K nedostatku slov

Zaťažko mi písať teraz. Posledné dni, kým prečítam všetko, čo mi vypľuje Google Reader, som tak vyčerpaný, že nevládzem splietať slová do zmysluplných viet. Slovosled mi už vôbec nič nehovorí. V takomto stave mám najbližšie ku koherentne vyjadrenej myšlienke v podobe vrčania, mrmlania a oplzlých gest v prípade, že otvorím domáce politické spravodajstvo, alebo priblblého úsmevu, ak narazím na čokoľvek iné. Áno, je aj také čosi ako priveľa čítania, priveľa triviálneho čítania, taľafatiek na ktoré sa sústredím 10 sekúnd a už som nervózny, či mi niečo niekde inde neuniklo. Opäť, knihu som už v ruke nedržal aspoň týždeň, ak nerátam víkendovú reorganizáciu mojej knižnice, na ktorú som sa podujal v akomsi olympijskom (raz za štyri roky) záchvate jarného upratovania a taktiež som v tejto vete stratil niť a už vôbec neviem, čo som vlastne chcel povedať, tak to radšej ukončím troma bodkami...

Hm.

Z oblasti života súkromného, pre tých čo to ešte odo mňa nepočuli z iných zdrojov (e.g. cryptic facebook status) a nebodaj také veci sledujú (hoci pochybuje, že mám takých sympatických cyberstalkerov ako Kaja) – zdá sa, že ma prijali do Pešti na CEU na 1-ročné M.A. štúdium, čo je zrejme dobrá vec, nielen, že si akútne potrebujem doplniť/občerstviť vzdelanie, ale najmä keď som svoje doktorandské štúdium v Prahe dosial dosiaľ flákal spôsobom, pri ktorom by som sa nedivil, keby ma odtiaľ neslávne vypoklonkovali. Bude to ešte veselý zvyšok jari. Ale o to menej veselý tu na blogu.