Šťastným riadením osudu sa mi do rúk dostal neočakávane jeden Hlinka. Vyvstala nerudovská otázka, kam s ním? Tak reku do antikvariátu skočíme a zvyšok hodíme na účet, ktorý ostatne v ostatnom čase dosť krvácal.
Samozrejme, že žiaden zvyšok sa napokon nekonal. Pri justičáku som totižto naďabil na skutočný jackpot. No zemi v úhľadných stohoch stáli desiatky starých anglických paperbackov, prevažne z rokov 60.a 70., ktoré však vyzerali novo, rukou čitateľa nedotknuté. Za normálnych okolnosti by som všetkým tým E.S. Gardnerom, Agatham Christie, D.H. Lawrencom a čo ja viem ešte komu venoval viac pozornosti, ale v stohoch bolo roztrúsených aj vyše 20 kúskov podpísaných P.G. Wodehouse.
Wodehousa zbožnujem už nejaký ten piatok. Najúčinnejšie antidepresívum na celulózovej báze. Ten človek je jednoducho fenomén, knihy písal vyše 70 rokov, priemerne jednu každých 9 mesiacov, pričom si celý čas udržoval nadštandardne vysokú úroveň. Wodehouse je majster štylistiky, nekorunovaný kráľ anglickej prozaickej tvorby 20. storočia. Neviem ako to robí – a funguje to prevažne len v origináli – ale už len poskladaním slov do vety dokáže vylúdiť úsmev. Preklady, nech už sú akokoľvek dokonalé a zábavné, toto jednoducho nedokážu postihnúť. Prednedávnom som sa tak rozhodol, že Wodehousa budem čítať už len v origináli. Čiže som si po podrobnom preosiatí stohov 9 kúskov pekne odniesol. Toto leto bude myslím celkom fajn.
Samozrejme, že žiaden zvyšok sa napokon nekonal. Pri justičáku som totižto naďabil na skutočný jackpot. No zemi v úhľadných stohoch stáli desiatky starých anglických paperbackov, prevažne z rokov 60.a 70., ktoré však vyzerali novo, rukou čitateľa nedotknuté. Za normálnych okolnosti by som všetkým tým E.S. Gardnerom, Agatham Christie, D.H. Lawrencom a čo ja viem ešte komu venoval viac pozornosti, ale v stohoch bolo roztrúsených aj vyše 20 kúskov podpísaných P.G. Wodehouse.
Wodehousa zbožnujem už nejaký ten piatok. Najúčinnejšie antidepresívum na celulózovej báze. Ten človek je jednoducho fenomén, knihy písal vyše 70 rokov, priemerne jednu každých 9 mesiacov, pričom si celý čas udržoval nadštandardne vysokú úroveň. Wodehouse je majster štylistiky, nekorunovaný kráľ anglickej prozaickej tvorby 20. storočia. Neviem ako to robí – a funguje to prevažne len v origináli – ale už len poskladaním slov do vety dokáže vylúdiť úsmev. Preklady, nech už sú akokoľvek dokonalé a zábavné, toto jednoducho nedokážu postihnúť. Prednedávnom som sa tak rozhodol, že Wodehousa budem čítať už len v origináli. Čiže som si po podrobnom preosiatí stohov 9 kúskov pekne odniesol. Toto leto bude myslím celkom fajn.
A ako čerešnička na torte už potom bolo objavenie Viktora Klemperera, Jazyk Třetí Říše – LTI: poznámky filologovy, knihu ktorú som si mienil kúpiť už keď pred pár rokmi vyšla, len cena sa mi zdala vtedy premrštená. Nemecký židovský filológ prežíva v nacistickom Nemecku a zaznamenáva úpadok jazyka, jeho bastardizáciu totalitným režimom. Kniha to sľubuje byť nesmierne zaujímavá, relevantná aj pre našu (post)komunistickú skúsenosť pričom sa zrejme nájdu paralely aj s rozmáhajúcim sa Eurospeakom.
Mám radosť. Snáď mi ten endorfín ešte pár hodín vydrží.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára