nedeľa, 10. augusta 2008

Lamentácie sociálno-kultúrno-ludditské

Darmo sa tuná štrádujem, moje intelektuálne pozérstvo už dlhšiu dobu naráža na problém, ktorým nie je nič menšie než kompletná zmena paradigmy intelektuálneho pozérstva. Až teraz plne dochádza na slová baťka McLuhára "the medium is the message" a musel som sa o tom dočítať v NY Times, čo naozaj značí, že už starnem. David Brooks píše:
[T]he means of transmission replaced the content of culture as the center of historical excitement and as the marker of social status. Now the global thought-leader is defined less by what culture he enjoys than by the smartphone, social bookmarking site, social network and e-mail provider he uses to store and transmit it.
No môžem sa ja vytešovať nad svojou kultúrnou gramotnosťou takto, keď kdejaký holobriadok s iPhonom bude mať vyšší status, lebo z mobilu na net začviriká recenziu na film "Jokr rulz lol!"? Fuj. Aby som držal krok s chujovinkami, aplikáciami, mašinkami a neviemčím. Len pred troma dňami som si založil konto na Delicious.com a zabil som tam celý víkend daromne. Mobil mám ten istý už tri roky a nemienim ho meniť, počítač už 5 rokov, mail tri. Kindle mať nebudem asi nikdy. Facebook ma tiež serie, len aby som čumel na dovolenkové fotky ľudí, ktorých som vo väčšine prípadov 6 rokov nevidel. A blog, škoda reči, the medium is without a message.

Najhoršie ale je, že nemôžem povedať "dosť! ja sa nehrám! choďte s tým doriti" uchýliť sa do pustovne, naštartovať gramofón na kľuku a otvoriť zažltnutú knihu, to by zo mňa bol zasek voľajaký kontrarián, anti-pozérsky pozér. Ba čo viac, uplný luddita! A takí veru pôjdu prví k stene, až nastane tá Singularita.

Haj hou, pointy niet.

Žiadne komentáre: