť.
A áno, viem, uvedomujem si, že správne sa píše bifľoš, ale aj tak si myslím, že byfloš by bola vhodnejšia forma (áno, aj bez mäkčeňa), nech je byflenie medzi vybranými slovami. Chvíľu som aj uvažoval, či radšej nepoužijem slovo štréber, ale žiaľ nenarodil som sa za cisára pána. A vlastne som sa ani nebiflil, ale vysvetlite sprostejším, že to šlo samo. (Elitist sob)
A teraz už úplné drísty:
CKĽ je zdesený, že deti nevedia po slovensky. Ale k jazykovým nedostatkom koaličného partnera sa nevyjadril. Zing. "Ja neviem, či je ešte nejaká taká krajina na svete, kde vychádzajú deti zo škôl a nevedia štátny jazyk." Všade kde tie deti vychádzajú zo štátnych škôl je to tak.
Súťažná otázka na záver: dopozerám skôr prvú sériu How I Met Your Mother, alebo napíšem 10-stranovú esej z filozofie? Pozrieť mi ostávajú 4 diely a napísať 10 strán. Comment up!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára