.riešiteľ Lukáš

Lukáš Krivošík rád prízvukuje, že treba veci nazývať pravým menom. V tom má jednoznačne našu podporu, a tak sa hádam ani nemôže uraziť, keď ho nazveme rasistom. Pamätáme si ešte jeho fantazírovanie o Baffinovom ostrove, ktoré snáď tromfuje aj SNS, ktoré si vo svojich rasistických riešeniach zatiaľ dovolilo len o "rezerváciách" snívať. (Snáď, ale nie sme dopodrobna oboznámení s celým oeuvre SNS, čiže nevieme, či sa už neprekonali.) Baffinov ostrov mu už ale asi ako "riešenie" nestačí, a tak ponúkol toto.

"Hasiť požiare tonami politických deklarácií, prípadne hektolitrami kávy, prepitými na nekonečných zasadaniach výborov - aj to sú riešenia Bruselu. No existuje aj iný prístup."

Toto je ako výrok z domácej ulohy v učebnici fašistickej rétoriky. Dekadentná demokracia, je neschopná, ne-akčná, zlyháva. Ale jestvuje priame, jednoduché riešenie! To je veru na včeličku.

Krivošík si na krytie svojho "liberálneho" riešenia berie profesora ekonómie Boettkeho - Krivošíkova úvaha sa odpichuje od nasledovného Boettkeho (údajného) výroku:

Predstavte si, že by neexistoval žiadny sociálny systém. Rómovia by si mohli robiť čo chcú, ale nemali by žiadne právo požadovať podporu v podobe vašich daní. A to ani keby tvorili desať alebo dvadsať percent obyvateľstva. Čiže my nemáme právo hovoriť im ako majú žiť, ale oni nemajú právo na prístup k našim peniazom. Teda pokiaľ by neexistoval žiadny sociálny systém, Rómovia by sa museli buď asimilovať alebo žiť oddelene od ostatných vo svojich vlastných izolovaných oveľa biednejších spoločenstvách. No ak chcú Rómovia koristiť na danom obyvateľstve a zakladať si na sociálnom systém potom tu vzniká veľký politický problém...

Nevieme, či je Boettke citovaný doslova, alebo parafrázovaný, transkript k dispozícií nemáme, účastní sme neboli, ale z citovaného je zrejmé len jedno. Boettke predostrel myšlienkový experiment, v ktorom sa zamyslel nad zrušením sociálneho systému. Na rozdiel od Krivošíka, Boettke má aspoň punc liberála, resp. libertariána, a môžeme sa domnievať, že verí, že zrušením sociálnych dávok (spolu s komplexnou de-etatizáciou) sa situácia nezhorší, ba možno naopak, dáko sama porieši nejakým všeobecne blahodarným spôsobom. Túto tézu tu riešiť teraz netreba. Za pozornosť ale stojí táto veta:

"Teda pokiaľ by neexistoval žiadny sociálny systém, Rómovia by sa museli buď asimilovať alebo žiť oddelene od ostatných vo svojich vlastných izolovaných oveľa biednejších spoločenstvách."

Nuž a v čom je tento opis odlišný od dnešnej skutočnosti? Vari dnes mnohí Rómovia nežijú v izolovaných biednych spoločenstvách? Boettke tu vôbec nerieši možnosť štrukturálnej nerovnosti, kde je skupina ľudí systematicky vytláčaná na okraj spoločnosti, znevažovaná a opohŕdaná. Možno sa nazdáva, že práve údajný sociálny parazitizmus je príčinou tohto neutešeného stavu, no aj tak nezvolil šťastlivé slová v našom, slovenskom kontexte. Slovensko je hlboko rasistickou spoločnosťou. Na Rómov sa bežne nazerá ako na menejcenných ľudí. Sú izolovaní, ekonomicky znevýhodňovaní a sociálne deprimovaní, zbavení rovnosti v slobodách, ktorým sa teší väčšinové obyvateľstvo. Úprimne pochybujem, že by v americkom kontexte Boettke použil rovnaké slová, ale Rómov zamenil za Afro-Američanov. Kontext, slušná výchova a minulé skrivodlivosti ako aj pretrvávajúca prítomnosť rasizmu v Amerike by mu to nedovolili.

Kým Boettkeho možno na základe citovaného obviniť maximálne z neznalosti kontextu, Krivošíkovi ten krátky výrok stačil, aby začal spriadať svoju rasistickú fantazmagóriu. Navrhuje zrušiť sociálne dávky, ozbrojiť obyvateľstvo a tvrdo obhajovať majetkové práva. Vo svojej podstate to možno zhrnúť nasledovne: Výborne, poďme to narafičiť tak, že bez zločinu neprežijú, no a potom ich môžeme konečne postrieľať.

Nuž keď už teda Krivošík kádruje pravých a nepravých liberálov, jeho pozícia je z akejkoľvek a akokoľvek liberálne vyloženej liberálnej doktríny neprijateľná. Ťažko možno pod liberalizmom rozumieť čokoľvek, čo by umožňovalo segregovať, degradovať a dehumanizovať niektorých jednotlivcov, či už na základe pleti, etnicity, náboženstva alebo sociálneho statusu.

Ťažko možno liberalizmom nazývať pozíciu, ktorá otvorene sníva o dni, keď bude možné beztrestne strieľať spoluobčanov. A ťažko možno nazývať liberalizmom pozíciu, ktorá považuje ozbrojenie obyvateľstva a strieľanie iných ľudí za "riešenie". Ako by povedal Mencken, na každý komplexný problém existuje riešenie, ktoré je jednoduché, jasné a nesprávne.

Krivošík má tiež problém, že ochráncovia rovnoprávnosti Rómov a libertarián Boettke ponúkajú odlišné riešenia:

Ak obe strany hlásajú diametrálne odlišné prístupy k riešeniu problému s neprispôsobivými, potom to znamená, že buď nie je liberálom Boettke alebo naši ochrancovia.

Možno nik neposlal súdruhovi Krivošíkovi memo a neprezradil, že neexistuje žiadna Libinterna a žiaden generálny a všeobecne platný a uznávaný program deklarujúci riešenie každého problému liberáli skrátka nemajú. Liberalizmus je dostatočne široký ideologický dáždnik, aby sa podeň zmestili Boettke aj ochrancovia práv Rómov. Krivošík sa ale vybral na miesta, kde už ho kryjú celkom iné dáždniky, konkrétne začínajúce na písmení F, alebo R. V mantineloch liberálnej demokracie sú jeho "riešenia" jednoducho nerealizovateľné.

Darmo sa aj škrupulózne vyjadruje o Rómoch a o "neprispôsobivých"* občanoch, rasistickú podstatu jeho riešení to nemení.

Najsmutnejšie možno je, že Krivošík úplne ignoruje bohatú tradíciu liberalizmu – nebráni sa ňou oháňať, ale inšpiráciu z nej nečerpá. Nehľadá krivdy a nezaujímajú ho nepopulárne kauzy, neobhajuje utláčaných a opovrhovaných, nebráni nerovnostiam a neslobodám, ale pachtí po najnižších pudoch a podlieza sa masovému vkusu rasizmom. Vonkoncom mu nejde o princípy liberalizmu, ktoré by mohli mať nepopulárne dôsledky. Jeho jediným princípom je jeho sloboda vravieť si, čo len chce. Má na to právo, ale, na čo právo nemá, je nazývať svoju pozíciu liberálnou.

Krivošík sa už skrátka nevie dočkať, kedy si bude môcť zaobstarať pušku a ísť sa postaviť do kapusty. Na stráž.

-- lemuel & GvZ


*Z Malého výkladového slovníka slovenskej politickej rozpravy citujeme:

- neprispôsobiví - prídavné meno, eufemizmus; Tí, čo sa nechcú prispôsobiť očakávaniam väčšiny, ktoré typicky zahŕňajú nerovnoprávnu a podradnú rolu. Singulár je veľmi zriedkavý, a v písanej forme je zvyčajne výsledkom slabých pravopisných schopnosti pisateľa. Používa sa temer výlučne na označenie Rómov, zvyčajne v kontextoch, kde otvorenejší rasizmus nesie isté riziko postihu, alebo v prípade rozohrávania diskurzívnej hry delenia príslušníkov menšín na 'dobrých' (tzn. tých ktorí môžu zostať zametať ulice) a 'zlých' (tzn. tých, ktorých treba "riešiť"). Pri používaní pozor, nie je synonymom výrazu "nedodržujúci zákony", ktorý sa vzťahuje na majoritu. Pozri tiež: Spoluobčania; Osadníci.