utorok, 5. apríla 2011

Innocent abroad

Po 4 hodinách letu, niekde juhovýchodne od Grónska, vo výške 11 kilometrov vám to konečne dôjde naplno. Sedím na stoličke v oblakoch. Sedím. Na stoličke. V oblakoch. Okolo ľudia s výrazmi v ksichtoch aké by ste čakali v lokálke do Hronského Beňadiku a nie v hliníkovej trúbke hviždiacej 900 kilometrovou rýchlosťou, smer Atlanta.

Dvaja postarší Fíni sediaci vedľa mňa na to, zdá sa, išli zo správneho konca. Jedno brandy, 5 gintonikov a dve vína neskôr spokojne driemali. Predtým ale veľmi nefínsky tliachali a mleli. A behali na záchod, prostatici jedni. Nevadí, palubný entertainment ponúka In Bruges, záznam z koncertu Mahlerovej Druhej a Master & Commander. Slúchadlá nasadiť. Ak sa medzi Fínmi ustáli slovné spojenie tichý/uzavretý ako Slovák, viete komu ďakovať.

Keď som v strese, treba ma odfotiť a dať do slovníka ako vysvetlivku k slovku taciturn.

A v strese som aj pred akýmkoľvek verejným vystúpením, to azda netreba dodávať. Raison d'être pre konferencie je socializácia. Ale ako sa má človek socializovať, keď je v strese. Môj paper bol na programe posledného dňa, posledný panel, posledný v poradí. 3 dni v strese a jetlagu. Potrebujete nakresliť graf? Moje jediné dva 'socializačné' rozhovory ("yeah, write me an email") sa odohrali v krátkom intermezze medzi mojím výstupom a mojím útekom na letisko na ďalšie kolo stoličiek v oblakoch.

Čím menej napíšeme o mojom výstupe samotnom, tým lepšie.

Pri príprave prezentácie k bodu o vzťahu politickej moci a vedy uvažujete nad použitím jedného citátu z Hobbesa:
For I doubt not, but if it had been a thing contrary to any mans right of dominion, or to the interest of men that have dominion, That The Three Angles Of A Triangle Should Be Equall To Two Angles Of A Square; that doctrine should have been, if not disputed, yet by the burning of all books of Geometry, suppressed, as farre as he whom it concerned was able.
Je to pekný postreh, ale trochu dlhý a možno nie ľahko zrozumiteľný. Hm. No a potom opening speaker, známa to politická filozofka (is that a word?) ho použije hneď v úvode svojej reči. Dilema vyriešená.

Jaj, že čo to bolo za konferenciu? Tunáka si pozrite.

V Atlante, imigračná kontrola. - What’s the purpose of your visit, sir? - A conference. - What sort of a conference? - A philosophy conference. On science, knowledge and democracy. Reakcia okamžitá, svetlo v očiach zamrelo, sklený pohľad, len zdvorilosť mu zrejme zahryzla do jazyka a zabránila okamžite vykríknuť „next!“. Podáva pas a slušne sa lúči. Next!

Columbia, SC. Univerzitný campus nádherný. Mesto, not so much. Nitra roztiahnutá na desaťnásobnú plochu. Pred 9 ráno človek kráča tri bloky z Hiltonu (kde okrem biblie v šuflíku nájdete aj paperback Connieho Hiltona Be my guest) ku campusu, ani nohy, občas auto. A to sme downtown, v hlavnom meste štátu, cesta vedie okolo malého kapitolčeka. Tu a tam nejaká kockatá brutalistická federálna alebo štátna budova (Silas N. Pearman Building, si nevymýšľam), medzi nimi nízke barabizne a parkoviská. Volné plochy, pumpy, fast-foody, palacinkárne a sendvičiarne. Skutočná, pravá Amerika. Nemôžem povedať, že by sa mi páčila. Keď miestne kníhkupectvo slúži aj ako predajňa športových potrieb a oblečenia s insígniami miestnych športových tímov, viac mi netreba. Go Gamecocks! Indeed.

Toto asi nebude ten Downtown, čo o ňom spievala tá Petuľa.

Ale nech nefrflem, konferencia bola super, inšpiratívna, skvelí, chytrí ľudia. A tak. Veľa si nepamätám, ale mám poznámky. A campus nádherný, neo-klasicistické budovy a moderné stavby zapadali k sebe a strácali sa v záľahe krásnych, starých, kvitnúcich stromov. Televízia neklame. Americké (malo-)mestá sú v seriáloch ohavné, campusy nádherné, lebo také sú aj naozaj.

A aha aké fajné špeky majú v univerzitnej knižnici vystavené.

V taxíku na letisko mi aspoň 70-ročný starý pán všetko vysvetlí za desať minút. Život, vesmír, šport a vôbec. A že je z Charlestonu, že Američania potrebujú ropu, že krízu tušil už v 2006, že guvernérka je mladá a robí čo môže, a že miestny štadión (80 000 miest) idú rozširovať. A mnoho iného, čo už som aj zabudol. Trochu južanského šarmu na záver.

Mimochodom, viete ako zistíte, že ste na letisku pridlho? Z nudy alebo zábudlivosti vojdete do obchodu, kde už ste raz boli a po polhodine browsingu kupujete žuvačky a predavač vás víta s úsmevom "You are still here?". Yep.

Informovať o leteckých katastrofách a ukazovať trosky lietadiel by malo byť na letiskách zakázané. Môj libertarianizmus siaha len odtiaľ potiaľ.

Najviac ma ale mrzí, že sa mi cestou späť na lete Atlanta-Amsterdam nepodarilo imitovať Fínov, stačilo jedno víno a celý Papillon so Stevom McQueenom a bol som v limbe. Anticipatory jet-lag is a bitch.

2 komentáre:

karolina povedal(a)...

hej, hej, dobre bol si v amerike. no ale ine som chcela, podstatnejsie. takto nejak to vyzera, ked sa pri citani clovek nezastavi pri Prirucke mladych svistov. (moja poklona pouzitej slovnej zasobe a referenciam)

lemuel povedal(a)...

heh, no, vdaka; i ked slovna zasoba, heh, ze ano, thesaurus staci, ani svistov netreba nacitanych mat. :)