Fraška

Už sme to vedeli, ale opäť si môžeme pripomenúť, že rafajizmus je vyššie štádium kokotizmu. Aj hľa:

Najväčšie prekvapenie vyvolalo schválenie návrhu poslancov SNS Rafaela Rafaja a Rudolfa Pučíka, aby chodci pri prechádzaní cez cestu nemohli počúvať hudbu ani telefonovať. Ustanovenie označil za ťažko vykonateľné aj Kaliňák. Zákon nehovorí, ako by chodci mali byť za toto porušenie trestaní.

Nuž ma ospravedlnite, beriem mobil, kossy a iRiver a už jachám na Mierko pred Dom Pionierov trádovať si to cez prechod pre chodcov hore-dole (staré názvoslovie užívam, aby aj súdruhovia vedeli, že kam sa to chystám).

Ale to je len detail, čerešnička na torte zatuchlej stupidity, ktorá opanovala túto krajinu. Predpokladám, že spravovanie krajiny bandou kokotov a píč spadá do tej vízie, ktorú dnes predostrel sám centrálny kokot ľudstva. Budeme krajina s inou kvalitou. Ale fest inou. Takú kurzívu na slove iná, ktorá by tu zmenenú kvalitu postihla, ešte typografia ani nevymyslela. Budeme krajinou nevkusu a gýču, krajinou 'hospodárskeho rastu' ako aj selektívnej kontroly cien, krajinou plných žalúdkov a 13. dôchodkov, krajinou gulášovej slobody a reglementovaného žitia, krajinou malomeštiackych aby-sme-v-hanbe-nezostali papalášov, skrátka krajinou... kde nastane zlatý vek:

"Veřejné orgány zde hýčká hodný stát,
kněžstva a mariny se nesmíš dotýkat,
jsou tabu strážníci i státní byrokrati,
chudáci, pracují, až se jim žíly krátí.
(...)
I dnes je zlatý věk, by jěšte zlatější
Než aetas aurea. Na všem se najdou vši,
Zde je však blaze všem, zde osvícené hlavy
Volí si zástupce, nadané všemi právy.
A státní mašina - právem se domnívám,
že běží, jako by ji Ubu řídil sám."

- Alfred Jarry, Ubu na homoli (in: 4x Ubu, Praha: Garamond 2004), s. 151-152

Nielen Slotu, pošlime ich do piče všetkých.