"V Bratislave kaviarne na povaľovanie nie sú. Je tam smrad, odporní čašníci, nahovno jedlo, ku ktorému je vždy ako príloha kukurica-kapusta-uhorka-paradajka-paprika, debilná hlasná hudba, firemné chladničky od CocaColy a atmosféra 0. V Bratislave sa chodí do kaviarní zo zúfalstva. Ja mám rád tie veľké okná a plynové lampy pod nimi, vešiak plný novín na stojanoch, úctivých kelnerov a klaviristu, ktorý si tam v kúte hrá My Way. Ten pocit, že je v skutočnosti iná doba, ako aktuálne je. A také tie veľkomestské starenky, čo si prežúvajú venček a zaiste vyučujú francúžštinu na nejakom solídnom gymnáziu, ktoré je honosnejšie ako náš úrad vlády. V kaviarni sa čítajú noviny.
U nás sa v kaviarni počúva rádio Jemné Melódie a nadávky vexlákov od susedného stolu, ktorí parkujú na chodníku pred kaviarňou."
- napísal Shooty, ktorý by veru mohol ceruzu za pero meniť častejšie, pretože to, čo napíše len tak úchytkom, býva často prenikavejšie než to, za čo bývajú iní platení.
U nás sa v kaviarni počúva rádio Jemné Melódie a nadávky vexlákov od susedného stolu, ktorí parkujú na chodníku pred kaviarňou."
- napísal Shooty, ktorý by veru mohol ceruzu za pero meniť častejšie, pretože to, čo napíše len tak úchytkom, býva často prenikavejšie než to, za čo bývajú iní platení.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára