sobota, 19. januára 2008

Import/Export

Ako som sa včera večer ocitol v kine na rakúskej sociálnej dráme mi stále nie je jasné. Sú veci medzi nebom a zemou atď. Každopádne ma to nenadchlo, tá dráma, hoci jej určite nemožno uprieť aj pár vtipných momentov, ktoré ju pozdvihli nad bežný priemer "sociálnych drám". Aj tak sa však nazdávam, že by možno bola viac zaujímavá pred 10-15 rokmi, teraz to pôsobilo skôr ako rozpohybovanie citátov z prachom zapadnutých správ think-tankov, komentárov a novinových titulkov. Celý film stojí a padá na nos na hlúpom fígli s dvojitým príbehom, príbehom Ukrajinky, zdravotnej sestry, ktorá z Ukrajiny odchádza za lepšou prácou do Rakúska, aby po mnohých poníženiach skončila ako upratovačka v hospici pre umierajúcich rakúskych senilov a príbehom vypatlaného rakúskeho mladíka, ktorého sen o SBS-kárčení sa rozplynie po nezvládnutí stretu s partiou turecky vyzerajúcich mladíkov, ktorí ho ponížia a on príde o prácu pre neschopnosť a dlhujúc kde komu peniaze, vrátane otčima, ide s týmto na cestu na východ – do Košíc a Užhorodu montovať a predať predajné a výherné automaty.

Kým príbeh Ukrajinky je štandardným opisom útrap pracovnej migrantky z východu, síce trpký a pútavý ale vôbec nie objavný, je to v častiach Export s Rakúšanom na východe, kde film vchádza na absurdné polia. Scenáristi sa moc nezaťažovali s vymýšľaním dôvodov, prečo by tí Rakúšania mali ísť na divoký východ, proste mali v hlave svoju sociálno-dramatickú predstavu pekných "sociálne ťaživých scén", na ktoré už milých rakúskych vypatlancov potrebovali len nejako našroubovať. A tak sa vypatlanec so svojím white-trash otčimom vyberú do Košíc, kde na sídlisku montujú automaty na žuvačky (!), zavítajú aj na Luník 9 (och, to sociálno priam z plátna tečie, a keď ich dodávku naháňa dav malých neprispôsobivých spoluobčanov, ktorým hádžu z auta žuvačky, srdce zaplače) a v Užhorode dojde na sexuálne ponižovanie mladých dievčat s "vyťahanými kundami" balených na diskotéke za ťažké eurá, ktoré si milí Rakúski degeši nejakým zázrakom zarobili. Absurdnosť vrcholí, keď sa mladík povadí s otčimom a odíde od neho a začne si na trhu v Užhorode hľadať prácu, gestikulujúc, ukazujúc na svoje paže, že je teda robotný a ochotný. Nakoniec, sklamaný, len kráča popri ceste, snažiac sa neúspešne o autostop.

Krásna je však záverečná scéna, ktorá by si zaslúžila lepší film. Už predtým sme nazreli do izby senilných babičiek na ich lôžkach, jedná sa modlí za smrť ("nech už ju niekto zoberie k mamičke"), ďalšia šarmantná dáma len mľaská bezzubými ústami, púli očami, krúti hlavou a v pravidelných intervaloch poznamenáva "Stinkt!" a mladá smutná Ukrajinka to všetko pozoruje. Záverečná scéna: kamera hľadí v noci do tejto miestnosti a v nej znie len smutná polyfónia, chór zmaru a smrti, keď babky striedavo z postelí vravia do tmy, každá to svoje slovko: Smrdí! Smrdí! Smrdí! Smrť! Ďalší. Smrdí! Ticho! Smrť. Smrdí! Smrť. Smrdí! Smrť. Smrť! Smrť!

(Môj IMDb rating: 6/10)

Žiadne komentáre: