Bol som na Bibliotéke, bolo to fascinujúce, nič zaujímavého som nevidel, nič som ta nekúpil a nemám o čom podať správu. Čize...
Šiel som tam z dvoch dôvodov, oba sa ukázali byť založene na nesprávnych predpokladoch. Po prvé som sa domnieval, že by tam mohli predávať nejaké knihy v zľave a po druhé som dúfal, že mi zdravotná prechádzka pomôže od bolesti šije ukrutnej, s ktorou som sa bol ráno (napoludnie) prebudil. Krk som mal tuhý, že by lámal aj akupunktúrne ihly (a ešte aj teraz, keď sedím s hlavou podloženou vankúšom, aby som dovidel zo svojej vyvrátenej polohy v kresle na monitor a už len trubička z huby mi chýba pre úplný dojem paraplegika, je krk tuhý ako stollwerck). Prudká bolesť mi bránila vo väčšine pohybov hlavy a vlastne akýkoľvek pokus udržať hlavu v akejkoľvek polohe bol nemysliteľný. Ergo som po Inchebe od stánku k stánku pobiehal ako akýsi kvázi Quasimodo a desil deti.
Ešte pred odchodom z domu som zhltol Acylcoffin a Ibalgin (ďakujem sponzorom) a zapil ich čajom. Teraz spätne ľutujem, že som ich nezapil niečím tvrdším. Keďže vstup bol zadarmo, pohybovalo sa tam na môj vkus priveľa ľudí. Tu je jeden roztrasený záber, ruku som kvôli bolesti vo veľkom kľude udržať nedokázal.
Šiel som tam z dvoch dôvodov, oba sa ukázali byť založene na nesprávnych predpokladoch. Po prvé som sa domnieval, že by tam mohli predávať nejaké knihy v zľave a po druhé som dúfal, že mi zdravotná prechádzka pomôže od bolesti šije ukrutnej, s ktorou som sa bol ráno (napoludnie) prebudil. Krk som mal tuhý, že by lámal aj akupunktúrne ihly (a ešte aj teraz, keď sedím s hlavou podloženou vankúšom, aby som dovidel zo svojej vyvrátenej polohy v kresle na monitor a už len trubička z huby mi chýba pre úplný dojem paraplegika, je krk tuhý ako stollwerck). Prudká bolesť mi bránila vo väčšine pohybov hlavy a vlastne akýkoľvek pokus udržať hlavu v akejkoľvek polohe bol nemysliteľný. Ergo som po Inchebe od stánku k stánku pobiehal ako akýsi kvázi Quasimodo a desil deti.
Ešte pred odchodom z domu som zhltol Acylcoffin a Ibalgin (ďakujem sponzorom) a zapil ich čajom. Teraz spätne ľutujem, že som ich nezapil niečím tvrdším. Keďže vstup bol zadarmo, pohybovalo sa tam na môj vkus priveľa ľudí. Tu je jeden roztrasený záber, ruku som kvôli bolesti vo veľkom kľude udržať nedokázal.
Najväčšie stánky mali Artfórum a Slovart, s množstvom kníh, jedine Slovart ponúkal tuším knihy aj so zľavou, ale len také, čo už buď dávno aj v Lacných Knihách na pultoch svietia, alebo ich už jeden nemenovaný puk dávno kúpil za plnú cenu, že. Artfórum naopak, sa mi zdalo, ponúkalo knihy na predaj s výstavnou prirážkou, asi za trest pre každého sviatočného návštevníka, ktorý nenakupuje pravidelne v kamenej predajni.
Polka stánkov patrila obskúrnym vydavateľstvám, ktorých produkcie by som ani hnilým papekom nechytal, potom tam bolo asi desať stánkov so slovníkmi, brožúrkami a letákmi a svoje tri pamflety hrdo vystavovala aj Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Ďalej menovite stánky s okultnými vedami, tarotmi, detskými knihami, druhou svetovou, ruskými, španielskymi, poľskými knihami, podpisovými akciami.. Na jednej takej akcii sedel aj Braňo Jobus, ktorý vo chvíľach keď sa o jeho podpisy asi nik netrhal občas zaujúkal do mikrofónu z nejakej svojej hitovky, ako napr. "Ježiši Kristééé" a panie v ostatných stánkoch sa tak distingvovane, ako im len ich bodkovane šaty a horčičáky na nosoch dovoľovali, tvárili, že naozaj nič nepočujú. Nuž a potom tam mala stánok aj Matica. Aj knižku uja prezidenta ponúkali, v zľave, no nekúpte to. No nekúpil.
Ale asi najzaujímavejší stánok na celej výstave bol tento.
Polka stánkov patrila obskúrnym vydavateľstvám, ktorých produkcie by som ani hnilým papekom nechytal, potom tam bolo asi desať stánkov so slovníkmi, brožúrkami a letákmi a svoje tri pamflety hrdo vystavovala aj Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Ďalej menovite stánky s okultnými vedami, tarotmi, detskými knihami, druhou svetovou, ruskými, španielskymi, poľskými knihami, podpisovými akciami.. Na jednej takej akcii sedel aj Braňo Jobus, ktorý vo chvíľach keď sa o jeho podpisy asi nik netrhal občas zaujúkal do mikrofónu z nejakej svojej hitovky, ako napr. "Ježiši Kristééé" a panie v ostatných stánkoch sa tak distingvovane, ako im len ich bodkovane šaty a horčičáky na nosoch dovoľovali, tvárili, že naozaj nič nepočujú. Nuž a potom tam mala stánok aj Matica. Aj knižku uja prezidenta ponúkali, v zľave, no nekúpte to. No nekúpil.
Ale asi najzaujímavejší stánok na celej výstave bol tento.
Následne na to môj mobil vyhlásil, že nemá dosť šťavy na ďalšie fotenie. Ani sa mu veľmi nedivím. Čiže budete ukrátený o podrobný fotoreport. To máte radosť.
No a na záver ešte toto, kľúčové slovo, ale tak zriedkavé...
No a na záver ešte toto, kľúčové slovo, ale tak zriedkavé...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára