Takže, prepíšte dejiny! Hip-hop vynašiel Šostakovič. No fakt:
Keď už sme pri Šosťákovi, Tyler Cowen kedysi odporúčal toto, ja za jeho naj považujem:
1) Symfónie číslo 1, 5, 6, 7, 10, 13. Sedmička bola moja prvá a svojím militaristickým bolerovitým začiatkom patrí aj medzi najznámejšie a najprístupnejšie. 13-ka zas symfonizuje Jevtušenkove veršovanky o holokauste na Ukrajine a je tak úplne super.
2) Všetky koncerty, oba koncerty pre klavír aj oba pre violoncello sú vynikajúce (klavír ale pomenej), ale jeho oba koncerty pre husle sú stelesnená dokonalosť, každý iným spôsobom. Oistrach, Kogan, jedno kto hrá, len nech je to Rus a/alebo Žid.
3) Šostakovič je však predovšetkým majster komornej hudby, zo sláčikových kvartet, ktorých je dokopy 15 (a všetko skvelých), odporúčam najmä čísla 7 a 8 (Op. 108 & 110). Trio No. 2 pre klavír, cello a husle (op. 67) by mal poznať každý civilizovaný človek. Sonaty pre cello a klavír (Op. 19 & 40) sú tiež skvelé, detto klavírny kvintet (op 57), a sonáta pre klavír a violu (op. 147). A vôbec skoro všetko pre 5 inštrumentov a menej.
Inak neviem, jeho klavírne prelúdia ma neoslovili (ale asi to bude len otázka času, kým im prídem na chuť), mám istú nepochopiteľnú slabosť pre Kantátu Smrť Stenka Razina a Jazzovú suitu, ktorú ostatne dobre poznajú všetci, čo videli Kubricka (Eyes Wide Shut).
Mohol by som aj ukážky dať, ale sa mi teraz nechce uploadovať. Nabudúce. Starší článok o Šostakovičovi – rebelovi si môžete prečítať tu.
Ale veď nie toto som chcel. Som sa nechal uniesť.
Chcel som spomenúť najnechcenejšiu, najnepopulárnejšiu pieseň, ktorá bola nadizajnovaná tak, aby sa nepáčila viac než 200 ľuďom na celom svete. Čítať tu a tu. Vypočuť tu.
The most unwanted music is over 25 minutes long, veers wildly between loud and quiet sections, between fast and slow tempos, and features timbres of extremely high and low pitch, with each dichotomy presented in abrupt transition. The most unwanted orchestra was determined to be large, and features the accordion and bagpipe (which tie at 13% as the most unwanted instrument), banjo, flute, tuba, harp, organ, synthesizer (the only instrument that appears in both the most wanted and most unwanted ensembles). An operatic soprano raps and sings atonal music, advertising jingles, political slogans, and "elevator" music, and a children's choir sings jingles and holiday songs. The most unwanted subjects for lyrics are cowboys and holidays, and the most unwanted listening circumstances are involuntary exposure to commercials and elevator music. Therefore, it can be shown that if there is no covariance--someone who dislikes bagpipes is as likely to hate elevator music as someone who despises the organ, for example--fewer than 200 individuals of the world's total population would enjoy this piece.
Za pôvodnou myšlienkou nepopulárneho umenia stoja dvaja ruskí konceptuálni umelci V. Komar a A. Melamid, ktorí sú zodpovední napr. aj za tieto hyper-soc-realistické maľby. Ich pioniersky autoportrét, Stalin s múzami, Čo robiť a Zátišie s guľometom sú naj.
Ale dosť bolo kultúry na dnešok. Čas sa ísť učiť, alebo niečo podobné. Fuj.
(Via)
Keď už sme pri Šosťákovi, Tyler Cowen kedysi odporúčal toto, ja za jeho naj považujem:
1) Symfónie číslo 1, 5, 6, 7, 10, 13. Sedmička bola moja prvá a svojím militaristickým bolerovitým začiatkom patrí aj medzi najznámejšie a najprístupnejšie. 13-ka zas symfonizuje Jevtušenkove veršovanky o holokauste na Ukrajine a je tak úplne super.
2) Všetky koncerty, oba koncerty pre klavír aj oba pre violoncello sú vynikajúce (klavír ale pomenej), ale jeho oba koncerty pre husle sú stelesnená dokonalosť, každý iným spôsobom. Oistrach, Kogan, jedno kto hrá, len nech je to Rus a/alebo Žid.
3) Šostakovič je však predovšetkým majster komornej hudby, zo sláčikových kvartet, ktorých je dokopy 15 (a všetko skvelých), odporúčam najmä čísla 7 a 8 (Op. 108 & 110). Trio No. 2 pre klavír, cello a husle (op. 67) by mal poznať každý civilizovaný človek. Sonaty pre cello a klavír (Op. 19 & 40) sú tiež skvelé, detto klavírny kvintet (op 57), a sonáta pre klavír a violu (op. 147). A vôbec skoro všetko pre 5 inštrumentov a menej.
Inak neviem, jeho klavírne prelúdia ma neoslovili (ale asi to bude len otázka času, kým im prídem na chuť), mám istú nepochopiteľnú slabosť pre Kantátu Smrť Stenka Razina a Jazzovú suitu, ktorú ostatne dobre poznajú všetci, čo videli Kubricka (Eyes Wide Shut).
Mohol by som aj ukážky dať, ale sa mi teraz nechce uploadovať. Nabudúce. Starší článok o Šostakovičovi – rebelovi si môžete prečítať tu.
Ale veď nie toto som chcel. Som sa nechal uniesť.
Chcel som spomenúť najnechcenejšiu, najnepopulárnejšiu pieseň, ktorá bola nadizajnovaná tak, aby sa nepáčila viac než 200 ľuďom na celom svete. Čítať tu a tu. Vypočuť tu.
The most unwanted music is over 25 minutes long, veers wildly between loud and quiet sections, between fast and slow tempos, and features timbres of extremely high and low pitch, with each dichotomy presented in abrupt transition. The most unwanted orchestra was determined to be large, and features the accordion and bagpipe (which tie at 13% as the most unwanted instrument), banjo, flute, tuba, harp, organ, synthesizer (the only instrument that appears in both the most wanted and most unwanted ensembles). An operatic soprano raps and sings atonal music, advertising jingles, political slogans, and "elevator" music, and a children's choir sings jingles and holiday songs. The most unwanted subjects for lyrics are cowboys and holidays, and the most unwanted listening circumstances are involuntary exposure to commercials and elevator music. Therefore, it can be shown that if there is no covariance--someone who dislikes bagpipes is as likely to hate elevator music as someone who despises the organ, for example--fewer than 200 individuals of the world's total population would enjoy this piece.
Za pôvodnou myšlienkou nepopulárneho umenia stoja dvaja ruskí konceptuálni umelci V. Komar a A. Melamid, ktorí sú zodpovední napr. aj za tieto hyper-soc-realistické maľby. Ich pioniersky autoportrét, Stalin s múzami, Čo robiť a Zátišie s guľometom sú naj.
Ale dosť bolo kultúry na dnešok. Čas sa ísť učiť, alebo niečo podobné. Fuj.
(Via)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára