piatok 16. januára 2009

Komparatívna kokotistika

Rastúci rozsah politických fenoménov si vyžaduje nové konceptuálne nástroje. Koncepty adaptované z iných oblastí ľudského bádania, ktoré sú schopné 'cestovať' (conceptual travelling). Existuje ale riziko, že dôjde k takému rozšíreniu konceptu (conceptual stretching), ze koncept samotný sa stáva vágnym, amorfným, ničnehovoriacim a pre potreby vedy kontraproduktívnym (cf. Sartori 1970). Taký koncept síce môže postihnúť viac a viac fenoménov, ale hovorí nám čoraz menej a menej, v menej precíznej podobe. Než sa môžeme začat venovať komparatívnym skúmaniam, musíme mať presne zadefinované koncepty. Objekty skúmania musíme mať presne klasifikované, tj. musíme vedieť, že dané objekty patria do tej istej kategórie (genus) a až potom možno hľadať medzi nimi rozdiely (diferencie); princíp známy ako per genus et differentiam.

Koncept kokota patrí medzi pojmy, ktoré sa svojím nadužívaním stali takmer ničnehovoriacim. Našim cieľom by malo byť tento pre potreby modernej slovenskej politickej vedy užitočný koncept zachrániť z močiaľu konceptuálnej zahmlenosti. V súčasnosti je totiž veľmi ťažké zadefinovať presne kokota, je to asi ako s termínom porno - ťažko ho definovať, ale rozpoznáme ho, keď ho vidíme. Je jasné, že súčasným zväčšovaním extenzie (denotácie) pojmu musí dôjsť k zníženiu jeho itenzie (konotácie). Zároveň je ale nevyhnutné, aby zostala aspoň minimálna intenzia, musí nám ostať aspoň jeden atribút daného pojmu, ktorý ho definuje a dáva mu obsah. Koncept musí byť delimitný a finitný, musia existovať jasné hranice, kde končí a kde už začína fenomén, objekt, ktorý doň nespadá. Definícia kokota ako 'príslušník slovenskej politickej scény' síce spĺňa toto kritérium akejsi minimálnej 'negatívnej' definície, ale v súčasnosti sa javí nedostatočným.

Ale aj táto minimalistická verzia nám umožnuje isté základne komparácie. Napríklad vieme, že kým minister Počiatek je kokot vychcaný, minister Jahnátek je kokot vytretý (GvZ 2009, draft).

Komparativisti už dlho pozorujú (pozri napr. Baucis & Philemon 2004), že pre americký stranícky systém je sympotomatické, že strana mimo moci s pravideľnosťou hraničiacou so zákonom znie menej kokotsky než strana pri moci. Dnes môžeme s kľudom prehlásiť, že dané pozorovanie zrejme nebude univerzálne platné, nakoľko slovenská skúsenosť ukazuje, že pôsobenie v opozícii zrejme neuberá ale naopak spôsobuje kokotizáciu. Zároveň sa preukázalo, že snahy definovať kokota ako "príslušníka vládnej koalície" neboli dostatočne univerzálne vo svojom zábere.

Komparatívna kokotistika je veda.

Žiadne komentáre: