pondelok, 29. decembra 2008

900 slov o knihách

Teda, niežeby som ich počítal. Tie slová. Kníh bolo tohto roku prečítaných len poskromne. Ostatne už som sa raz sťažoval, že nečítam, nač sa opakovať. Jednako by som tu rád pár kníh vyzdvihol, odporučil, ba aj pochválil. Možno z toho bude tradícia. Teda: Rok 2008 v čítaní. V neporadí konkrétnom, len tak.

Starí majstri, Thomas Bernhard, napríklad. Famózna knižka, povedal by som ak od Bernharda len jednu alebo dve knižky, tak táto je pekným kompendiom väčšiny jeho mizantropií (ako druhú by som potom odporúčal azda jeho najprístupnejšieho Wittgensteinovho synovca). Ale aby som sa citoval, veď prečo nie, kto iný by mi aj zvýšil citačný index, že áno:
"Starí majstri sú zatiaľ to naj, čo som od Bernharda čítal, mohol by som citovať z každej strany, je úchvatne nasratý, nadáva na všetko, od Beethovena po viedenské toalety. Odporúčam."
Tak veru. A Bernhard rozumie, že čítať sa nemá veľa.

Amsterdam, Ian McEwan. Znamenité. Krátky príbeh dvoch priateľov, z ktorých jeden je uznávaný skladateľ a druhý šéfredaktor prominentného plátku, ktorý na pohrebe spoločnej známej (povedzme rovno, že milenky oboch) uzavrú pakt, ktorý vedie k tragi-komickým dôsledkom. Plus jedna z najkrajších pasáží o skladaní hudby, aká kedy bola zverená papieru.

Dieťa 44, Tom Rob Smith. Najprv ma aj prekvapilo, že táto kniha žánrovo patriaca do kategórie thriller/detektívka sa dostala na Booker longlist, čo je literárne azda trochu snobskejšia záležitosť. Ale len do prečítania. Pretože, ak za literatúru máme knihy, ktoré človeka upútajú, omámia a privodia tú priam barthesovskú rozkoš z textu, tak tento vrcholne inteligentný thriller, strhujúco zasadený do fascinujúcej, mrazivej doby stalinského Ruska, jednoznačne je literatúrou. A nič na tom nemení ani fakt, že je to príbeh o pátraní po masovom vrahovi v spoločnosti, kde neexistuje (lebo nesmie) zločin. Túto knihu zvládnete za dva/tri dni ale veľa iného popritom nestihnete.

Blood Meridian, Cormac McCarthy. Tento zoznam nemá favoritov, nie je o poradí, o najsamnaj. Ale táto kniha aj tak akosi čnie. Svojím rozmachom, jazykom, sujetom, štýlom aj ambíciou je prirovnávaná k Moby Dickovi a môžem len dodať, že zaslúžene. Tak starosvetsky popiči hardcore western román-epos tak skoro čítať nebudete. Nekecám. Bezpochýb jedna z naj kníh americkej literatúry 20. storočia, ak nie vôbec, Magnum Opus autora takých kníh ako je Cesta alebo Táto krajina nie je pre starých. Príbeh knihy sa odohráva v polke 19. storočia, na americko-mexickom pohraničí, voľne opisujúc osudy reálneho Glantonovho gangu, oficiálne povereného skalpovacími výpravami proti Indiánom. McCarthy tu priviedol na svet jednu z najfascinujúcejších postáv svetovej literatúry, Sudcu Holdena, "the vast abhorrence", dvojmetrového plešatého albína, chladnokrvného vraha, pedofila, banditu, filozofa, vedca, zdanlivo nestarnúceho strojcu ľudských osudov priam mýtických rozmerov, duchovného vodcu gangu.
"It makes no difference what men think of war, said the judge. War endures. As well ask men what they think of stone. War was always here. Before man was, war waited for him. The ultimate trade awaiting its ultimate practitioner. That is the way it was and will be. That way and not some other way."
Posledný paragraf knihy:
"And they are dancing, the board floor slamming under the jackboots and the fiddlers grinning hideously over their canted pieces. Towering over them all is the judge and he is naked dancing, his small feet lively and quick and now in doubletime and bowing to the ladies, huge and pale and hairless, like an enormous infant. He never sleeps, he says. He says he'll never die. He bows to the fiddlers and sashays backwards and throws back his head and laughs deep in his throat and he is a great favorite, the judge. He wafts his hat and the lunar dome of his skull passes palely under the lamps and he swings about and takes possession of one of the fiddles and he pirouettes and makes a pass, two passes, dancing and fiddling at once. His feet are light and nimble. He never sleeps. He says that he will never die. He dances in light and in shadow and he is a great favorite. He never sleeps, the judge. He is dancing, dancing. He says that he will never die."
Dajte tomu chlapovi Nobela, ťuťmáci. Vraj sa chystá preklad do čestiny, ale serte naň, siahnite po originále. "Goldseekers. Itinerant degenerates bleeding westward like some heliotropic plague." Kam sa podeje v preklade tá poetickosť, nechcem vedieť. Vážení, Blood Meridian, to je kurva umenie!

Journey by Moonlight, Antal Szerb. Aspoň na niečo bol moj pobyt v Pešti zatiaľ isto dobrý. Táto kniha mi bola vysoko odporúčaná jednou spolužiačkou so slovami, že ju čítal každý vzdelaný Maďar.* Na rozdiel od našich školopovinných autorov o tomto možno bezpečne predpokladať, že tak činia dobrovoľne. Milosrdne sardonický štýl autora nám uvádza trampoty moderného 'anti-hrdinu' Mihályho, márne unikajúceho svojmu stredostavovskému osudu, stále námesačne opantaného fantáziami dospievania, putujúceho Talianskom v ústrety zmiereniu. Zhruba. V priamom protiklade k predchádzajúcim knihám je táto priam láskavá, ironická iste, inteligentná - na výsosť, ale nikdy nie cynická. Že táto kniha nebola schopná za 70 rokov od jej publikovania ešte vyjsť po slovensky považujem za kultúrny škandál. Tak.

Samozrejme, so svojimi tipmi, postrehmi, a naj knihami prečítanými v roku 2008 sa prosím zdôverte na obvyklom mieste.

*Pre vzdelaných Stredoeurópanov našťastie existuje anglický preklad. O/T: Jestvuje kniha, o ktorej by sme mohli tvrdiť, že ju čítal každý vzdelaný Slovák? A keď vravím každý, myslím tým aspoň každého tretieho, nech si nekladieme hneď privysoké ciele.

Žiadne komentáre: