Augustové dodatky

- Nerád cestujem, ale napriek tomu pozorujem, že som minulý mesiac bol až na dvoch cestách, v Chorvátsku a aj pár kilometrov od Žiliny. Cherche la femme, že áno. Ehm ehm. To len na vysvetlenie.

- Nuž a na stene v dedinskom hostinci 30 kilometrov od Žiliny sa na mňa zo skupinovej foto usmieval Mikuláš Dzurinda.

- Čítam [ešte stále] Blood Meridian Cormaca McCarthyho [The Modern Library Edition, New York, 2001] a musím povedať, že je to dobré. Teda aby som bol presný, včera, cestujúc vlakom domov, som mal chuť po každých dvoch stranách zdvihnúť hlavu a okríknuť spolucestujúcich v preplnenom kupé "toto je kurva umenie!" To wit:

"They saw patched argonauts from the states driving mules through the streets on their way south through the mountains to the coast. Goldseekers. Itinerant degenerates bleeding westward like some heliotropic plague." (p. 78)
"When Glanton and his chiefs swung back through the village people were running out under the horses’ hooves and the horses were plunging and some of the men were moving on foot among the huts with torches and dragging the victims out, slathered and dripping with blood, hacking at the dying and decapitating those who knelt for mercy. There were in the camp a number of Mexican slaves and these ran forth calling in Spanish and were brained or shot and one of the Delawares emerged from the smoke with a naked infant dangling in each hand and squatted at a ring of midden stones and swung them by the heels each in turn and bashed their heads against the stones so that the brains burst forth through the fontanel in a bloody spew and humans on fire came shrieking forth like berserkers and the riders hacked them down with their enormous knives and a young woman ran up and embraced the bloodied forefeet of Glanton’s warhorse." (p. 156)

- Ale ešte k letnému čítaniu: Hoci som v Chorvátsku spával snáď 12 hodín denne, váľal sa na slnku, plával a žral, našiel som si napokon pár chvíľ aj na knihy. Wodehousa som odložil po prvej kapitole, nemohol som sa striasť dojmu, že už som ho čítal. Terry Pratchett nesklamal, zábavný bol, aj ma mrzelo, až som ho dočítal, Pišťanka som prečítal len prvé dve poviedky ale tiež nie som sklamaný, zábavné boli a napokon Dieťa 44 bolo presne tak dobré, ako som čakal, inteligentný (vzhľadom na žáner) thriller pútavo zasadený do fascinujúcej, mrazivej doby stalinského Ruska. Tiež len odporúčam. Nuž a bral som aj Bourdieuho, ale toho mi zobrali a na pláži si čítali slečna (tá la femme). Som sa potom s Pratchettom v ruke cítil akosi neadekvátne. So it goes.

Lážo-plážo.