streda, 16. januára 2008

A iné veselosti

Iní inde:

Perohryz upozornil na zábavnú diskusiu, čo sú fakty, čo názory, a čo fakty o názoroch, či čo. A celé sa to nejak týkalo českého radiožurnálu. Boh ich poteš.

Lafcadio dáva do pozornosti články o globalizácii a tiež aj nejaké sople.

Keď už je reč o globalizácii, Tyler Cowen upozorňuje na novú knihu a som zvedavý, čo na ňu Lafcadio povie (okrem toho, že je drahá).

Tiež som s radosťou zistil, že na nejakom Cowenovom kurze by som nebol úplne tupý, ajhľa reading list na jeho kurz Law and Literature. 4 veci som odtiaľ čítal, Coetzeeho a Saramaga odporúčam emfaticky, jednou z tých vecí ale bol žiaľ aj Neuromancer od Gibsona, údajne kultový sci-fi román, pre mňa inkoherentná zlátanina.

Šok nesmierny pre mňa bolo zistenie, že Hitchens už nefajčí:
“I’ll have my usual,” says Hitchens, meaning a Johnnie Walker. On two further occasions during the two-hour meal he holds up his empty tumbler and says: “Xerox”. The staff understand him. Not wanting to appear wimpish I order a Kingfisher beer and nurse it parsimoniously until the end.

After the drinks arrive I offer Hitchens one of my Marlboro Lights. Then something life-changing happens. Cool as a cucumber – and with no hint of remorse – Hitchens announces that he has given up smoking. “I got up yesterday morning in Madison, Wisconsin, and I just threw my pack away,” he says.

That’s wonderful I reply, without betraying a hint of my inner turmoil. But other thoughts race through my mind: “This is the writer who smokes on television,” I tell myself. “Hitchens is the last of the Mohicans.” It doesn’t take long for it to dawn on me that the Mick Jagger of modern letters is now in a healthier category than me.
Som odjakživa nefajčiar, ale úpadok a útlak, ktorému je vystavená kultúra fajčenia ma znepokojuje a zarmucuje. A teraz toto!

Nuž a napokon, snímam povestný klobúk pred Ferim, ktorý sprostredkoval tento Major Zeman Remix.

Žiadne komentáre: