Tak venovali sme sa tu nedávno homofóbii, rasizmu, môžeme sa vrátiť aj k pôvodnému pranierovaniu malomeštiackeho kokotizmu v jeho rôznych podobách. Článok "Sloboda zvierat a ostatní rasisti" na humno.sk sa venuje téme rasizmu a v náznakoch zrejme naráža aj na článok na tomto blogu. Adam Batrfláj odmieta, že nedávno medializovaná kampaň Slobody Zvierat má rasistické prvky, a taktiež kritizuje niektorých nemenovaných odporcov rasizmu. Je trochu zaražajúce, že taký úderný a nebojácny autor opomenul trochu konkrétnejšie uviesť, koho to kritizuje. Bez ohľadu na to, či reaguje aj na tento blog, si zasluhuje komentár.
Nebudeme sa tu snažiť slovnou ekvilibristikou a zmätenými metaforami súťažiť s autorom, kto tu má dlhší zips na nohaviciach. Stroho a stručne len zhrnieme: Btrfláj prejavil značnú mierou pojmovej zmätenosti a neporozumenia myšlienkam, na ktoré reaguje a jeho argumentácia má zásadné nedostatky v konzistentnosti a koherentnosti.
1 Absurdita
Podla Batrflája obvinenie organizácie Sloboda Zvierat (SZ) z rasizmu pôsobí absurdne, lebo SZ je vraj posledná inštitúcia, kde by sme očakávali rasistov, a je absurdné lebo členovia SZ nikomu nechceli ublížiť kvôli jeho etnicite. Po prvé, slovo 'absurdne' znamená 'nezmyselne'. Batrflájov ale hovorí nie o nezmyslenosti, ale o ne-intuitívnosti obvinenia. Naozaj, málokto by očakával od SZ rasizmus, avšak to, že nejaká myšlienka je v rozpore s niekoho intuíciami, nie je dôkazom jej nezmyselnosti ani nepravdivosti. Po druhé, úmysel nie je nevyhnutný a rasistických výrokov sa možno poľahky dopustiť aj neúmyselne.
2 Jazyk
Kritici SZ podla Batrflaja odmietajú "písanie normálne po slovensky" a presadzujú eufemizovanie a "newspeakové patvary." Tým jasne ukazuje, že nerozumie ani cieľom odporcov rasizmu ako sme my, ani dôvodom, pre ktoré ich presadzujú.
Batrfláj pod “písať normálne po slovensky” má zrejme na mysli vyjadrovať sa podľa zaužívaných vzorcov. Odporcom rasizmu však nejde iba o vzorce vyjadrovania, ale v prvom rade o vzorce myslenia.
Áno, niektoré tieto medzi slovensky hovoriacimi zaužívané vzorce odporcovia rasizmu odmietajú a presadzujú ich nahradenie inými. Táto agenda však žiadnym spôsobom nezahŕňa eufemizovanie. Eufemizovanie znamená pomenovávanie nepríjemných javov zmäkčujúcimi výrazmi. Teda napríklad výrok "Rómovia jedia psy" sa dá eufemizovať napríklad takto: "Rómovia papajú psie mäsko". Takéto niečo tento blog, ani iní kritici nepresadzovali a nepresadzujú.
Batrfláj sa ďalej domnieva, že odporcovia rasizmu presadzujú newspeak. Newspeak je jazyk so silne zúženou slovnou zásobou a zjednodušenou gramatikou, ktorý v Orwellovom 1984 presadzuje vládnúci režim s cieľom zabrániť obyvateľom Oceánie myslieť alternatívne voči režimu. Kritici rasizmu naozaj presadzujú zmenu v spôsoboch, akým sa o ľuďoch rôznych kolektívnych príslušností vyjadruje a rozmýšľa. Tieto zmeny sa netýkajú gramatiky a slovnú zásobu skôr obohacujú, keďže ju obmedzujú iba v prípadoch hanlivých výrazov.
Pokiaľ má Batrfláj problém s prijatím takéhoto ‘zúženia’ slovníka, radi mu pomôžeme príkladom. Môže dôjsť k tomu, že Batrflája niekto na základe jeho písačiek označí ako “toho premúdreleho pička z humna”. Kusé informácie dostupné internetovej verejnosti môžu nejedného čitateľa viesť, bez hlbšieho kontaktu s obsahom humna, že za “premúdrelých pičkov z humna” sumárne označí všetkých autorov humna. Následne môže toto označenie použiť vo svojej práci napríklad policajta, vlakového sprievodcu, či poslanca NR SR a prispieť k jeho rozšíreniu a všeobecnej akceptácii. Iste ale uznáte, že takéto paušalizovanie nie je celkom žiadúce, rovnako ako paušalizovanie rasistické.
Aj keď sú zmeny slovníka ich najviditeľnejšou zložkou zmien presadzovaných odporcami rasizmu, ani zďaleka nie sú ich podstatou. Tou sú zmeny vzorcov myslenia. Cieľom je nahradiť vzorce myslenia, ktoré sú logicky nesprávne, empiricky vyvrátené, alebo empiricky neoveriteľné. Vzorce, ktoré tvoria jadro rasizmu takými sú, a to je dôvod, prečo ich odmietame. Pokiaľ niekto odmieta kritérium logickej správnosti a empirické testovanie, nemôže argumentovať a viesť diskusiu; zostáva mu iba arbitrárnosť. A práve na arbitrárnosti je postavený skutočný newspeak. Nechceme tu polemizovať, či Batrflaj vôbec čítal 1984. Iba zhrnieme, že výraz nerovná sa pojem a čítať nerovná sa rozumieť.
3 Rasizmus a Fašizmus
Btrfláj jasne demonštruje, že má problém pochopiť ústredný pojem tejto diskusie: rasizmus. Pod rasizmom rozumieme, keď sa nejakej osobe na základe nejakých jeho povrchných biologických znakov spájaných s nejakou sociálnou skupinou, alebo na základe jeho príslušnosti k nejakej kultúrnej, etnickej alebo lingvistickej skupine pripisujú vlastnosti a znaky, ktoré sa s takouto skupinou v mysli pozorovateľa (rasistu) asociujú. Väčšinou teda ide o geneticky nevýznamné ale fenotypicky markantné znaky ako je farba kože, vlasov, výška či výzor, ale môže ísť aj o členstvo v nejakej etnickej, sociálnej či kultúrnej skupine, spravidla menšine. Vynášanie odsudkov nad osobami a paušalizovanie na základe ich príslušnosti k nejakej skupine je rasistické.
V prípade SZ možno povedať, že vo svojom briefingu takto paušalizovali a navyše implicitne predkladali, že skončiť v cigánskom hrnci je pre túlavého psa nejak obzvlášť krutý osud (v porovnaní s inými neradostnými osudmi, ako napríklad smrť pod kolesami, besnota a iné choroby, hlad, fašiangy vo Valasskej): stavali na existujúcich predsudkoch voči Rómom, a priživovali ich za účelom vlastnej medializácie a fundraisingu. Samotný fakt, že niekde nejakí Rómovia možno naozaj ukradli a zjedli psa je irelevantný. Z analytického hľadiska nie je žiaden súvis medzi tým, že je niekto Róm, alebo trebárs aj blond, hrbatý, bisexuál, či luterán a tým, že spácha dáky zločin. Ak by ste tam nejaký súvis videli, resp. ak sa nazdávate, že príslušnosť k nejakej skupine definuje a predeterminuje charakter nejakej osoby, tak potom sa naozaj nemôžete uraziť, ak za rasistu budete po práve označený.
Samozrejme nejde nevyhnutne len o negatívne stereotypy, rovnako je rasistom aj ten, čo sa nazdáva, že černosi vedia vysoko skákať a aziati skvelo počítať, židia podnikať a cigáni muzicírovať.
Ďalším dôležitým pojmom, ktorému má Batrfláj problém porozumieť, je fašizmus. Fašizmus nie je nejakou silnejšou formou rasizmu, ako sa Batrflaj mylne domnieva. Jadrom fašizmu sú isté predstavy o organizácii štátu, a je možné byť extrémnym rasistom aj bez ich prijatia. Obvinenie z rasizmu teda samo o sebe žiadnym spôsobom neimplikuje obvinenie z fašizmu.
4 Stereotypizovanie a kategorizovanie
Ďalším dôvodom, pre ktorý Batrfláj odmieta kritiku SZ je, že podľa neho táto kritika kladie “znamienko rovnosti medzi dievčinku v zafúľanej flanelovej košeli, čo sa dobrovoľne stará o opustené psíky a agresívneho študenta učilišta, a celkom bez akejkoľvek nádeje na úspech v živote, ktorý vo fešnej bundičke od arabskej firmy Thor Steinar a v okovaných botách s partiou podobne diagnostifikovaných potmehúdov hajluje po potemnelých uliciach slovenských miest a obcí”. Po prvé, pohlavie a dosiahnuté vzdelanie človeka sú irelevantné pre vyhodnotenie toho, či jeho vyjadrenia sú rasistické. Tvrdiť opak znamená zaujať sexistickú alebo triedne-šovinistickú pozíciu. Tie zdieľajú všetky nami uvedené zásadné nedostatky rasistickej pozície. Po druhé, tento dôvod je rovnaký ako odmietať označiť motocykel za motorové vozidlo, lebo by sa tým kládlo znamienko rovnosti medzi JAWA 50 Pionýr a Hummer H1. Batrfláj nechápe, že rasistických vyjadrení a skutkov je široké spektrum, a líšia sa značne aj svojou závažnosťou.
Podľa Batrflája, ten kto “nevidí rozdiely medzi Kotlebom, Vladimírom Palkom, Slobodou zvierat” zrejme potrebuje psychofarmaká. Samozrejme, rozdiely tu sú aj bez tabletiek, len, žial, v jednom parametri tu zdá sa existuje zhoda - a hoc aj možno nemusí byť rovnakej intenzity - jestvuje tu závažne podozrenie na paušalizovanie a problematizáciu istého etnika. A o to tu presne ide; je úplne jedno, či ste Kotleba, Palko alebo slečinka zo SZ, ak máte “problém” s istým etnikom tak ste rasista, bez ohľadu na slovník, ktorý zvolíte, bez ohľadu na veľkosť vašej detskej izby, farbu podkolienok a stav vášho účtu.
Môžete ale tiež naraziť na slušného rasistu, ktorý povie, že jemu nevadia všetci Rómovia, ale ‘len tí neprispôsobiví’. To je selekcia podobná antisemitovi, ktorý by vám povedal, že nenenávidí všetkých židov, ale len tých bohatých. Druhým, už zamlčaným, myšlienkovým pochodom tu často je, že “takých je väčšina” (lebo, ako nás naučil aj Cartman, všetci židia majú na krku zavesené vrecko so svojím zlatom). Buď vás trápi nezákonnosť, slabá vymáhateľnosť práva a zneužívanie sociálneho systému vo vzťahu ku všetkým občanom, alebo len tieto pohodlne zneužívate pre ukojenie alebo ospravedlnenie vlastných predsudkov.
5 Invektívy
Batrfláj sa ďalej pokúša doložiť nesprávnosť protirasistických argumentov tým, že tieto argumenty prisudzuje rôznym invektívami charakterizovaným skupinám ako “bruselskí eurozmrdi”, “zdivočelí pionieri politickej korektnosti”, či “z pokútnych grantov žijúci povaľači”, ktorým ide o “vlastné bezbolestné prežitie”. Evidentne nechápe, že bez ohľadu na to, či takéto skupiny naozaj existujú a zverejňujú protirasistické argumenty, nemá to vplyv na správnosť alebo nesprávnosť týchto argumentov. Rovnako ako takýto vplyv nemá to, čo ich údajní alebo skutoční nositelia “od revolúcie dosiahli”.
Skúsime mu pomôcť ďalším jednoduchým príkladom: Podobne by sme tiež mohli prisúdiť Batrflájove argumenty “premúdrelým pičkom”, “provinčným malomeštiackym kokotkom”, či “polovzdelaným duševným onanistom”. Batrflájove argumenty sú však nesprávne bez ohľadu na to, akokoľvek sú pravdivé tvrdenia, že tieto skupiny existujú a prijímajú tieto argumenty a obvinenia voči nim v týchto invektívnych pomenovaniach obsiahnuté. Batrflájove argumenty sú nesprávne, lebo sú postavené na pojmovej zmätenosti a neporozumení myšlienkam, na ktoré reagujú, a majú zásadné nedostatky v konzistentnosti a koherentnosti.
6 Účinky boja proti rasizmu
Úplne nepochopiteľným je potom Batrflájov argument, že upozorňovanie na rasizmus je akosi kontra-produktívne. Keď niekoho upozorníte na gramatickú chybu a on sa urazí, v chybe zotrvá a začne dokonca spisovať elaboráty za zrušenie ypsilonu, môžete si pomyslieť všeličo, ale sotva by ste mali viniť seba. Vy ste z neho iracionálneho ignoranta nespravili. Rasizmus ostáva rasizmom bez ohľadu na to, či naň upozorníte, ale len upriamením pozornosti, snahou o poučenie a možno aj zahanbením môže dôjsť k nejakej tej náprave. Spisovanie urazených kazuistík mentálne nevyspelými jedincami je riziko, ktoré je nutné podstúpiť.
Batrflaj tiež podsúva, že upozorňovanie na rasizmus a snaha o korekciu vnímania a myslenia o Rómoch v intenciách liberálnej demokracie a rovných si občanov vôbec neprispelo a neprispieva k riešeniu rómskej problematiky. Tu asi bude aj jadro toho nezjedeného pudla, že sa na Rómov nazerá ako na problém, ktorý treba riešiť. V konečnom dôsledku rómsky problém neexistuje viac než napr. problém židovský. Existujú lokalizované aj rozptýlené, sociálne aj kriminálne problémy, ktoré sa vo veľkej miere týkajú aj Rómov. To ale nie je rómsky problém, to je problém Slovenskej republiky.
7 Kokotizmus
Batrfláj na záver vyzýva “ostatných”, medzi ktorých sa aj on chce zaradiť, k ignorovaniu proti-rasistických argumentov, keďže ich proponentov “môžu mať na háku”.
Pokiaľ uznáme, že niečo ako rasizmus existuje, potrebujeme kritériá, na základe ktorých ho môžeme identifikovať. Batrfláj kritériá sformulované odporcami rasizmu odmieta, zrejme ako príliš prísne alebo namáhavé sledovať, a ako alternatívu ponúka svoje vlastné predsudky, pre ktoré nemá platné dôvody, a podopiera ich iba rekurziou k ďalším predsudkom. Jeho “ostatnými” sú tí, čo tieto predsudky zdieľajú. Na háku odporcov rasizmu Batrfláj mať môže, avšak iba ak na svoje postoje odmietne uplatniť požiadavky logickej konzistentnosti a zhody so skutočnosťou. Podobne si môže myslieť, že je dobrým a rozvážnym komentátorom, keď však odmieta (alebo jednoducho nedokáže) svoje argumenty podriadiť základným podmienkam pre argumentáciu, iba pestuje kokotizmus. A bude na tom ako ten, čo si sadne na cestu brumkajúc, a veriac, že sa vezie autom, bude nadávať okoloidúcim, ktorí ho presviedčajú o tom, že sa autom nevezie, ale iba sedí na ceste.
-- gvz & lemuel*
*Pozn. o autorstve: Iniciátorom ako aj zásadným formovateľom tohto článku je gvz, môj kolega z Lóže, známy to už miestny spoluautor, ktorý, hoci má aj senioritu, sa osobne podujal napísať aj podstatnú (tj. tú lepšiu) časť argumentov, kým som sa ja flákal po londýnskych galériách.
Nebudeme sa tu snažiť slovnou ekvilibristikou a zmätenými metaforami súťažiť s autorom, kto tu má dlhší zips na nohaviciach. Stroho a stručne len zhrnieme: Btrfláj prejavil značnú mierou pojmovej zmätenosti a neporozumenia myšlienkam, na ktoré reaguje a jeho argumentácia má zásadné nedostatky v konzistentnosti a koherentnosti.
1 Absurdita
Podla Batrflája obvinenie organizácie Sloboda Zvierat (SZ) z rasizmu pôsobí absurdne, lebo SZ je vraj posledná inštitúcia, kde by sme očakávali rasistov, a je absurdné lebo členovia SZ nikomu nechceli ublížiť kvôli jeho etnicite. Po prvé, slovo 'absurdne' znamená 'nezmyselne'. Batrflájov ale hovorí nie o nezmyslenosti, ale o ne-intuitívnosti obvinenia. Naozaj, málokto by očakával od SZ rasizmus, avšak to, že nejaká myšlienka je v rozpore s niekoho intuíciami, nie je dôkazom jej nezmyselnosti ani nepravdivosti. Po druhé, úmysel nie je nevyhnutný a rasistických výrokov sa možno poľahky dopustiť aj neúmyselne.
2 Jazyk
Kritici SZ podla Batrflaja odmietajú "písanie normálne po slovensky" a presadzujú eufemizovanie a "newspeakové patvary." Tým jasne ukazuje, že nerozumie ani cieľom odporcov rasizmu ako sme my, ani dôvodom, pre ktoré ich presadzujú.
Batrfláj pod “písať normálne po slovensky” má zrejme na mysli vyjadrovať sa podľa zaužívaných vzorcov. Odporcom rasizmu však nejde iba o vzorce vyjadrovania, ale v prvom rade o vzorce myslenia.
Áno, niektoré tieto medzi slovensky hovoriacimi zaužívané vzorce odporcovia rasizmu odmietajú a presadzujú ich nahradenie inými. Táto agenda však žiadnym spôsobom nezahŕňa eufemizovanie. Eufemizovanie znamená pomenovávanie nepríjemných javov zmäkčujúcimi výrazmi. Teda napríklad výrok "Rómovia jedia psy" sa dá eufemizovať napríklad takto: "Rómovia papajú psie mäsko". Takéto niečo tento blog, ani iní kritici nepresadzovali a nepresadzujú.
Batrfláj sa ďalej domnieva, že odporcovia rasizmu presadzujú newspeak. Newspeak je jazyk so silne zúženou slovnou zásobou a zjednodušenou gramatikou, ktorý v Orwellovom 1984 presadzuje vládnúci režim s cieľom zabrániť obyvateľom Oceánie myslieť alternatívne voči režimu. Kritici rasizmu naozaj presadzujú zmenu v spôsoboch, akým sa o ľuďoch rôznych kolektívnych príslušností vyjadruje a rozmýšľa. Tieto zmeny sa netýkajú gramatiky a slovnú zásobu skôr obohacujú, keďže ju obmedzujú iba v prípadoch hanlivých výrazov.
Pokiaľ má Batrfláj problém s prijatím takéhoto ‘zúženia’ slovníka, radi mu pomôžeme príkladom. Môže dôjsť k tomu, že Batrflája niekto na základe jeho písačiek označí ako “toho premúdreleho pička z humna”. Kusé informácie dostupné internetovej verejnosti môžu nejedného čitateľa viesť, bez hlbšieho kontaktu s obsahom humna, že za “premúdrelých pičkov z humna” sumárne označí všetkých autorov humna. Následne môže toto označenie použiť vo svojej práci napríklad policajta, vlakového sprievodcu, či poslanca NR SR a prispieť k jeho rozšíreniu a všeobecnej akceptácii. Iste ale uznáte, že takéto paušalizovanie nie je celkom žiadúce, rovnako ako paušalizovanie rasistické.
Aj keď sú zmeny slovníka ich najviditeľnejšou zložkou zmien presadzovaných odporcami rasizmu, ani zďaleka nie sú ich podstatou. Tou sú zmeny vzorcov myslenia. Cieľom je nahradiť vzorce myslenia, ktoré sú logicky nesprávne, empiricky vyvrátené, alebo empiricky neoveriteľné. Vzorce, ktoré tvoria jadro rasizmu takými sú, a to je dôvod, prečo ich odmietame. Pokiaľ niekto odmieta kritérium logickej správnosti a empirické testovanie, nemôže argumentovať a viesť diskusiu; zostáva mu iba arbitrárnosť. A práve na arbitrárnosti je postavený skutočný newspeak. Nechceme tu polemizovať, či Batrflaj vôbec čítal 1984. Iba zhrnieme, že výraz nerovná sa pojem a čítať nerovná sa rozumieť.
3 Rasizmus a Fašizmus
Btrfláj jasne demonštruje, že má problém pochopiť ústredný pojem tejto diskusie: rasizmus. Pod rasizmom rozumieme, keď sa nejakej osobe na základe nejakých jeho povrchných biologických znakov spájaných s nejakou sociálnou skupinou, alebo na základe jeho príslušnosti k nejakej kultúrnej, etnickej alebo lingvistickej skupine pripisujú vlastnosti a znaky, ktoré sa s takouto skupinou v mysli pozorovateľa (rasistu) asociujú. Väčšinou teda ide o geneticky nevýznamné ale fenotypicky markantné znaky ako je farba kože, vlasov, výška či výzor, ale môže ísť aj o členstvo v nejakej etnickej, sociálnej či kultúrnej skupine, spravidla menšine. Vynášanie odsudkov nad osobami a paušalizovanie na základe ich príslušnosti k nejakej skupine je rasistické.
V prípade SZ možno povedať, že vo svojom briefingu takto paušalizovali a navyše implicitne predkladali, že skončiť v cigánskom hrnci je pre túlavého psa nejak obzvlášť krutý osud (v porovnaní s inými neradostnými osudmi, ako napríklad smrť pod kolesami, besnota a iné choroby, hlad, fašiangy vo Valasskej): stavali na existujúcich predsudkoch voči Rómom, a priživovali ich za účelom vlastnej medializácie a fundraisingu. Samotný fakt, že niekde nejakí Rómovia možno naozaj ukradli a zjedli psa je irelevantný. Z analytického hľadiska nie je žiaden súvis medzi tým, že je niekto Róm, alebo trebárs aj blond, hrbatý, bisexuál, či luterán a tým, že spácha dáky zločin. Ak by ste tam nejaký súvis videli, resp. ak sa nazdávate, že príslušnosť k nejakej skupine definuje a predeterminuje charakter nejakej osoby, tak potom sa naozaj nemôžete uraziť, ak za rasistu budete po práve označený.
Samozrejme nejde nevyhnutne len o negatívne stereotypy, rovnako je rasistom aj ten, čo sa nazdáva, že černosi vedia vysoko skákať a aziati skvelo počítať, židia podnikať a cigáni muzicírovať.
Ďalším dôležitým pojmom, ktorému má Batrfláj problém porozumieť, je fašizmus. Fašizmus nie je nejakou silnejšou formou rasizmu, ako sa Batrflaj mylne domnieva. Jadrom fašizmu sú isté predstavy o organizácii štátu, a je možné byť extrémnym rasistom aj bez ich prijatia. Obvinenie z rasizmu teda samo o sebe žiadnym spôsobom neimplikuje obvinenie z fašizmu.
4 Stereotypizovanie a kategorizovanie
Ďalším dôvodom, pre ktorý Batrfláj odmieta kritiku SZ je, že podľa neho táto kritika kladie “znamienko rovnosti medzi dievčinku v zafúľanej flanelovej košeli, čo sa dobrovoľne stará o opustené psíky a agresívneho študenta učilišta, a celkom bez akejkoľvek nádeje na úspech v živote, ktorý vo fešnej bundičke od arabskej firmy Thor Steinar a v okovaných botách s partiou podobne diagnostifikovaných potmehúdov hajluje po potemnelých uliciach slovenských miest a obcí”. Po prvé, pohlavie a dosiahnuté vzdelanie človeka sú irelevantné pre vyhodnotenie toho, či jeho vyjadrenia sú rasistické. Tvrdiť opak znamená zaujať sexistickú alebo triedne-šovinistickú pozíciu. Tie zdieľajú všetky nami uvedené zásadné nedostatky rasistickej pozície. Po druhé, tento dôvod je rovnaký ako odmietať označiť motocykel za motorové vozidlo, lebo by sa tým kládlo znamienko rovnosti medzi JAWA 50 Pionýr a Hummer H1. Batrfláj nechápe, že rasistických vyjadrení a skutkov je široké spektrum, a líšia sa značne aj svojou závažnosťou.
Podľa Batrflája, ten kto “nevidí rozdiely medzi Kotlebom, Vladimírom Palkom, Slobodou zvierat” zrejme potrebuje psychofarmaká. Samozrejme, rozdiely tu sú aj bez tabletiek, len, žial, v jednom parametri tu zdá sa existuje zhoda - a hoc aj možno nemusí byť rovnakej intenzity - jestvuje tu závažne podozrenie na paušalizovanie a problematizáciu istého etnika. A o to tu presne ide; je úplne jedno, či ste Kotleba, Palko alebo slečinka zo SZ, ak máte “problém” s istým etnikom tak ste rasista, bez ohľadu na slovník, ktorý zvolíte, bez ohľadu na veľkosť vašej detskej izby, farbu podkolienok a stav vášho účtu.
Môžete ale tiež naraziť na slušného rasistu, ktorý povie, že jemu nevadia všetci Rómovia, ale ‘len tí neprispôsobiví’. To je selekcia podobná antisemitovi, ktorý by vám povedal, že nenenávidí všetkých židov, ale len tých bohatých. Druhým, už zamlčaným, myšlienkovým pochodom tu často je, že “takých je väčšina” (lebo, ako nás naučil aj Cartman, všetci židia majú na krku zavesené vrecko so svojím zlatom). Buď vás trápi nezákonnosť, slabá vymáhateľnosť práva a zneužívanie sociálneho systému vo vzťahu ku všetkým občanom, alebo len tieto pohodlne zneužívate pre ukojenie alebo ospravedlnenie vlastných predsudkov.
5 Invektívy
Batrfláj sa ďalej pokúša doložiť nesprávnosť protirasistických argumentov tým, že tieto argumenty prisudzuje rôznym invektívami charakterizovaným skupinám ako “bruselskí eurozmrdi”, “zdivočelí pionieri politickej korektnosti”, či “z pokútnych grantov žijúci povaľači”, ktorým ide o “vlastné bezbolestné prežitie”. Evidentne nechápe, že bez ohľadu na to, či takéto skupiny naozaj existujú a zverejňujú protirasistické argumenty, nemá to vplyv na správnosť alebo nesprávnosť týchto argumentov. Rovnako ako takýto vplyv nemá to, čo ich údajní alebo skutoční nositelia “od revolúcie dosiahli”.
Skúsime mu pomôcť ďalším jednoduchým príkladom: Podobne by sme tiež mohli prisúdiť Batrflájove argumenty “premúdrelým pičkom”, “provinčným malomeštiackym kokotkom”, či “polovzdelaným duševným onanistom”. Batrflájove argumenty sú však nesprávne bez ohľadu na to, akokoľvek sú pravdivé tvrdenia, že tieto skupiny existujú a prijímajú tieto argumenty a obvinenia voči nim v týchto invektívnych pomenovaniach obsiahnuté. Batrflájove argumenty sú nesprávne, lebo sú postavené na pojmovej zmätenosti a neporozumení myšlienkam, na ktoré reagujú, a majú zásadné nedostatky v konzistentnosti a koherentnosti.
6 Účinky boja proti rasizmu
Úplne nepochopiteľným je potom Batrflájov argument, že upozorňovanie na rasizmus je akosi kontra-produktívne. Keď niekoho upozorníte na gramatickú chybu a on sa urazí, v chybe zotrvá a začne dokonca spisovať elaboráty za zrušenie ypsilonu, môžete si pomyslieť všeličo, ale sotva by ste mali viniť seba. Vy ste z neho iracionálneho ignoranta nespravili. Rasizmus ostáva rasizmom bez ohľadu na to, či naň upozorníte, ale len upriamením pozornosti, snahou o poučenie a možno aj zahanbením môže dôjsť k nejakej tej náprave. Spisovanie urazených kazuistík mentálne nevyspelými jedincami je riziko, ktoré je nutné podstúpiť.
Batrflaj tiež podsúva, že upozorňovanie na rasizmus a snaha o korekciu vnímania a myslenia o Rómoch v intenciách liberálnej demokracie a rovných si občanov vôbec neprispelo a neprispieva k riešeniu rómskej problematiky. Tu asi bude aj jadro toho nezjedeného pudla, že sa na Rómov nazerá ako na problém, ktorý treba riešiť. V konečnom dôsledku rómsky problém neexistuje viac než napr. problém židovský. Existujú lokalizované aj rozptýlené, sociálne aj kriminálne problémy, ktoré sa vo veľkej miere týkajú aj Rómov. To ale nie je rómsky problém, to je problém Slovenskej republiky.
7 Kokotizmus
Batrfláj na záver vyzýva “ostatných”, medzi ktorých sa aj on chce zaradiť, k ignorovaniu proti-rasistických argumentov, keďže ich proponentov “môžu mať na háku”.
Pokiaľ uznáme, že niečo ako rasizmus existuje, potrebujeme kritériá, na základe ktorých ho môžeme identifikovať. Batrfláj kritériá sformulované odporcami rasizmu odmieta, zrejme ako príliš prísne alebo namáhavé sledovať, a ako alternatívu ponúka svoje vlastné predsudky, pre ktoré nemá platné dôvody, a podopiera ich iba rekurziou k ďalším predsudkom. Jeho “ostatnými” sú tí, čo tieto predsudky zdieľajú. Na háku odporcov rasizmu Batrfláj mať môže, avšak iba ak na svoje postoje odmietne uplatniť požiadavky logickej konzistentnosti a zhody so skutočnosťou. Podobne si môže myslieť, že je dobrým a rozvážnym komentátorom, keď však odmieta (alebo jednoducho nedokáže) svoje argumenty podriadiť základným podmienkam pre argumentáciu, iba pestuje kokotizmus. A bude na tom ako ten, čo si sadne na cestu brumkajúc, a veriac, že sa vezie autom, bude nadávať okoloidúcim, ktorí ho presviedčajú o tom, že sa autom nevezie, ale iba sedí na ceste.
-- gvz & lemuel*
*Pozn. o autorstve: Iniciátorom ako aj zásadným formovateľom tohto článku je gvz, môj kolega z Lóže, známy to už miestny spoluautor, ktorý, hoci má aj senioritu, sa osobne podujal napísať aj podstatnú (tj. tú lepšiu) časť argumentov, kým som sa ja flákal po londýnskych galériách.
20 komentárov:
velmi fajn vyargumentovane. moja poklona.
Po zhliadnuti Inception v kine je precitanie tohto clanku druhym vrcholom vecera, dakujem, pani.
_
(Ale tie vulgarizmy mi trochu stipu v ociach, podobne ako na Humne. Chapem, ze to dodava textu stavu, ale mozno este elegantnejsie by bolo vtipne pouzitie tych tolko zaznavanych eufemizmov)
_
Neodpustim si strucne vyjadrenie mojho nazoru ku kauze "Rasizmus SZ":
SZ sa spominanou medialnou prezentaciou IMHO dopustila prejavov rasizmu, pretoze bez ohladu na to, ci sa na Slovensku/v Krompachoch vyskytovali/vyskytuju pripady, ked prislusnik/prislusnici romskeho/ciganskeho etnika, jedli/jedia psy (akoze je to viac nez iste; podobne ako by sme nasli pripady podobnych praktik u "bieleho obyvatelstva", pricom by nikoho nenapadlo pausalizovat napr. sposobom: "Slovak = pojedac psov"), je (pre mna) neprijatelne, aby apelovala na verejnu mienku takym sposobom, ze pri informovani o (z ich pohladu) nehumannom zaobchadzani so zvieratami, ma potrebu spominat etnicitu osob, ktore sa spominanych cinov mali dopustit (cit.: "koncia Romom v hrncoch"). Prave toto vypichnutie etnicity je dovodom, pre ktory tieto clanky a reakcie na reakcie vznikli. Je pre posudenie cloveka-milion (a potencialneho buduceho donora SZ), ci je situacia psov v slovenskych sidlach skutocne taka "neznesitelna", aby sa odhodlal k cinu (financnej alebo inej podpory myslienok SZ), dolezite vediet, ci jedia psov prave Romovia (alebo dlhi/siroki/bystrozraki/polydaktylici)? Kedze autorka vyrokov explicitne spomenula aj etnicku prislusnost; ci uz vedome alebo nie, tym IMHO sledovala vacsiu emocnu (zalozenu na predsudkoch) a nasledne aj realnu odozvu u adresatov. To moze spravit len clovek, ktory bud predpoklada, ze skoncit v hrnci je tym horsie, ze ten hrniec obsluhuju Romovia alebo prinajmensom predpoklada, ze si nieco podobne mysli vyznamna cast jeho "publika". (Veta: "Mame informacie, ze v Krompachoch sa jedia psy", by neznela dostatocne uderne?). Kedze neexistuje vseobecne platna kauzalita medzi mierou zavaznosti celeho cinu (napr. mierou utrpenia dotycnych psov) a etnickou prislusnostou zaludkov, v ktorych skoncia, v obidvoch pripadoch ide o urcity druh prejavu rasizmu. Quod erat demonstrandum.
_
Nie som si isty, ci spravne rozumiem tejto casti z toho nestastneho clanku: "Sloboda zvierat projekt sterilizácie zameriava hlavne na obce, v ktorých žije aj rómska menšina v osadách, kde sa psy túlajú a nekontrolovane rozmnožujú." Ved prave v tychto obciach s osadami by uz mali byt vsetky psy vyhladene, prip. momentalne sa vyskytujuce vo forme kulinarskych specialit. Ci nie? A vobec, naco sme vlastne potrebovali vediet, ze sa zameriavaju hlavne na obce s romskymi mensinami? Meni tento neurcity udaj nieco na zavaznosti problemu tulavych psov?
dusoft, vdaka.
robert, plny suhlas.
a re vulgarizmy - asi mate pravdu, eufemizmy by tu mozno vyzneli este udernejsie, len ci by to aj "mudrlantici" pochopili :)
Lemuel, argumentujes pekne, ako konieckoncov vzdycky, len sa chcem opytat, ze ci istotne nie je rozdiel medzi rasizmom, predsudkom a stereotypom. A nakolko su jednotlive z nich na zavadu.
Lebo podla mna, vyhlasit, ze co Cigan to muzikant je stereotyp - rovnaky, ako povedat, ze Nemci furt slopu pivo, Svedi su studene cumaky a len Madari vedia robit halaszle.
Z istych pricin, a ja netvrdim, ze su neni spravne a uz vobec nie, ze myslene dobre, sa ista cast podobnych vyrokov spolocensky tabuizuje, napr. Cigani jedia psov, Cernosi su lenivi robit, Zidia su ekonomicka mafia.
Moj nazor je ten, ze pokial ide o generalizaciu na zaklade odpozorovaneho, nemusi nutne ist o rasizmus. Pokial zastupcovia Slobody zvierat vidaju, alebo z prvej ruky pocuvaju, ako psy miznu v hrncoch romskych rodin, potom nejde o rasizmus. Rasizmus, resp. predsudok to je az vtedy, ked slusneho cloveka nevezmu za veterinara preto, ze je Rom, lebo sa boja, ze by jedol klientom psov.
Navyse, stereotypy/predsudky ti pomahaju v okamzitom zhodnoteni situacie v medziludskom kontakte, tj. skatulkovanie, ale iba blbec druheho cloveka po tom, co ma o nom viac informacii, nepreskatulkuvava.
Skratka a dobre, z tvojich dvoch clankov mi vychadza, ze nie je mozne vyslovit akukolvek generalizaciu, lebo kazda je apriori rasizmom. Co mi pride ako, prepytujem, volovina.
Samuso
tak, to co som chcel k tomuto clanku napisat ja, napisal samuso. uplne na chlp presne.
dakujem.
PicoBello.
Samuso,
nie som si isty, ci rasizmom mozno nazvat az ked niekoho nevezmu do prace kvoli tomu ze je Rom, to uz je konkretny prejav, diskriminacia. nemozno pri hodnotni cakat az na zle dosledky. ostatne, to, ze je napr. Slota rasista vieme, a to aj napriek tomu, ze zamestnal u seba cernocha.
stereotypy su rozne. su to heuristiky, pomocky na rozhodovanie, a skatulkovanie tak urcite moze mat svoje opodstatnenie. basketbalisti skacu vysoko je jednym takym skatulkovanim. ale stale su to len pomocky, ktore nemusia zodpovedat konkretnej realite. moze behat po svete basketbalista, ktoremu skakanie velmo nejde.
rasisticke stereotypy vsak nikdy neobstali v pozorovani, neexistuje tu pozorovatelny suvis medzi atributom (napr. zlocinnostou) a etnickou prislusnostou. nielenze ako kognitivne barlicky zlyhavaju, ale aktivne skodia, lebo robia z istej skupiny ludi cosi ako "menej-nez-ludi". to sa skratka s "fini su mlkvi, taliani hlucni" neda celkom porovnavat.
V tejto debate súhlasím s väčšinou toho, čo vraví Lemuel. Tento koment je ortogonálny k súčasnej diskusii, ale predsa:
Ako sa postaviť k situáciam, kedy *existuje* pozorovateľný súvis medzi nejakým atribútom a etnickou príslušnosťou? Napríklad drop-out rates, kriminalita, drug use a unwed parenthood sú rozšírenejšie medzi Afroameričanmi než medzi väčšinovou populáciou. Predpokladám, že púhe konštatovanie tohoto javu - dokumentované dátami - nie je rasizmom. Alebo je konštatovanie takéhoto štatistického artefaktu stereotypným škatuľkovaním (lebo existuje plno Afroameričanov, ktorí majú PhD, nikdy nebrali drogy atď.) ?
Je tiež možné si predstaviť, že s etnicitou sa môžu spájať aj rozdielne kultúrne normy, preto ak chceme pripraviť sociálnu intervenciu, ktorá by efektívne pomohla Afroameričanom (alebo napr. Rómom), tak musíme de facto premýšľať o "afroamerickom" (alebo "rómskom") probléme. V princípe, urobiť zamestnateľným dlhodobo nezamestnaného Róma si môže vyžadovať inú sociálnu intervenciu ako urobiť zamestnateľným dlhodobo nezamestnaného Slováka. Je uznanie takejto možnosti rasizmom?
Cadio,
"Ako sa postaviť k situáciam, kedy *existuje* pozorovateľný súvis medzi nejakým atribútom a etnickou príslušnosťou?"
Velmi opatrne. :)
Puhe konstatovanie (a exaktne formulovanie!) deskriptivnych statistik rasizmom asi nie je.
Lenze ludom korelacie nestacia, oni sviniari furt chcu kauzality. :)
To s tym tuningom intervencii dla kulturnych noriem recipientov je zaujimava otazka, myslim, ze ich rozpoznanie a uznanie nemusi byt rasisticke, zalezi asi aj od kontextu. Len mi teraz nenapada v com konkretne by spocivala rozdielnost tej intervencie v prospech roma od intervencie v prospech neroma.
Ha! A čo ak sa nezastavím pri deskriptívnych štatistikách a budem chcieť rozdiely medzi etnikami vysvetliť prostredníctvom nejakých charakteristík? Je moderná ekonometria rasistickým nástrojom?
No ja presne neviem, to s Rómami/Nerómami mi len tak napadlo. Hm, ale nemôže pre ich zamestnateľnosť mať nejaký efekt rozdielna úloha extended family? Alebo fakt, že odjakživa čelili diskriminácii? Alebo alebo iný príklad. Tak povedzme v rurálnej Afrike ak chceš dostať deti do školy, tak veľmi dobre funguje ponúkať im deworming (overené veeľmi dôsledne). A viem si predstaviť, že deworming takto nebude fungovať v iných kontextoch (a zhodou okolností nemusí *napríklad* fungovať pre chudobné belošské deti). Každopádne zhodneme sa asi, že sociálne intervencie môžu byť context-specific a že táto špecificita sa môže prekrývať, okrem iného, s etnickou príslušnosťou. Alebo nie?
Lafcadio: prekryvat moze- ale otazka je, ci sa naozaj prekryva s etnickou prislusnostou, alebo kulturnou, triednou a spolocenskou. Nie vsetci prislusnici etnika ziju rovnako a v rovnakych podmienkach, cize imho adresovat nejaku intervenciu podla prislusnosti k etniku nestaci- to je jednak nedostatocne a jednak to by bolo podla mna mozno uz rasisticke.
Alebo inak- kategoria rasy a etnickej prislusnosti ma rovnake opodstatnenie ako kategoria napr. rodu, sex. orientacie atd. ale az ked je niektora z tychto kategorii izolovana a vytvori sa spojenie medzi nou a istym problemom, pricom sa nezohladnuju tie ostatne kategorie, potom podla mna je podozrenie z rasizmu na mieste.
S uvedeným neostáva než súhlasiť.
Ale ak sa pozrieme na Rómov, tak napríklad fakt, že boli dlhodobo predmetom diskriminácie, sa prakticky stopercentne prekrýva s ich etnicitou, či nie? Podobne fakt, že Afroameričania boli segregovaní a nemali prístup k všelijakým vymoženostiam modernej Ameriky, čo mohlo ovplyvniť ich súčasný stav triedny a spoločenský.
Predstavme si, že by sa na nápravu minulej (a súčasnej) diskriminácie Rómov na Slovensku zvažovala affirmative action. Argumentovali by sme, že zvýhodňovanie Rómov na základe ich etnickej príslušnosti je *rasistické*? Bola rasistická affirmative action v USA, po x rokoch afroamerického otroctva a segregácie?
Nie som zástanca affirmative action, pretože sa mi zdá, že veľmi dobre nefunguje (cf. Amy Wax: Race, Wrongs and Remedies) ale asi by som jej nevyčítal rasizmus - i keď je zjavne založená na rozlišovaní a zvýhodňovaní na základe etnicity (alebo nejakej veľmi blízkej proxy pre etnicitu). A Vy?
Inak povedane: Je rasizmom zvyhodnovanie niekoho, kto bol/ je znevyhodneny rasizmom?
Podla mna nie je. Je to diskriminacia. Nie nadarmo sa to vola pozitivna diskriminacia, alebo aj 'affirmative action'. ALE: zvyhodnuje niekoho, nie preto, lebo je nejakej rasy, alebo prislucha k minorite, etniku, rodu, vekovej kategorii, atd. Ale preto, lebo bol obetou diskriminacie v prvom rade.
Sudiac podla momentalnych nalad v spolocnosti, by sa nepochybne nasli mnohi, co by oznacili zvyhodnovanie romov za rasizmus (a zial nemyslim iba jedincov s afinitou k extremnej pravici).
A i ked suhlasim, ze affirmative action aj pozitivna diskriminacia casto nefunguju ako by mali, az zlyhavaju, a priori nie som proti ich idei.
Áno, súhlas, nemám sebemenšej námietky.
Dobrá konverzácia toto.
Veru, S., sam by som to lepsie nevyjadril.
pekne si to rozpisal. bla bla bla. to ale nic nemeni na tom, ze cigani zeru psov. Proste je to tak, aj ked budes skackat po hlave a odrazat sa usami. Cigani zeru psov. Bodka. Ziadny rasizmus v tom nie je. Tak ako vacsina bielych si umyva rano a vecer zuby a chodia do prace ..., tak vecsina ciganov - a tu uz si doplnte co si naozaj myslite, skor ako mi pan najmudrejsi da antirasisticku prednasku.
nuz martin, keby si si to bla bla bla aj poriadne precital, nerobil by si teraz zo seba blba.
Tak som nakoniec neodolal a registroval sa, aby som sa spytal aj tu, nielen na humne:
Priznam sa, debate prestavam rozumiet, lebo je tu privela cudzich
vyrazov a ludia sa vyjadruju prilis komplikovane.
Preto by som sa rad spytal,
aby som do buducna vedel - ako ma teda clovek vyjadrit, ze niektori obcania
tmavsej pleti zijuci v osade v Krompachoch jedia psy, bez toho, aby bol oznaceny
za rasistu?
Ak su za prejavy rasizmu oznacene vety "Tam je taká rómska
časť a psy, brutálne zavraždené, končia Rómom v hrncoch." a "V
Krompachoch Rómovia jedia psov, to je pravda,", pricom mne moj nezdravy
sedliacky rozum hovori, ze je to len strucne a jasne skonstatovanie skustocnosti
(a nie invektiva), ako by sa dany fakt dal vyjadrit slovami, bez toho, aby bol
clovek oznaceny za rasistu? Vhodne by bolo, aby to potom nebolo na tri A4,
najlepsie v jednej vete.
Vopred velmi pekne dakujem, lebo sa v tom celom fakt
stracam.
Ahoj,
mal by som jednu otazku(snad nebudem velmi off-topic) ohladom tohto tvrdenia:
Odporcom rasizmu však nejde
iba o vzorce vyjadrovania, ale v
prvom rade o vzorce myslenia
Ako spoznam ze niekto sa sice nevyjadruje rasisticky, ale napriek tomu tak mysli - resp dalsie mozne kombinacie? Co su to teda tie vzorce myslenia, ak nie vzorce vyjadrovania?
mv
@xorxee
straslivo sa vynasnazim byt strucny, ale jednou vetou to nepojde, tu nie sme v skolke.
"ako ma teda clovek vyjadrit, ze niektori obcania tmavsej pleti zijuci v osade v Krompachoch jedia psy, bez toho, aby bol oznaceny za rasistu?"
nuz v prvom rade celkom nerozumiem tej potrebe zdoraznit akej farby pleti boli ti ludia, co pojedaju psov. A preco ta fascinacia kulinerskymi obycajmi? ale dobre.
nuz xorxee, jednou vetou: **zalezi od kontextu.** povedat "romovia jedia psov" sa da interpretovat mnohymi sposobmi prave v zavislosti na kontexte. je mozno faktom, ze v krompachoch sa najdu Romovia, ktori niekedy jedli psov. lenze tato informacia nadobuda v hysterizujucom kontexte a sposobe prednesenom SZ rasisticky podtext. ak tam ten kontext nevidis napriek kvantam textu ktore som uz o tom napisal, tak dalsia "jedna veta" uz asi "on the margin" velmi nepomoze.
ale pomozme si opat prikladom, tentoraz z nedavnych udalosti. povedzme, ze masovy vrah z DNV bol pokrsteny, mal dakedy birmovku a pod. zda sa ti titulok "V DNV sialeny katolik vystrielal rodinu" ok? Alebo naopak, ak bol ateista "Sialeny ateista vystrielal rodinu veriacich"? aku funkciu hra informacia o etnicite v pripade kromapsanov?
@giabrian
vzorcom myslenia su aj tie logicke skratky, ku ktorym su ludia nachylni - ako napr. v DNV, kde sa pre mnohych sialenost cinu "vyjasnila" pri famach, ze obetami su romovia. ten vzorec myslenia, kde bolo "hned jasne" preco to urobil.
to ze sa niekto nevyjadruje rasisticky, ale rasisticky mysli, nam sice v konecnom dosledku moze byt jedno, jeho myslienkova ohavnost nam ostava nastastie skryta, ale je dolezite ju izolovat, odhalit taketo myslenie ako skodlive a odsudeniahodne, nech sa takyto 'mem' myslenia nesiri a nepropaguje aj vo vyjadrovani.
neviem, ci som celkom zodpovedal tvoju otazku.
Zverejnenie komentára