Niežeby nebolo o čom, nebolo ani inokedy, ale v písaní mi to nebránilo, len posledných pár dní som intenzívne trávil nad esejou, ktorú mi treba odovzdať v Prahe na atest z filozofie. Nechce sa mi tu veľmo rozpisovať, že o čom to je, povedzme len, že po tých niekoľko dňoch mi prišla táto slovná hračka nesmierne vtipná: "As anyone in Manhattan knows, after a lot of cosmos people are going to need some taxis."
No dobré, bystrí si už domysleli, je reč o Hayekovi, konkrétne o jeho koncepte spontánneho poriadku (kosmos bol u neho ten "grown order", a taxis ten "made order", lebo aj také sú) som písal. Po anglicky, aby nebolo hodnotiacim na prvý pohľad zrejmé, nakoľko som neoriginálny. A taktiež, lebo zo slova order v slovenčine mám husiu kožu. (Poriadok, WTF? Really?). Ide o to ako z myriád nezávislých akcií jednotlivcov sledujúcich vlastné ciele vyvstáva nezamýšľane komplexný poriadok (bleh). Poznanie, že spoločenské pravidlá a inštitúcie kapitalizmu sa vyvinuli ako výsledok ľudskej činnosti, ale nie úmyslu, samogenerujúce sa endogénne usporiadanie koordinujúce protichodné záujmy množstva jednotlivcov, a že takéto samovoľne sa objavujúce komplexné systémy prekonávajúce chápanie jednotlivca vznikajú, keď je jednotlivcom ponechaná sloboda konať, patrí k tomu najvýznamnejšiemu v spoločenských vedách.
Ale aby som len nespieval hosana, trošku som sa aj obul do Hayekovej nadväznej snahy pomocou tohto konceptu vysvetliť genesis liberálnej spoločnosti skrzeve "kultúrnu evolúciu". Podľa Hayeka sa prijatie pravidiel konania, ktoré umožnili rozvoj civilizácie prijali náhodou a evolučne najlepšie pravidlá poskytli tým skupinám, čo ich prijali, výhody a lepšie prežitie. Problémom je práve tento mysticko-kolektivistický proces akéhosi neracionálneho prijatia pravidiel, ktorý nemá precedens ani u Škótskych osvietencov, ktorými sa inak Hayek veľa inšpiroval. Hayek vo svojom odpore k racionalizmu trochu prestrelil. Ak totiž prijatie pravidiel prechádza tiež vždy samovoľne a spontánne evolučnou cestou, akýmsi kolektívnym zakopnutím o správne normy, potom nemá veľký význam viesť ideový boj, aký Hayek celý život viedol. Jednoducho tie správne pravidlá sa presadia, inštitúcie kapitalizmu tak budú napokon vždy robustnejšie než hubris plánovačov. Hayek však trvá na tom, že dnes už výsledok tejto evolúcie treba chrániť a v kontraste s jeho odporúčaniami proti plánovaniu vedome plánovať naše nezasahovanie. Je ale možné vedome, zámerne nezasahovať do chodu spontánneho poriadku? Ako?
Takéto akésik otázky som neriešil, len som ich predstierajúc odhalenia nových hĺbok poznania významne kládol.
Každopádne, esej mám napísanú a teraz mi ostali zhruba štyri dni aby som sa naučil z 8 kníh na úplne inú skúšku. Čiže mlčanie tu bude pokračovať aj budúci týždeň.
No dobré, bystrí si už domysleli, je reč o Hayekovi, konkrétne o jeho koncepte spontánneho poriadku (kosmos bol u neho ten "grown order", a taxis ten "made order", lebo aj také sú) som písal. Po anglicky, aby nebolo hodnotiacim na prvý pohľad zrejmé, nakoľko som neoriginálny. A taktiež, lebo zo slova order v slovenčine mám husiu kožu. (Poriadok, WTF? Really?). Ide o to ako z myriád nezávislých akcií jednotlivcov sledujúcich vlastné ciele vyvstáva nezamýšľane komplexný poriadok (bleh). Poznanie, že spoločenské pravidlá a inštitúcie kapitalizmu sa vyvinuli ako výsledok ľudskej činnosti, ale nie úmyslu, samogenerujúce sa endogénne usporiadanie koordinujúce protichodné záujmy množstva jednotlivcov, a že takéto samovoľne sa objavujúce komplexné systémy prekonávajúce chápanie jednotlivca vznikajú, keď je jednotlivcom ponechaná sloboda konať, patrí k tomu najvýznamnejšiemu v spoločenských vedách.
Ale aby som len nespieval hosana, trošku som sa aj obul do Hayekovej nadväznej snahy pomocou tohto konceptu vysvetliť genesis liberálnej spoločnosti skrzeve "kultúrnu evolúciu". Podľa Hayeka sa prijatie pravidiel konania, ktoré umožnili rozvoj civilizácie prijali náhodou a evolučne najlepšie pravidlá poskytli tým skupinám, čo ich prijali, výhody a lepšie prežitie. Problémom je práve tento mysticko-kolektivistický proces akéhosi neracionálneho prijatia pravidiel, ktorý nemá precedens ani u Škótskych osvietencov, ktorými sa inak Hayek veľa inšpiroval. Hayek vo svojom odpore k racionalizmu trochu prestrelil. Ak totiž prijatie pravidiel prechádza tiež vždy samovoľne a spontánne evolučnou cestou, akýmsi kolektívnym zakopnutím o správne normy, potom nemá veľký význam viesť ideový boj, aký Hayek celý život viedol. Jednoducho tie správne pravidlá sa presadia, inštitúcie kapitalizmu tak budú napokon vždy robustnejšie než hubris plánovačov. Hayek však trvá na tom, že dnes už výsledok tejto evolúcie treba chrániť a v kontraste s jeho odporúčaniami proti plánovaniu vedome plánovať naše nezasahovanie. Je ale možné vedome, zámerne nezasahovať do chodu spontánneho poriadku? Ako?
Takéto akésik otázky som neriešil, len som ich predstierajúc odhalenia nových hĺbok poznania významne kládol.
Každopádne, esej mám napísanú a teraz mi ostali zhruba štyri dni aby som sa naučil z 8 kníh na úplne inú skúšku. Čiže mlčanie tu bude pokračovať aj budúci týždeň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára