utorok, 6. novembra 2007

Au revoir, M. Hulot

V dnešnom SME Zaujímavosti je veľmi pekné pripomenutie francúzskeho filmového génia Jacquesa Tatiho, ktoré presne zhŕňa mnohé momenty, pre ktoré zbožňujem jeho filmy (konkrétne teda Prázdniny pána Hulota – obľúnený to film mojho detstva a PlayTime jeden z naj filmov vôbec):
Všetky Tatiho filmy oplývajú výnimočným zvukovým i vizuálnym dizajnom. Sú plné nielen gagov, ale aj vizuálnych vtipov, ktoré si všimne len pozorný divák. Každý záber filmu je výsledkom dokonalej choreografie pohybov až po tie najmenšie gestá. Na tie však divákov neupozorňujú detailné zábery, sami ich musia zbadať vo „veľkých celkoch“, záberoch snímajúcich čo najväčší výrez z filmového sveta/ filmovej reality, takých typických práve pre štýl tohto francúzskeho filmára.
Prekvapivé je, že aj keď pozeráte Tatiho filmy po druhý či tretíkrát, zakaždým objavíte nový detail, ktorý ste si doteraz vôbec nevšimli.
Tuná mate dve scénky, prvá z Prázdnin, druhá z Playtime:



Žiadne komentáre: